Diaľničná známka

Publikované 29.02. 2024 o 11:31 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Veziem manželku na operáciu. Nakoľko okresné cesty sú vhodné skôr pre tanky, rozhodol som sa pre diaľnicu. Potrebujem jednu cestu tam. Neviem, kedy ju poveziem späť. Možno hneď, možno o dva týždne. Sadnem k počítaču a hľadám. Čoskoro som zistil, že štátne orgány vyrastajúce s politických strán plnia programy strán a na občana sa pozerajú ako na spotrebný materiál. Vedia, že bývalý režim bol hnusný a odporný, nevedia mu prísť na meno, ale za tridsať rokov demokracie a slobody dokázali iba amortizovať to, čo ten naničhodný režim vybudoval. Ako vidíme, za tridsať rokov ani to Strečno nevyriešili.

Ale späť k diaľnici. Už niekoľko rokov strany a vlády riešia diaľničné poplatky. A čo vyriešili? Cenu a poplatky! Známky zdražili napriek tomu, že ich fyzickú podobu zrušili. Namiesto nálepiek máme virtuálnu realitu v akomsi registri. Orgány už celé roky riešia podnety motoristov a čo dokázali?

1. Cenu za Ročnú známku zvýšiť (platí 365 dní)

2. Dorobiť 365 dňovú známku rovnako drahú ako je tá ročná

3. 30 dňovú známku zdražiť

4. 10 dňovú známku zdražiť

Ani to tlačivo nedokázali preložiť! Keď Slovák na Slovensku vyplní český formulár, (musí poznať svetovo unikátne názvy mesiacov), zistítí, že ho čakajú ďalšie poplatky. Za najkratšiu známku namiesto oznamovanej ceny 12€ som zaplatil 15,39€. To dokázali. Všetky sily si zainteresované inštitúcie vyčerpali pri náročnom zdražovaní. Namiesto zlacnenia, veď ušetrili na nákladoch za nálepky a manipuláciu s nimi, dokázali iba zdražiť.

Takže, občan je opäť na konci snaženia. Sľubovaná trojdňová, resp. jednodňová diaľničná známka je uložená do obrovskej banky sľubov. Nevydalo. Chcem veriť, že táto vláda vypočuje hlasy svojich voličov, vysuší pijavice a uspokojí oprávnené nároky motoristov.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.