Makroekonómia – hazardná hra s osudom ľudstva

Jediná istota ľudstva: Uctievanie makroekonómie a jej boha Bezprácneho Zisku sú jedinou zárukou, že spravodlivosti a mieru, sa ľudstvo nedožije.

Zdroj: Tisícky rokov chaosu a milióny ľudí obetovaných tomuto bohu.

Interdisciplinárne zhrnutie – abstrakt, môjho viac ako 30 ročného vysvetľovania univerzálneho problému ľudstva a jeho riešenie. Pokračovanie k blogu:

https://blog.hlavnespravy.sk/33502/univerzalny-problem-ludstva/

Na bráne podniku končí ekonomická veda a za jeho bránou, začína hazardná hra s osudom ľudskej spoločnosti! Aby sme to pochopili uvediem exaktné poznatky dokazujúce, že sólo zisk, základ makroekonómie, a preto aj makroekonómia sú logickým, ekonomickým a exaktným nezmyslom!

Logický pohľad

1. Makroekonómia hodnotí (meria) premenné ekonomické hodnoty pomocou premenných (gumených) ekonomických jednotiek (peňazí). Takýto nezmysel nepozná žiadna exaktná vedná disciplína.

2. Cena produkcie postúpenej trhu (spoločnosti) je vyššia o zisk, ako je kúpy schopnosti spoločnosti. Preto vnikajú krízy, nadprodukcia alebo inflácia.

   Spoločnosť ako celok, cez ocenenie konštantného kapitálu, služieb, miezd, odvodov a dani, od výrobcu dostane peniaze presne vo výške úplných vlastných nákladov (ÚVN). Žiadne iné peniaze na trh nie sú! To znamená, že ak výrobca pripočíta k ÚVN zisk, na ten už spoločnosť peniaze nemá a tak vzniká večný problém – nadvýroba.

   USA ako gestor medzinárodného menového systému, aby skryl infláciu z toho plynúcu, tento problém vyriešili tak, že prázdne peniaze, nekryté realitou sa pokrývajú cez klony peňazí, úvery, deriváty a pod.

   Opakované zvyšovanie ponuky peňazí na trhu nafúkne finančné bubliny bez toho, aby ovplyvnilo skutočnú ekonomiku. Tak vznikol ďalší hlúpy nápad makroekonómov (Milton Friedman ) v podobe „Vrtuľníkových peňazí – helicopter money“.. Reálna ekonomika a jej finančné zobrazenie sa takto dokonale odcudzili a makroekonómia sa tak stala konečne slobodnou „vedou o ničom“ – prázdnou ideológiou!

Tento nezmysel, navýšenie ceny o prázdnu hodnotu – zisk sme aplikovali byrokratický aj počas socializmu, čo spôsobilo narastajúcu priepasť medzi plánovanou produkciou a reálnou schopnosťou spoločnosti. Nuž, a tak sme zavrhli plánovanie a vrátili sa k hlúpemu trhu!

Likvidácie socializmu je dokonalým obrazom spoločensko-ekonomickej hlúposti ľudstva!!!

3. O čom je skutočná ekonómia? Mala by byť o reálnych ekonomických (výrobných) vzťahoch v spoločnosti. Aký zmysel v danom prípade má v týchto vzťahoch úrok, ktorý je bezprácnou hodnotou? Zločinecký! Okráda toho kto si požičal o časť jeho budúcej produkcie a devalvuje obraz reálnej ekonomiky.
   Makroekonomická odpoveď v tom, že je to budúci výnos (odmena) za to, že niekto sa na určitý čas vzdal peňazí je síce možná, ale nezodpovedá objektívnej realite. Ak niekto sa vzdal časti peňazí, aby v budúcnosti získal viac produkcie, odmena je predsa zakomponovaná už v samotnej podstate reálnej ekonómie a jej reálnom obraze pomocou peňazí. On na to nepotrebuje peniaze na-viacej, pretože on to získa v podobe reálnej nadhodnoty* vznikajúcej, zvyšovaním spoločenskej produktivity – poklesom cien produkcie. Ak produktivita sa nezvýšila, potom nie je dôvod na to, aby bol veriteľ za svoj odklad spotreby odmenený a ekonomické vzťahy medzi dlžníkom a spoločnosťou ako celkom falzifikované!!!
   Z celospoločenského hľadiska je úrok rovnakým nezmyslom a zločinom ako Bezprácny Zisk.
   Z povedaného by malo byť jasné, že makroekonómia by sa mala zaoberať najprv výrobno-spotrebným vzťahom medzi jedincom a spoločnosťou ako celkom a až následne vzťahmi internými. Trh orientovaný na Bezprácny Zisk nielen, že nič nerieši, ale naopak exponenciálne prehlbuje nespravodlivosť v súlade s platným zákonodarstvom založenom na makroekonómii. Nuž a o tom už je nasledujúca kapitola.

