Opozícia vo veci ÚŠP nemá žiadne argumenty, preto stavila na davovú psychózu. Fakty právnickej obce na Slovensku svedčia v prospech zrušenia ÚŠP.

Tí občania, čo v týchto dňoch začali chodiť na protestné zhromaždenia pred Úrad vlády SR, svojou prítomnosťou dosvedčujú, že všetko, čo im za minulé volebné obdobie dokázala napáchať vládna moc na čele s Matovičom a Hegerom, prináša svoje ovocie. Nemám po ruke žiadnu štatistiku, ale z ich účasti na protestných zhromaždeniach mi vyplýva, že nikomu z nich nevadí, ako bola organizovaná na území SR globálna politika podnecovania strachu z „pandémie“ koronavírusu a na základe toho dochádzalo k porušovaniu Ústavy SR, základných práv a slobôd, k prijímaniu reštrikčných opatrení. Tým občanom, čo teraz chodia pred Úrad vlády, akosi vôbec nevadí, ako pre obyvateľov SR vládna moc v boji proti koronavírusu organizovala simulačné cvičenia, počnúc od chvíľ narodenia ľudskej bytosti až po jej uloženie do hrobu, len aby sme prijali tú najviac proklamovanú slobodu – vakcínu.

Ukazuje sa, že účastníkom protestných zhromaždení sa veľmi cnie za vládnou mocou pod vedením Matoviča a Hegera. Z toho sa dá usúdiť, že zrejme mnohí z účastníkov protestov si vybrali dostatočný počet dávok vakcín a teraz môžu slobodne vykrikovať, že Slovensko si nedáme ! Smutné je najmä to, že všetci organizátori protestných zhromaždení predstavujú akúsi vzorku celej skupiny prisluhovačov globalistov a ich politiky všetkých ľudí na planéte neustále podriaďovať rôznym reštrikčným opatreniam a pravidelnej vakcinácií podľa zásady „jedna veľkosť pre všetkých“. Oni chcú zachovať také Slovensko, aké bolo za predchádzajúcej vládnej moci a to je niečo, čo sa na prvý pohľad nedá pochopiť. Lenže pri zbežnej analýze je to celkom jasné, o čo tu ide.

Liberáli a neoliberáli, vedomí si svojho historického víťazstva nad svojimi ideologickými protivníkmi, sú ešte stále presvedčení, že majú akési zákonité právo vládnuť aj slovenskému národu a to za každých okolnosti. A preto sa nemôžu zmieriť s výsledkami volieb do NR SR. Nakoniec, my, občania – voliči, sme veľmi jasne počúvali z úst predstaviteľov takých politických strán ako Sloboda a solidarita, OĽANO a PRIATELIA, Progresívneho Slovenska či Demokratov, že SMER – SD nesmie vo voľbách zvíťaziť. A preto ani sa nemôžeme čudovať, že vždy nájdu dostatok priaznivcov, ktorí ako ovce za svojimi pastiermi napochodujú na námestia, aby v rámci davovej psychózy riešili otázku spravodlivosti, ktorú im na posúdenie predhodili ako kosť ich milovaní politickí zástupcovia. Tí, dobre platení z peňazí daňových poplatníkov, s radosťou zavádzajú svoje „verné ovečky“, pretože im vôbec neprezradia, že v tomto prípade, v prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, vôbec nejde o porušovanie Ústavy SR, o oslabovanie právneho stavu a demokracie, ale o zachovanie takých politických praktík a postupov, ktoré presadzovala predchádzajúca vládna moc.

Pre každé protestné zhromaždenie je rozhodujúce to, že na ňom nikdy nemôže dôjsť – byť zorganizovaný – vzájomne rozumný, kritický a vyvážený dialóg, ktorý pomáha všetkým zúčastnenými pochopiť určité súvislosti problému ( problémov ), ktorý niektorá strana má záujem riešiť a v konečnom štádiu aj docieliť, aby bol s jeho riešením dosiahnutý súhlas. Pre organizátorov terajších protestných zhromaždení je dôležité iba to, aby bol zaznamenaný iba jeden jediný, azda relevantný fakt – masová podpora postojov súčasnej opozície. Z tohto dôvodu sa nikto z organizátorov protestných zhromaždení nezaujíma o to, aby občan, ktorý sa rozhodne pre účasť „postaviť sa sebavedome“ na verejnom priestranstve, bol vyzbrojený faktami, ktoré mu umožnia rozhodnúť sa rozumne konať. Na protestnom zhromaždení nie je priestor klásť jeho organizátorom rôzne nepríjemné otázky, žiadať určité vysvetlenie.

