Prezident

Vypočul som si reláciu na Slobodnom vysielači a musím priznať, že ma zaujala. Diskutéri hľadali kritéria, ktoré by mal spĺňať náš budúci reprezentant, najdôležitejší zástupca občanov, nakoľko voliť si ho budeme my. Samozrejme, že na pretras došiel aj súčasný poslanecký marazmus, veď aj sem sme si volili našich zástupcov. Ak by sme spočítali ich morálne vlastnosti, vedomosti, vzdelanie, životné skúsenosti, sociálne cítenie, vek, schopnosť komunikovať a delili číslom 150 dostaneme výsledok za ktorý sa budeme hanbiť štyri roky. Kto neverí nech skúsi sledovať priamy prenos z rokovacej sály.

Príčina je jasná. Kritéria na poslanca to umožňujú – 21 rokov a občianstvo. A kritéria na prezidenta sú takmer identické. Menej už nie je možné žiadať a to je katastrofa. Poslední dvaja prezidenti sú toho jasným dôkazom. Nájsť kvalitu je ťažké, ale ak nie sú špecifikované kritéria je to nemožné. Je to výstrel naslepo. Aká je pravdepodobnosť, že trafíte čo ste chceli? Nestačí puška a náboj. Aby ste trafili, musíte mať vedomosti a prax. Ani kuchárku bez dokladu o vyučení a primeranej praxe v kuchyni by ste neprijali, ak by ste zo svojej pozície mali garant jedlo pre školskú jedáleň. Zato poslancovi stačí 21 rokov a slovenské občianstvo.

Čo hovorí definícia: Prezidentom republiky môže byť zvolený každý občan Slovenska, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Boli dokonca aj snahy, vek kandidáta skrátiť.

Nič viac, nič menej. Podmienky spĺňa aj Matovič, Pročko, Naď, Kolár, Remišová a ďalší a ďalší. Dokonca ich prevyšujú – majú parlamentnú prax. Nechápem autorov ústavy, keď naivne predpokladali, že do výberu pre najvyššiu funkciu štátu sa prihlási iba morálny, intelektuálny a bezúhonný výkvet štátu. Predpokladali, že bežný občan so svojimi každodennými povinnosťami príde k urne a vyberie toho najlepšieho z ponuky. Ako by to mohol urobiť, veď ani špeciále služby štátu pred voľbami kandidáta nepreveria, jeho prehrešky voči morálke, záväzkom a dlžobám voči štátu neprešetria a skazené jablko včas nevyradia. Je to nepochopiteľné o to viac, že pravidlá pre vydanie obyčajného vodičského preukazu sú jasne definované a to nehovorím o povolení na držanie strelnej zbrane. A prezident, štyridsať rokov a občianstvo. To naozaj stačí? Nepoučili sme sa za posledných 10 rokov?

Diskutujúci sa v spomínanej relácii venovali aj kardinálnemu kritériu – svedomiu. V podstate sa zhodli na tom, že prevažná časť mládeže by tento pojem nevedela vysvetliť. Nič jej to nehovorí. Nečudujem sa. Svedomie je rovnako vrodená vlastnosť ako povedzme cit. A rovnako ako cit ho môžeme rozvíjať, alebo zabíjať. Základy sa najľahšie kladú v detstve. Svedomie je váha v mysli človeka, ktorá dokáže vážiť dobro a zlo. Ak rodičia zanedbajú rozvíjanie svedomia, môžeme povedať aj pocitu zodpovednosti, už v útlom veku, poľahky vychovajú bezcitného egoistu. Ten potom v škole bez zábran šikanuje spolužiakov a je na to hrdý, často spolužiakmi aj obdivovaný. Ak sa potom, v dospelosti dostane k moci, vo svojom správaní pokračuje často sofistikovane – viď Matovič. Svedomie je základná vlastnosť, ktorá odlišuje človeka od zvera. Čím menšie svedomie, tým väčšie zviera. Je iba otázkou o aké zviera ide.

Teda stručne – prezident by mal mať svedomie životnými peripetiami otestované, aspoň vysokoškolské vzdelanie overené viac ročnou praxou a snehobiely morálny profil. Mal by obstáť aspoň tak, ako držiteľ strelnej zbrane, veď koniec koncov bude najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Mal by mať prehľad v histórii svojho národa, ale aj vedomosti o celosvetovom dianí. Mal by vedieť komunikovať aspoň v dvoch svetových jazykoch, aby nemusel len čítať kto mu čo podstrčí a rozumel, ak o ňom horia v inom ako slovenskom jazyku.

To všetko, podľa mňa, nemôže dosiahnuť skôr, než za päťdesiat rokov života. Možno aj to je krátko. Tu prichádza do úvahy ešte jedna podmienka. Mal by mať dostatočne pevné zdravie, aby nám vydržal ešte jedno volebné obdobie. Lebo mladého, nevzdelaného, amorálneho, hlúpeho, bezcharakterného, prezidenta bez svedomia, by sme museli živiť aj s benefitmi možno ďalších šesťdesiat rokov a utešovať sa, že už nie je prezident.

A riešenie? Predseda parlamentu by mal okamžite ukončiť dnešné mlátenie prázdnej slamy a otvoriť rokovanie o požiadavkách, ktoré musí kandidát na hlavu nášho štátu naplniť, aby vôbec mohol pred občanov predstúpiť a obhajovať svoje kvality pre každým ďalším.