* Poznámka: Je načase, aby spoločnosť pochopila rozdiel medzi nadhodnotou a ziskom a následne sa naučila hospodáriť s reálnou nadhodnotou a nie s falošným (bezprácnym) ziskom. Toto stotožňovanie zisku s nadhodnotou bude pre dnešnú spoločnosť hanbou na stáročia!!!

Ekonomický pohľad

>>>Vo vnútropodnikovom účtovníctve nie je možné dosiahnuť zisk!<<<

Toto je entitou skutočnej ekonomickej vedy, a to vie každá žiačka strednej ekonomickej školy.

Z toho plynie:

1. V podniku, teda môže byť každý zamestnanec či zložka ocenený individuálne, ale ako celok suma ziskov a strát všetkých zamestnancov, či dcérskych spoločnosti musí byť vyrovnaná.

2. Podnik akýkoľvek veľký, teda žiaden zisk ani stratu z vnútropodnikových, ekonomických, operácii nedosiahne. Podnik, ako taký pri vstupe na trh je absolútne neutrálny ekonomický objekt. Až na trhu sa mení na zlodeja v rukách svojich vlastníkov.

3. Zisk alebo stratu na trhu dosahujú vlastníci podniku, ale nie podnik! Podnik je, teda iba sterilnou rukavicou, pomocou ktorej jeho vlastníci dosahujú zisky, a to bez ich osobnej účasti na riadení či práci v podniku! Ak by podnik riadili alebo v ňom pracovali, tak by dostávali mzdu, platili odvody a dane, teda prispievali na služby, ktoré zabezpečuje v mene celej spoločnosti štátny útvar či OSN.

Toto je absolútne nevyvrátiteľná ekonomická istina, na ktorej je postavená skutočná ekonomická veda a môj návrh novej ekonomickej vedy – neo-ekonómie.

Teraz sa pozrieme pomocou tejto nevyvrátiteľnej istiny na svetovú spoločnosť a jej „správcu“ OSN.

1. Svetová spoločnosť, ako celok je rovnako uzatvorená ako podnik, ktorý s nikým neobchoduje, a teda nemôže dosiahnuť žiaden zisk.

2. Zisk v celosvetovej spoločnosti je, teda nezmyslom.

3. Ak akýkoľvek podnik vo svete dosiahne zisk, tak ho dosiahne len na úkor ostatku spoločnosti, ktorá o tom nevie, lebo sa nevedie celospoločenské účtovníctvo.

4. Honba za ziskom, teda rozkladá spoločnosť na zlodejov a okradnutých, pričom priepasť medzi zbohatlíkmi a okradnutými nestagnuje, ale sa exponenciálne prehlbuje v závislosti od priemernej miery zisku.

   Kto chce to vedieť podrobnejšie nech si pozrie:

https://www.noveslovo.sk/prispevok-v-blogu/TOVAR_ideovy_virus_ktori_sposobil_epidemiu_zvanu_kapitalizmus

Z toho plynie, že priestor medzi podnikom a štátom či celosvetovou spoločnosťou „zasupenou“ OSN, ktorý obhospodaruje makroekonómia je ekonomickou džungľou, v ktorej vládne nespravodlivosť, ktorá narastá exponenciálne a jej kolaps je, preto nevyhnutný.

Makroekonómi to nepochopia, lebo ich myslenie založené na premenných (hieroglyfoch) a gumených peniazoch je neomylne!

Exponenciálny rozklad spoločnosti, napriek večným sľubom politikov a makroekonómov, chaos v národných i celosvetových vzťahoch meniacich sa z dňa na deň, terorizmus, vojny od ideologických cez ekonomické až po horúce, neschopnosť dospieť k rozsiahlejším dohodám v rámci štátov i OSN nemožno nenazvať ináč ako „neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, mieru neurčitosti) systému“*, oficiálne, živelný trh.

Interdisciplinárny pohľad

* Tento stav vo fyzike znamená ENTROPIU!