A tak si dovolím práve týmto spôsobom organizátorom protestných zhromaždení položiť dôležitú otázku: Má súčasná opozícia aj na čele s Progresívnym Slovenskom otázku rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry podrobne prerokovanú so slovenskou právnickou obcou a má jasne deklarovanú ich podporu ? Odpoviem za nich: so sudcami, advokátmi, akademickou obcou či inými právnickými profesiami určite nemajú nič prerokované a dohodnuté. Dôvod je jednoduchý, cez právnickú obec na Slovensku neprejdú a preto sa spoliehajú len na svoje „ovečky“, ktoré môžu nahnať do „verejných košiarov“ a ktorých jediným argumentačným faktom k „odbornej diskusií“ je iba samotné fyzické telo a jeho prítomnosť na určenom mieste. Prečo som taký presvedčený svojou odpoveďou ? Pretože až v tomto čase som natrafil na jeden dôležitý dokument z obdobia vládnutia takých „expertov“ na politiku ako je Heger, Matovič a Sulík. Tento dokument som objavil v článku ÚŠP je zhubný nádor prokuratúry a treba ho zrušiť. Aj celá právnická obec podporuje zrušenie Lipšicovej mafiánskej prokuratúry“, ktorý dňa 13.decembra 2023 uverejnil server cz24news.cz.

Z článku vyplýva, že právnická obec na Slovensku na porušovanie princípov právneho štátu reagovala už v minulom volebnom období. Výzva proti porušovaniu právneho štátu bola zverejnená už v januári 2021 a podpísalo ju viac ako 400 právnikov. Z tejto výzvy vyplýva, že na Slovensku je miera porušovania právneho štátu mimoriadne vysoká a že predstavitelia výkonnej moci a ústavná väčšina NR SR hrubo porušovali svoje povinnosti !!! A čo je ešte dôležité, vôbec ich táto výzva nezaujímala a do povedomia občanov SR sa ani nedostala. Obsah tejto výzvy z januára 2021 je veľmi dôležitý a preto som sa rozhodol, že bude vložený do tohto môjho článku, pretože je potrebné, aby práve v tomto čase bol občanom k dispozícií.

Tu je prvá výzva slovenskej právnickej obce proti porušovaniu princípov právneho štátu z januára 2021:

My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, týmto vyzývame na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v Slovenskej republike. Naše výhrady k porušovaniu týchto princípov už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení, či blogov a skupina sudcov napísala aj Výzvu na zachovanie demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Očakávaná reakcia v konaní kompetentných minimálne v podobe odbornej verejnej diskusie však nenastala, odpoveďou je naopak mlčanie, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovanie, či osobné invektívy.

Uvedomujeme si, že existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu v čase pandémie COVID-19. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. V tejto súvislosti zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie. Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň v podstate spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou. Zároveň odporúča, aby v čase stavu núdze nedochádzalo k ústavným zmenám. Na Slovensku sú tieto odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov vyzývajúce na to, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci Slovenskej republiky a ústavná väčšina Národnej rady SR hrubo porušujú svoje povinnosti, ktoré Slovenskej republike, jej orgánom a predstaviteľom vyplývajú z členstva v Rade Európy a Európskej únii.

V tomto ohľade upozorňujeme na nasledujúce zlyhania:

1. Slovenská republika je štát s flexibilnou ústavou a na jej zmenu stačí súhlas troch pätín poslancov v jednokomorovej Národnej rade SR. Negatívne vnímame, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať. Z hľadiska zachovania demokracie a právneho štátu je dôležité, aby rozhodnutia Národnej rady SR prijaté politickou väčšinou mohol posudzovať Ústavný súd SR ako konečná nezávislá súdna inštancia.

2. Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožní predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas, ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní. Rozumieme potrebe vyhlásenia núdzového stavu a jeho trvania z hľadiska ochrany verejného zdravia, ale je dôležité, aby sa tento inštitút nezneužíval a nevymkol z ústavnej kontroly.

3. Extrémne riskantné je aj využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.

4. Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Exemplárnym príkladom je Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Ústavný súd SR návrh prezidentky SR namietajúci nesúlad uvedeného ustanovenia s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu prijal na ďalšie konanie. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.

5. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv, o ktorých sú verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektujú upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory plytvajúc tak pri mnohých opatreniach obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach sporná. Vyhlášky tohto úradu sú síce všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak vzhľadom na osobitný status Úradu verejného zdravotníctva (nejde ani o ústredný ani o miestny orgán štátnej správy) nie je možné iniciovať preskúmanie súladu jeho vyhlášok s ústavou a ústavnými zákonmi na Ústavnom súde SR.

6. Od zákonodarnej a výkonnej moci možno očakávať také kroky, ktoré prinášajú politickým stranám popularitu. Súdna moc však má a musí fungovať na iných princípoch. Obavy preto vyvoláva zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Uvedomujeme si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.

7. Veľkým problémom súčasného stavu je zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.

8. Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.

9. Niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.

10. Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.

11. Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kompetentní podľa nám dostupných informácií zatiaľ nezasiahli ani pri tak závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu a práva na obhajobu, akým je zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.

12. Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter. Často ide o „divadlo pre verejnosť“, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii: objavili sa i prípady, keď novinár vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytvára sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení. Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.

13. Znepokojujú nás aj vzťahy medzi vládnucimi politikmi a súdnou mocou. Akékoľvek rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je vhodné prezentovať ako úspech výkonnej moci (ako je to často konkrétnymi politikmi prezentované). Toto pripomína rétoriku totalitných režimov, ktoré si svoju popularitu budujú a v minulosti aj v našej republike budovali aj takýmito procesmi. Rovnako nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.

