Nemohúcnosť

Ako ináč by sa mala pomenovať nečinnosť orgánov štátu v prípade, že v priamom prenose vidia do očí bijúce porušenie práva. V tomto prípade práva volebného. Ani Generálnej prokuratúry, ani ústavného súdu sa netýka zjavný podvod? Je predsa každému jasné, čo je predvolebná koalícia strán a aké percento hlasov musia získať, aby sa do parlamentu mohla dostali.

Strana SNS bola dlho na okraji politického spektra. Jej predseda sa už ako súčasť bývalého parlamentu diskvalifikoval svojou komunikačnou neschopnosťou aj veľkou dávkou toho, čo sa nazýva narcizmus. To v konečnom dôsledku jej prinieslo takmer totálny zánik. Nebola by to prvá strana ktorá zanikla. Naopak za krátku existenciu toho, čo nazývame zvrchované Slovensko zaniklo množstvo strán. 

Aj strana SNS by zanikla, nebyť histórie a úcty ktorú jej vydobyli zakladatelia. Je tragédia, že sa na jej čelo v poslednom čase dostávajú ľudia, ktorí si históriu ani tradície nevážia. Svojim pochybným charakterom ničia všetko čo Slovenská národná strana znamenala. Nepochybujem o tom, že ich mená nebudú mať miesto v panteóne osobností. Sem sa dostanú iba vzdelaní, úctyhodní, rozhľadení a preto spoločensky rešpektovaní vodcovia. Proste, osobnosti. Taký človek vidí niekoľko krokov dopredu a všetkými svojimi schopnosťami uprednostňuje záujem národa pred vlastným prospechom. Situácia je o to vážnejšia, že teraz ide aj o štát. Na otázku či bývalý predseda a ten súčasný tiež si zaslúži úctu a rešpekt asi odpovedať nemusím. Oboch preslávili charakterové defekty a hlboký nedostatok objektívnosti voči sebe. Presne tu je príčina voličského úpadku aj aktuálnej averzie voči SNS.

Neviem ako sa stalo, že Danko pred ostatnými voľbami otvoril kandidátnu listinu pre nečlenov strany. Neverím, že ho osvietil duch svätý, ale bol to výborný ťah. Lepší ako všetky klamstvá podvodníkov. Bolo to čisté a voličmi ocenené. Slabú pozíciu svojej strany  poznal. Práve preto nevytvoril predvolebnú koalíciu zo žiadnou inou stranou. Logicky. Potreboval by získať sedem, prípadne desať percent hlasov. Určite sa do posledného okamihu modlil, aby mu kuriózna stratégia priniesla aspoň tých päť.

Na kandidátku teda pozval ľudí, ktorí sa verejne angažovali a názory ktorých si získali sympatie. Aby dostali pozíciu, museli sa vzdať členstva vo svojej vlastnej strane, ak ho mali. To bola kardinálna podmienka a ako sa ukázalo, aj záchrana. Kandidáti bez strán, síce s odretými ušami, do parlamentu dostali Danka aj SNS. A šťastie si sadlo ešte raz. SNS získala aj pozíciu v koalícii a opäť mohla tvoriť súčasť vlády. Zdalo sa, že svetlým zajtrajškom Slovenska už nič nestojí v ceste. Že SNS sa preslávi ako jej dávna predchodkyňa. Zdalo sa, ale traja nestraníci zistili, že sú straníci a ich strany čupia v tieni SNS. Prebudili sa a žiadajú rovnoprávnosť, žiadajú uznanie svojej strany, žiadajú pomlčku. Je čudné, že pri ich veku, vzdelaní a minulosti zabudli, čo taká pomlčka dokáže. 

Aj teraz mala dokázať. Lenže Generálna prokuratúra a asi aj Ústavný súd opäť preukázali svoju impotenciu. Ak to, čo títo traja urobili nie je volebný podvod, tak zvíťazil precedens z predchádzajúcich volieb. Aj vtedy bolo na kandidátke viacej strán ako deklarovali, s tým rozdielom že nič nežiadali. Možno preto „orgány moci“ nezasiahli. 

Nespokojnosť s nečinnosťou zodpovedných ktorí majú strážiť a riešiť porušovanie zákonov narastá každým nekonaním. Preferencie koaličných strán hrozivo klesajú. Nie je to spôsobené tesným opaskom ktorý nám vláda uťahuje nie v páse, ale už okolo krku. To by sme vydržali. Veď sme si za roky sľubov takmer zvykli, ale preferencie klesajú nezáujmom tých inštitúcií ktoré nevidia, nepočujú a netrestajú. Je najvyšší čas, aby sa Dikea pozrela aj na Slovensko kde už dlho vládne jej sestra – Nemohúcnosť.