Sme svedkami skrytých i otvorených nárokov našich južných susedov na „územia, ktoré boli odtrhnuté“.
Sme svedkami skrytých i otvorených nárokov našich severných susedov na historické územia, ktoré boli pod Rzeczpospolitou.
Len my nemáme chcieť to, čo nám evidentne patrilo celé stáročia, až do Benešovho výmenného obchodu z 10. júla 1920? Vtedy sa dohodol s poľským ministrom zahraničných vecí Grabským a splnomocnili Najvyššiu radu v Paríži, aby bez vykonania sľúbeného plebiscitu ustanovila česko-slovensko – poľskú hranicu. Na tom základe Česku prisúdili 44 sliezskych obcí a Poľsku 27 slovenských obcí z Oravy a Spiša.
O Benešových intrigách viac v knihe z vydavateľstva Torden.
Slovensko takto, administratívne, prišlo o 27 obcí s 24 700 obyvateľmi a 584 km2 územia s centrami v Jablonke a Novej Belej.
Druhýkrát prišlo Slovensko o 6 obcí s 9914 obyvateľmi o územie o rozlohe 221 km2 na základe poľského ultimáta čs. vláde z 1. októbra 1938. Protesty Slovákov zakaždým boli márne.
Aby sme na nič nezabudli. Prvého septembra 1939 slovenské vojenské oddiely vrátili tieto územia Slovensku, pričom ponuku Nemecka obsadiť aj Zakopané, Slováci odmietli slovami: „My chceme len to, čo nám patrí, od Dunaja len po Tatry“.
Po druhej svetovej vojne vyčíňala proti Slovákom na územiach znovu pripojených k Poľsku 16. apríla 1946 banda partizána Ognia. Nemilosrdne a surovo zabila 4 Slovákov.
Slovensko má krátku historickú pamäť. No všetci nezabúdame. A pýtame sa: Má Slovensko morálne právo usilovať sa tieto skutočne odtrhnuté obce nanovo získať? Zmazať stopy neprávosti a intrigánstva začaté Benešom? Sme presvedčení, že nielen že má právo, ale aj povinnosť. A my nezabúdame a toho sa práva nevzdáme.
Marián Tkáč
Linka na video: https://youtu.be/ov1k-OQaYpc
17. 9. 2023.