14. Je neprípustné, aby súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu „ohýbania práva“. V konečnom dôsledku budú mať takéto reformy justície negatívny dopad na účastníkov súdnych konaní, ktoré sa v dôsledku systematicky vyvíjaného nátlaku tak na sudcov (zavádzaním nových trestných činov s nejasne formulovanými základnými znakmi skutkových podstát), ako aj intenzívnych snáh obmedziť bez relevantného dôvodu nezávislosť advokácie, dočkajú len spomalenia procesu a formalistického rozhodovania, ktoré nemožno v 21. storočí v civilizovanom svete považovať za spravodlivé, a ani za správne. Spravodlivosť a prístup k nej sa prostriedkami prezentovanými vládou a jej činiteľmi občanovi nepochybne vzďaľujú, na čom sa zhodujú v zásade všetky justičné povolania.

15. Výhrady k reforme súdnictva vyjadrilo aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku, a to k trom oblastiam reformy súdnictva – k zásahom do funkčného obdobia členov súdnej rady, k preloženiu sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene systému súdov a k funkčnej imunite sudcov. Podľa stanoviska novela ústavy, ktorá ustanovuje výslovnú možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva vo všeobecnosti. Opatrenia, ktoré narúšajú istotu funkčného obdobia členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu, alebo prinajmenšom k zdaniu spolitizovania činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, nielen pri svojom vymenovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu. Mandát členov súdnej rady by sa mal skončiť až uplynutím ich funkčného obdobia, odchodom do dôchodku, rezignáciou alebo smrťou alebo ich odvolaním z funkcie v prípade tak hrubého nesprávneho konania, ktoré takýto postup odôvodňuje. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá zavádza preloženie sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene súdneho systému, táto bude podľa stanoviska v súlade s európskymi normami iba za predpokladu, že budú dodržané zásady istoty funkčného obdobia a nepreložiteľnosti, ktoré sú kľúčovými prvkami nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti by sa mali ďalej zaviesť presné a jasné ustanovenia na legislatívnej úrovni. CCJE kritizuje aj pozmeňujúci návrh obmedzujúci funkčnú imunitu sudcov, ktorý podstatne znižuje existujúcu záruku súdnej nezávislosti. Na záver stanoviska sa zdôrazňuje, že boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.

16. Tzv. súdna mapa ako reforma justície opäť pod vlajkou odstránenia korupcie je zbytočne drahým experimentom, ktorý len vzdiali občana od spravodlivosti, predĺži dĺžku konania, predraží náklady konaní v konečnom dôsledku aj pre štát a zníži kvalitu rozhodnutí (znižovanie vstupných požiadaviek s cieľom domnelej špecializácie totiž nie je cesta k skvalitneniu rozhodovania a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov v justícii). Navyše je výsledkom procesu, z ktorého boli odborné výhrady tých najpovolanejších – sudcov, úplne vylúčené.

17. Veľmi citlivo z pohľadu zachovania princípov právneho štátu vnímame aj snahu ohroziť, či dokonca pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Relevantné výhrady dotknutej samosprávy, ako aj jej jednotlivých členov k nesprávnosti a nedôvodnosti takého postupu sú buď prehliadané alebo negované tvrdeniami o nefunkčnosti disciplinárnych konaní SAK, ktoré však vychádzajú z absencie poznania samotných predpisov, priebehu konania a disciplinárnych rozhodnutí. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády SR vo svojom liste predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE), v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.

18. So znepokojením vnímame ako vládna moc a niektoré provládne orientované médiá napádajú slobodu slova. Autorov názorov, ktoré sú v opozícii (nie však politickej, ale len názorovej) s ich presvedčením zosmiešňujú, ponižujú a diskreditujú.

19. Na záver konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak odstraňovanie princípov právneho štátu na Slovensku prebieha v mene európskych hodnôt. Štátne inštitúcie často opakujú, že svojimi krokmi sa snažia Slovensko zakotviť v euro-atlantickom priestore. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych inštitúcii, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie ďalej informovať.

Za týmto bodom nasleduje zoznam signatárov výzvy.

V článku, ktorý bol dňa 13.12.2023 uverejnený na serveri cz24news, je možné sa dozvedieť aj to, že bola pripravená a je k dispozícií aj druhá, aktuálna výzva vyššie uvedenej iniciatívy. Dôvodom je to, že vláda SR ohlásila potrebu legislatívnych zmien v oblasti trestného práva, pričom dôraz je kladený na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Signatári prvej výzvy proti porušovaniu princípov právneho štátu pripravili svoju druhú výzvu, ktorá v týchto dňoch má názov „Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti“. Obsah tejto výzvy je už známy, bol zverejnený a je aktuálne na podpis pre právnickú obec.

Podľa článku v iniciatívnej výzve ide o kritiku a analýzu vedenia trestných konaní s poukazom na nadužívanie zákona, deformovanie procesných pravidiel trestného konania, ako aj existenciu nezákonného donucovania v pred prípravnom a prípravnom konaní trestných procesov. Iniciatíva pre druhú výzvu vychádza z interných zistení Slovenskej advokátskej komory zo dňa 1.4.2021 a z 4.9.2023 prostredníctvom členov SAK a signalizuje potrebu zásadných zmien v činnosti prokuratúry. Samotná výzva podporuje to, čo sa rozhodla riešiť vláda SR v rámci skráteného legislatívneho konania. A teraz už samotná druhá výzva.