Štatistická fyzika sa zaoberá štúdiom sústav s veľkým počtom častíc – príkladom môže byť ideálny plyn, ktorého počet častíc v bežnej miestnosti sa pohybuje v rádoch 10 27 , čo je obrovské číslo. Ak by sme chceli použiť na skúmanie takéhoto systému Newtonov zákon F = m a (ktorý prirodzene pre pohyb molekúl platí), nikdy by sme sa k výsledku nedostali. Jednak je rovníc príliš veľa (rádovo toľko ako molekúl) a navyše nepoznáme polohy a rýchlosti jednotlivých molekúl a je nemožné ich experimentálne zistiť. Preto je dôležitý prístup štatistickej fyziky, ktorá nás učí, že pri skúmaní ideálneho plynu nie sú dôležité polohy a rýchlosti všetkých molekúl (mikrostav), ale iba niekoľko málo fyzikálnych veličín (tlak, teplota, objem, počet častíc… teda makrostav). Preto hovoríme “v nádobe je plyn pod tlakom 10 atmosfér” a nezaujímajú nás detaily, ako to tie molekuly (politici, vlastníci podnikov a kupujúci – autor) robia, ako si medzi sebou rozdelili rýchlosti tak, aby nami nameranú hodnotu tlaku skutočne dosiahli.             https://sk.wikipedia.org/wiki/Entropia

Podobný názor na makroekonómiu možno získať aj z iných vedných disciplín ako genetika, infektológia, biológia a podobne.

Z pohľadu filozofie to svedči o tom, že súčasná celosvetová spoločnosť sa zatiaľ nachádza pod kuratelou zákona „o premene kvantity na kvalitu na naopak“ a čaká sa na „negáciu negácie“ – revolučnú zmenu v myslení ľudstva a prechod pod kuratelu zákona „o jednote a boji protikladov“.

Zhodnotenie

Na základe pohľadu z troch rôznych hľadísk na makroekonómiu a jej boha, Bezprácny Zisk jednoznačne plynie, že makroekonómia zaoberajúca sa národným a medzi národným hospodárstvom je ilúzia a nie veda. Makroekonómia tento priestor medzi podnikom a svetovým hospodárstvo neovláda, ona sa ním, ako celkom ani nezaoberá. Zaoberá sa len mikro stavom, detailami vytrhnutými z chaotického celku a pomocou premenných (hieroglyfov) dosahuje želateľný výsledok. V lotérii sa tomu hovorí rozpisy.

Makroekonómiu možno prirovnať k ľubovoľnej hazardnej hre a dnes sa hraje jej najvyššia forma, a to Ruská ruleta. Strieľame si do vlastného tela prostredníctvom sankcii a podpore nastrčených hráčov v nádeji, že súper sa zastreli a my nie.

Abstrakt

Na bráne podniku končí ekonomická veda a za jeho bránou, začína hazardná hra s osudom ľudskej spoločnosti!!!

Riešenie celosvetového chaosu a vojnových dobrodružstiev (zverstiev) ľudskej spoločnosti

• V celosvetovom vylúčení príčiny tohto stavu (makroekonómie a jej sólo boha, Bezprácneho Zisku) v celom medzinárodnom priestore a prechod na ekonómiu založenú na mikro (vnútropodnikovej) ekonómii. Inými slovami, v každej ekonomickej jednotke spárovať zisky so stratami!!! Samozrejme vylúčenie je potrebné robiť postupne zdola nahor, pod patronátom OSN.

• Ustanovenie pevnej mernej jednotky (základu peňažnej meny) pre verné oceňovanie spoločenskej hodnoty celospoločenských produktov a služieb (človeka a čas). Odstránenie z ekonómie Marxom zadefinovaného pojmu „práca abstraktná“, neriešiteľnú to podstatu jeho Kapitálu, zhrnutého do abstraktu „Tovar – cena – hieroglyf“.

• Úprava právnych a politických ustanovení pre využitie novej ekonomickej vedy pri riadení, spoločnosti. Za tým účelom je potrebné vybudovať v spoločnosti nový typ politickej nadstavby na zatiaľ ne-použitom princípe funkčného demokratického centralizmu. Dnes známe princípy ako demokracia, liberalizmus či diktatúra sú jednopohlavné, neživotné, teda nefunkčné princípy, ktoré negujú sami seba.

V Michalovciach 09.02.2024                                                         Andrej Sablič