 

Výzva slovenských právnikov reagujúca na porušovaniu princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti.

My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, pripomíname svoju Výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu zverejnenú v januári 2021 upozorňujúcu okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach a vystríhajúcu pred zneužívaním trestných konaní na politické účely. Táto Výzva bola významnou verejnou kritikou situácie vzniknutej v Slovenskej republike. Pripomíname, že ju podporilo vyše štyristo slovenských právnikov (vrátane 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov). Podľa Výzvy obavy vyvolávala zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Ako signatári Výzvy uvedomujúc si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii, sme upozornili na to, že odpoveďou sa nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite.

Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb. Ďalej sme kritizovali zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti.

Obavy podľa nás vzbudzovalo aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým bolo umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.

Poukázali sme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod s tým, že tieto v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Adamčo vs. Slovensko ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie. Kritizovali sme masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov.

Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti. Za veľký problém sme považovali aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Dochádzalo podľa nás k tomu, že sa systematicky, dlhodobo a vybraným médiám vynášali informácie zo spisov, ktoré následne prezentovali svoj zaujatý a subjektívny pohľad, pričom sme kritizovali fakt, že štátne orgány na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili.

Kritizovali sme zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. V danom čase mala spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami systematický charakter.

Mediálny záujem sa zneužíval na diskreditáciu konkrétnych osôb. Upozornili sme na to, že v mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov.

  1. Prieskumy Slovenskej advokátskej komory týkajúce sa zákonnosti postupov OČTK.

     

Ďalej pripomíname, že následne, 1.4.2021, Slovenská advokátska komora (SAK) realizovala prvý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK. Zámerom bolo spracovať poznatkový index, ktorý by poskytol predsedníctvu SAK informácie o skúsenostiach obhajcov a postupoch orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom na narastajúce znepokojenie odbornej verejnosti ohľadom praxe OČTK v súvislosti s výkonom väzby. Do prieskumu sa zapojilo 71 advokátov. 72% opýtaných (51 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 20 respondentov (28 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. V ďalšej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie.

Až 98 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 31,4% odpovedí ide o modus operandi, 39,2% odpovedí hovorí o častej existencii a 27,5% o občasných prípadoch). Až 100% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 19,6% odpovedí ide o modus operandi, 52,9% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (27,5%). Až 84,4% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 70,6% (v 2% podľa respondentov ide o modus operandi, v 11,8% ide o časté prípady). Väčšina odpovedí, 56,9% potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia aj v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia, ale ako častú prax uvádzajú len 2% opýtaných, ako občasné prípady 54,9%, v 43,1% odpovedí podľa respondentov v tomto štádiu k nezákonnému donúteniu nedochádza.

Na otázku, či nepodanie návrhu na vzatie do väzby bolo v prípade obvineného podmieňované alebo stimulované jeho priznaním, 45 respondentov (63%) uviedlo, že ich klient mal takúto skúsenosť. V ďalšej otázke respondenti špecifikovali, v ktorom štádiu konania dochádza najčastejšie k podmieňovaniu návrhu na vzatie do väzby. Respondenti potvrdili, že sa s takouto praxou stretli. V pred prípravnom konaní ju potvrdilo 91,1% odpovedí (podľa 11,1% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 33,3% o občasných prípadoch); v prípravnom konaní 95,6% odpovedí (podľa 13,3% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 35,6% o občasných prípadoch); po podaní obžaloby 69,5% odpovedí (16,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 52,8% o občasných prípadoch) a po prvostupňovom rozhodnutí 28,9% odpovedí (8,3% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 22,2% o občasných prípadoch). 54% respondentov odpovedalo (38 osôb), že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.

Druhý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK Slovenská advokátska komora realizovala dňa 4.9.2023. Do prieskumu sa zapojilo 110 advokátov. 64% opýtaných (70 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 40 respondentov (36 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. Na ďalšiu otázku (č. 3), v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie až 98,6 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v pred prípravnom konaní (v zmysle 14,3% odpovedí ide o modus operandi, 48,6% odpovedí hovorí o častej existencii a 35,7% o občasných prípadoch).

Až 98,6% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 11,4% odpovedí ide o modus operandi, 50% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (37,1%); 64,3% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 54,3% (v 1,4% podľa respondentov ide o modus operandi, v 8,6% ide o časté prípady) a väčšina odpovedí nepotvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia (65,7% hovorí, že neexistuje), podľa 34,3% dochádza niekedy k nezákonnému donúteniu v tomto štádiu. 44% respondentov (48 osôb) odpovedalo, že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.

  1. Politizácia Úradu špeciálnej prokuratúry účelovou zmenou zákona.

     

Pripomíname, že nami kritizovaná situácia sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, pod ktorého vedením sa Úrad Špeciálnej prokuratúry začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí, čím systematicky porušoval prezumpciu neviny. Mediálnymi vyhláseniami sa Úrad špeciálnej prokuratúry zastával aj niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorí čelili podozreniam trestnej činnosti. Tieto podozrenia vyšetroval Úrad inšpekčnej služby, v ktorého kompetencii je kontrolovať policajtov, vrátane tých na NAKA. Do týchto otvorených konfliktov medzi NAKA a Úradom inšpekčnej služby vstupovali aj ďalšie inštitúcie, najmä SIS, generálna prokuratúra, Úrad inšpekčnej služby a krajská prokuratúra a samozrejme politici. Sieť konfliktov medzi týmito inštitúciami dosiahla v období od jesene 2020 do jesene 2021 také rozmery, že novinári začali otvorene hovoriť o tzv. „vojne v polícii“.

Muž, ktorý ju odštartoval je bývalý vedúci operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavský, ktorý prišiel na Úrad inšpekčnej služby s tvrdením, že policajti manipulujú vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Kvôli získaniu dôkazov sa stal agentom zabezpečujúcim napríklad odposluchy diania na NAKA. Vzápätí ho kolegovia obvinili z korupcie a v auguste 2021 Kaľavský ušiel za hranice. Chytiť sa ho podarilo v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho však súdy odmietli vydať na Slovensko. V tejto krajine požiadal o azyl. Následne, v rozhovore zverejnenom 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní uviedol, že sa bojí o svoj život auverejnilšokujúce informácie o tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy, falšovať úradné záznamy, zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam. Kaľavský si uvedomil, že nechce byť toho súčasťou keď mu vyšetrovateľ Čurilla povedal, v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že čoskoro bude mať možnosť ísť k nemu domov a môže mu zastreliť deti a keď zomrel generál vo väzbe generál Lučanský a títo kolegovia sa tešili. Svoje obvinenie považuje Kaľavský za vykonštruované s tým, že z legálnych odposluchov Čurillovcov vyplýva, že na neho treba našiť „bársčo“. Bársčo!“. Kritizuje, že Danilel Lipšic to nazval neformálnymi debatami policajtov.

Pripomíname, že v minulosti mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený iba prokurátor s 10 ročnou praxou, pracujúci na generálnej prokuratúre. V roku 2020 sa právna úprava účelovo zmenila tak, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax a špeciálnym prokurátorom sa následne stal politik Daniel Lipšic.

  1. Reakcia ESĽP na zlyhania SR.

     

To, že naša kritika obsiahnutá vo Výzve z roku 2021 bola opodstatnená, a že výsledky vyššie uvedených prieskumov Slovenskej advokátskej komory sú dôležitým ukazovateľom porušovania ľudských práv v trestných veciach, svedčí reakcia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) obsiahnutá v jeho následných rozsudkoch, ako aj sťažnostiach oznámených vláde Slovenskej republiky.

3.1 Spolupracujúci svedkovia.

Ako príklad uvádzame prípad Erik Adamčo v. Slovensko z1.6.2023, v ktorom ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod spolupracujúcich svedkov získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy, a to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode. Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. ESĽP poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly. Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru).

V rozsudku Vasaráb a Paulus v. Slovensko 15.12.2022, ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na to, ako vnútroštátne súdy reagovali na žiadosť sťažovateľov o výsluch svedkov v ich prospech, bolo konanie ako celok nespravodlivé a došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru. Poznamenal, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom. Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Pokiaľ išlo o prípad sťažovateľov podľa ESĽP tak slovenské orgány neurobili. ESĽP zdôraznil, že preskúmali iba jednu verziu udalostí a aktívne odmietli preskúmať verziu predloženú sťažovateľmi. ESĽP zdôraznil aj potrebu starostlivého preverovania výpovedí svedkov, ktorí sú sami zapletení do trestnej činnosti a svedčia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody.

3.2 Zlé zaobchádzanie vo väzbe a neprimeraný policajný zásah.

Vzhľadom na obsah Výzvy z roku 2021 upozorňujeme ďalej na to, že ESĽP vláde Slovenskej republiky oznámil sťažnosť advokáta Ribára, pričom kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky jeho väzby predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Ďalej, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované na sťažovateľa pokiaľ ide o možnosť volať členom svojej rodiny a stretávaní sa s nimi. Európsky súd pre ľudské práva kladie aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovor diskriminovaný. Ďalšia sťažnosť už oznámená vláde ESĽP sa týka údajne neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke pri policajnom zásahu v jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca. Počas policajného zásahu sťažovateľka Brhlová utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej ošetrenie v nemocnici. Trestné oznámenie sťažovateľky v súvislosti s incidentom polícia a prokuratúra postupne zamietli a dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy o spáchaní trestného činu. Štát podľa sťažovateľky nevykonal účinné vyšetrovanie nezákonného vstupu do jej rodinného domu. ESĽP sa vlády pýta, nielen to, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života a obydlia, ale podľa článku 8 Dohovoru kladie aj otázku, či konanie o trestnom oznámení sťažovateľky vyhovovalo požiadavkám článku 8 Dohovoru.

3.3 Článok 18 Dohovoru a namietané postranné účely zásahov do ľudských práv.

ESĽP oznámil vláde tento rok aj sťažnosti Jaroslava Haščáka spojené do jedného konania a sťažnosti Róberta Fica. Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou. Obe vyššie uvedené sťažnosti majú svoj pôvod v trestných konaniach v súvislosti s ktorými sťažovatelia namietajú porušenia článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), 13 (právo na účinný opravný prostriedok), 18 Dohovoru (zákaz použitia obmedzení výkonu práv pre iný účel než ten, na ktorý bol určený). V prípade Róberta Fica je to aj porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) vo vzťahu ku konaniu o jeho ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Prvá sťažnosť sa týka údajného úniku informácií do tlače týkajúcich sa  zadržania sťažovateľa Jaroslava Haščáka a prehliadky jeho kancelárií, ktoré sa odohrali 1.12.2020 v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe. V uvedený deň vošiel do podnikateľských priestorov sťažovateľa veľký počet policajtov v ťažkej zbroji za účelom vykonania prehliadky a jeho zadržania. Tieto úkony boli vykonávané pod drobnohľadom médií. Sťažovateľ tvrdí, že toto odhalenie bolo poznačené svojvoľným únikom informácií o jeho zatknutí a výkone prehliadok smerom k médiám a že Ústavný súd Slovenskej republiky mu v tomto ohľade odoprel ochranu jeho práv. ESĽP kladie vláde Slovenskej republiky otázku na možné porušenie práv sťažovateľa na ochranu súkromného života podľa článku 8 Dohovoru, ako aj otázku týkajúcu sa porušenia práva na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy v súvislosti s článkom 8 Dohovoru, tak ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru.

Posledná otázka sa týka toho, či v prípade, ak došlo k úniku informácií, za ktorý bola zodpovedná Slovenská republika, boli obmedzenia uvalené na práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru použité na iný účel, ako predpokladá toto ustanovenie, v rozpore s článkom 18 Dohovoru. Druhá sťažnosť, v ktorej je položená otázka týkajúca sa možného porušenia článku 18 Dohovoru, sa týka vyhotovovania obrazovo zvukových záznamov zo súkromných stretnutí sťažovateľa Róberta Fica na poľovníckej chate v trestnom konaní. Aj v tomto prípade sa ESĽP pýta na možné porušenie článkov 8 a 13 Dohovoru v súvislosti s vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v interiéri chaty.

Zároveň však kladie otázku k možnému porušeniu článku 18 Dohovoru z dôvodu, či cieľom zásahu do práva sťažovateľa na súkromie nebol skrytý účel (politická diskreditácia sťažovateľa)  a nie oficiálne prezentované dôvody vyšetrovania v trestnom konaní. Účelom článku 18 Dohovoru je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov. V minulosti ESĽP konštatoval porušenie článku 18 Dohovoru najmä vo vzťahu k štátom ako Rusko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Vo vzťahu k Slovenskej republike doposiaľ porušenie tohto článku konštatované nebolo. Ak tento medzinárodný súdny orgán zistí, že bol porušený článok 18 Dohovoru, nebude to znamenať nič iné, ako to, že zodpovedné orgány sa odchýlili od základných zásad a úmyselne zneužili systém trestného práva.

  1. Postoj k aktuálnej legislatívnej iniciatíve vlády SR.

     

Vzhľadom na vyššie uvedené so znepokojením vnímame ako predstavitelia opozície, v minulosti mnohí z nich plne zodpovední za porušovanie základných princípov právneho štátu, ktoré sme uviedli vo Výzve z roku 2021, v súčasnosti odmietajú potrebné legislatívne zmeny reagujúce na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vrátane ESĽP.

Pokiaľ ide navrhované zmeny týkajúce sa zmeny zákona o ochrane oznamovateľov pripomíname, že zmysle konštantnej judikatúry ESĽP ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola zo strany polície alebo iných porovnateľných štátnych orgánov vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 2 Dohovoru chrániaceho právo na život, článkom 3 Dohovoru zakazujúceho mučenie neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo článkom 8 Dohovoru zakazujúcim neprimerané zásahy do telesnej a psychickej integrity, či súkromia, potom tieto ustanovenia implikujú požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Keby to tak nebolo, tak by podľa tohto medzinárodného súdneho orgánu v niektorých prípadoch bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich právomoci. Podľa ESĽP je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť, že štátni zamestnanci alebo štátne orgány, budú braní na zodpovednosť za zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s uvedenými článkami Dohovoru, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností. Aby bolo možné považovať vyšetrovanie za účinné, inštitúcie a osoby zaň zodpovedné musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované.

Vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR tak musí spĺňať jednoznačne požiadavku nezávislosti, pričom je dôležitá nielen hierarchická, inštitucionálna nezávislosť, ale aj praktická nezávislosť vyšetrovateľa. Súčasný právny stav má za následok taký výklad zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch umožňuje, aby príslušníci Policajného zboru SR obvinení z trestnej činnosti, ktoré vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ďalej pracovali na Úrade inšpekčnej služby, čo je v absolútnom rozpore s uvedenou judikatúrou ESĽP týkajúcou sa nezávislosti vyšetrovania. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, je potrebná okamžitá reakcia štátu, a aj z tohto dôvodu je namieste skrátené legislatívne konanie. Uvedené má zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestných činov, ktorých sa dopustili príslušníci Policajného zboru SR. Situácia vzniknutá na Slovensku je o to závažnejšie, že podľa tvrdenia bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského zverejneného 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní mali tí, ktorí profitujú zo súčasného znenia zákona a bol im nedávno udelený status chránených oznamovateľov, ľudí podliehajúcich ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy.

Pretrvávanie týchto problémov môže viesť k ohrozeniu plnenia pozitívnych povinností štátnych orgánov, tak ako vyplývajú z judikatúry ESĽP. Ide tak o hmotnoprávne pozitívne záväzky prijať primerané opatrenia na ochranu života, telesnej a fyzickej integrity, či súkromia pred nezákonnými a svojvoľnými zásahmi osobitne zo strany orgánov verejnej moci a v prípade porušenia týchto hmotnoprávnych povinností, pozitívne procesnoprávne záväzky vykonať účinné nezávislé vyšetrovanie predmetných udalostí. V súvislosti s Policajným zborom môže ísť o ohrozenie jeho povinnosti plniť zákonné úlohy, medzi ktoré patrí ochrana základných práv a slobôd, najmä ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku, odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov či vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch.

Pokiaľ ide o zmeny Trestného zákona  Trestného poriadku pripomíname príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku, ktorá sa konala od 19. až 28.3.2018 podľa ktorých CPT by najvyššou prioritou malo byť dosiahnutie toho, že pozbavenie osobnej slobody sa v každom štádiu trestného súdnictva, od prípravného konania až po výkon rozsudkov, bude nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť. CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy.

V tomto ohľade CPT odkázal najmä na odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, Rec(2014)  o elektronickom monitorovaní, Rec(2017)3 o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva, Rec(2018)5 týkajúcom sa detí s uväznenými rodičmi, Rec(2003)22 o podmienečnom prepustení, Rec(2006)13 o využívaní vyšetrovacej väzby, podmienkach, za akých sa uskutočňuje a poskytovaní záruk proti zneužitiu, Rec(2008)11 o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov podrobených sankciám a opatreniam a odporúčanie Rec(2010)1 o probačných pravidlách Rady Európy. Pokiaľ ide o odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, v prílohe k nemu sú definované základné princípy.

Podľa prvého z nich by pozbavenie osobnej slobody malo byť považované za poslednú možnosť a byť nariaďované len vtedy, keď sú vzhľadom na závažnosť trestného činu akékoľvek iné sankcie alebo opatrenia zjavne nedostatočné. Podľa štvrtého z nich by mali štáty zvážiť možnosť dekriminalizácie určitých typov trestných činov alebo ich preklasifikovať tak, aby sa na ne nevzťahovali tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o odporúčanie Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní Výbor ministrov RE odporučil vládam členských štátov RE, aby pri prehodnocovaní príslušných právnych predpisov a praxe prijali všetky vhodné opatrenia na uplatnenie zásad týkajúcich sa elektronického monitorovania uvedených v prílohe k tomuto odporúčaniu. V úvode tohto odporúčania Výbor ministrov RE inter alia vyjadril súhlas s tým, že pozbavenie slobody by sa malo použiť ako posledná možnosť a že s väčšinou podozrivých a páchateľov možno účinne a z hľadiska vynaložených nákladov efektívne zaobchádzať v rámci komunity.

Ďalej uviedol, že pokračujúci rast väzenskej populácie môže viesť k podmienkam pozbavenia osobnej slobody, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 Dohovoru, ako to zdôrazňuje príslušná judikatúra ESĽP. Zopakoval, že preplnenosť väzníc a rast väzenskej populácie sú hlavnou výzvou pre väzenské správy a systém trestného súdnictva ako celok, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj efektívneho riadenia väzenských inštitúcií a uznal, že elektronické monitorovanie používané v rámci procesu trestného súdnictva môže pomôcť obmedziť uchyľovanie sa k pozbaveniu osobnej slobody a zároveň zabezpečiť účinný dohľad nad podozrivými a páchateľmi v komunite, a tak pomôcť predchádzaniu trestnej činnosti.

 

Vzhľadom na vyššie opísanú situáciu podporujeme aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Na záver opätovne, ako aj v prvej Výzve z roku 2021, konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií európskymi hodnotami. Je podľa nás nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenskej opozície, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie informovať.

Tu je koniec iniciatívnej výzvy, ktoré je daná na podpis právnickej obci na Slovensku.

To, ako sa v súčasnosti správa opozícia v rámci svojich malých javiskových foriem – tlačoviek a na verejných priestranstvách, je výrazom aj toho, že do politiky sa dostávajú ľudia, ktorí k zastupovaniu občanov nemajú žiadne predpoklady: osobnostné, politické, morálne. Veľkú zásluhu na výbere kandidátov na poslancov NR SR má veľmi deformovaný zákon o voľbách do NR SR, ktorý umožňuje získať dôležité postavenia aj všelijakým dobrodruhom. Je potrebné pripraviť a schváliť nový zákon o voľbách do NR SR, ktorý umožní, aby občania mali dôležité slovo už pri výbere kandidátov na poslancov NR SR. To by mala byť úloha vládnej moci už v ďalšom volebnom roku.

Momentálne je však potrebné silne podporiť návrh vlády na schválenie potrebných legislatívnych zmien súvisiacich so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry či zmenami v trestnoprávnej oblasti. Opozícia ohlásila organizovanie protestných zhromaždení aj v ďalších dňoch. Dá sa predpokladať, že aj v rámci rokovaní NR SR bude robiť rôzne obštrukcie. Z tohto dôvodu navrhujem urobiť celkom jednoduchú politickú aktivitu, ktorá bude rešpektovať celkom špecifickým spôsobom účasť občanov na správe vecí verejných a ich zapojenie do legislatívneho procesu v záujme ochrany princípov právneho štátu.

Je potrebné, aby vláda SR čo najskôr zorganizovala Celoslovenský aktív právnickej obce, ktorého úlohou bude posúdiť vládny návrh novely Trestného zákona, ktorej súčasťou je aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Na Celoslovenskom aktíve právnickej obce by mali brať čo najväčšiu účasť sudcovia, advokáti, akademická obec, prokurátori a zástupcovia iných právnických profesií. Gestorom aktívu by malo byť Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR. Na Celoslovenský aktív vláda SR nech pozve opozičných poslancov NR SR. V rámci celodenného aktívu bude potrebné zoznámiť účastníkov s návrhom novely Trestného zákona, umožniť vystúpenie zástupcovi opozičných strán, ktoré majú zásadné výhrady k potrebe schválenia predloženej novely. Po úvodných vystúpeniach je potrebné otvoriť diskusiu, v rámci ktorej môžu vystúpiť so svojimi návrhy, pripomienkami a výzvami účastníci právnickej obce. V závere rokovania aktívu bude vhodné, aby každá skupina z právnickej obce navrhla záverečné komuniké, respektíve stanovisko.

Celoslovenský aktív právnickej obce, zorganizovaný vládou SR, bude skutočným prínosom k upokojeniu celkovej atmosféry v spoločnosti a pomôže vláde SR čo najskôr prijať novelu Trestného zákona. Jeho odbornú stránku vôbec nemožno porovnávať s metódou organizovania davovej psychózy na verejných priestranstvách. Aktív zároveň pomôže upokojiť opozíciu, ktorá v skutočnosti nemá k dispozícií žiadne argumenty v prospech svojho politického cieľa: zotrvanie všetkého zlého, čo bolo napáchané v minulom volebnom období.

 

Dušan Hirjak

 

 

 

 

 

 

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 236

Celkové hodnotenie: 15.45

Priemerná čítanosť: 926

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Polícia zadržala ženu a muža, ktorí v Bratislave šoférovali pod vplyvom alkoholu

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook-Polícia SR-Bratislavský kraj)   Bratislavská polícia v uplynulých dňoch riešila dva prípady šoférov pod vplyvom alkoholu. V hlavnom meste zadržala 65-ročnú…

    Schranz medzi najlepšími strelcami aj po 10. hracom dni

    0icon

    Slovenský futbalista Ivan Schranz bol s dvoma gólmi aj po desiatom hracom dni ME najlepší strelec šampionátu spoločne s Jamalom Musialom a Niclasom Füllkrugom z…

    ŠÚKL sťahuje z trhu jednu šaržu lieku na liečbu problémov s prištítnymi žľazami

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sťahuje z trhu jednu šaržu lieku Cinacalcet Reddy 30 mg. Používa sa pri…

    Predpoveď počasia na pondelok

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa) Aktualizované 24. júna 2024 o 12:23 h. Počasie u nás ovplyvňuje výbežok tlakovej výše. Slnečno. Teploty 23 až 28…

    Banská Bystrica získala milióny na rozsiahlu obnovu dvoch ZŠ

    0icon

    Po rozsiahlej obnove viacerých materských škôl získala Banská Bystrica na rozsiahlu obnovu dvoch základných škôl - ZŠ Golianova a ZŠ Slovenského národného povstania (SNP) vyše…

    V Policajnom zbore realizujú na podporu duševného zdravia rôzne prednášky

    0icon

    Policajný zbor (PZ) sa zaoberá aj duševným zdravím svojich príslušníkov. Na podporu sa realizujú rôzne prednášky a druhy psychologického vzdelávania. Pre policajtov sú k dispozícii…

    SaS odmieta rušenie jedného volebného obvodu, zmenu považuje za účelovú

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Strana SaS nesúhlasí s rušením jedného volebného obvodu. Argumentuje prepadom veľkého počtu hlasov a ich nerovnosťou. Za snahou…

    Cyklistické preteky Okolo Slovenska prinesú čiastočné dopravné obmedzenia

    0icon

    Medzinárodné cyklistické preteky Okolo Slovenska, ktoré sa uskutočnia od stredy (26. 6.) do nedele (30. 6.) prinesú čiastočné obmedzenia v doprave. Týkať sa budú prevažne…

    Vláda nekoná vo veci zahraničných agentov dostatočne razantne

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Zurab Tsertsvadze)   Mohli sme mať oproti západu konečne v niečom prvenstvo – konkrétne v prijatí zákona o tzv. „zahraničných agentoch“. Nevydalo, predbehla nás…

    Kaliňák: Drahí liberálni experti, sranda bokom

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook video)   Uplynulý týždeň bol zverejnený prieskum dôveryhodnosti slovenských médií a výsledky boli naozaj katastrofálne: dôvera…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Ivan Štubňa

    Gustáv Murín

    Andrej Sablič

    Erik Majercak

    Milan Šupa

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA