Voľba „menšieho zla“ odsúva zlepšenie v spoločnosti na neurčito

Voliči „menšieho zla“, prestaňte (sa) klamať: v režime tzv. „liberálnej demokracie“ je váš postoj len výhovorkou a v prípade „trollov“ dokonca obyčajným tupým zavádzaním. Téma je to aktuálna stále a nielen pred voľbami.

Kade-tade a dookola čítame a počúvame také hlasy, že pri nasledujúcich voľbách treba minimalizovať riziko prepadnutia vlasteneckých hlasov a voliť „menšie zlo“. Vážení, ak ste si to doteraz nevšimli, tak toto sa robí na Slovensku už cez 30 rokov, nič dobrého nám to neprinieslo a stále ideme dolu vodou. Ja viem, nie každý s týmto bude súhlasiť, ale čo už, nech si napíše svoj blog a kritizovať budú jeho.

Pre tých, ktorí sa považujú za vlastencov, navrhujem voliť na základe osobných zásad a nie podľa akejsi imaginárnej „zvoliteľnosti“ podľa podozrivých agentúr. Takéto manipulácie vedú aj v súčasnosti len k tomu, že jasne protislovenskí politici sú ako „vlastenecké sily“ pretláčaní do parlamentu. To by nemalo byť. Predsa ak sa „moja“ strana (to je tá, ktorú volím kvôli mne blízkym konzervatívnym hodnotám, ako sú kresťanstvo, rodina a národ) nedostane do vlády, ale aspoň do parlamentu, tak bude môcť potom vplývať na tvorbu zákonov. Postupne, možno už nabudúce, budeme mať čistú, ľudovú a konzervatívnu stranu. A ak sa nedostane ani do parlamentu, tak to môžeme rovno zabaliť a nechať sa rozdeliť medzi Maďarov, Poliakov a Čechov. Máme k tomu silný nábeh.

Ako prvú námietku okamžite počujem, že potrebujeme mať systém založený okrem pravidelných, ale zriedkavých volieb aj časté referendá silnej platnosti, tak ako je to vo Švajčiarsku, kde ľudia vyjadrujú a uplatňujú svoje názory viackrát v roku. To je na Slovensku nereálne. Ako sme už viackrát videli, keď sa aj nejaké to referendum uskutoční, tak prezidenti(-tky) môžu jednoducho hodiť jeho výsledky do koša. Alebo naopak, tiež sa stalo, že Slovensko bolo zatiahnuté do NATO bez referenda a vtedajšia vláda dokonca „ospravedlňovala“ povolenie preletov bombardérov na Juhosláviu tým, že to urýchli náš vstup do tohto vojenského spolku. Čo povedať v tejto súvislosti na hrdú emocionálnu nálepku „Skvelé Slovensko“, o ktorú sa často potkýname?

Treba povedať, že Švajčiari si svoj systém „vydobyli“ dávnejšie. Ich neutralita sa spája s rokmi 1515 a 1648, (kon)federáciu majú od r. 1848 a systém referend sa vyvíja tiež už od 19. storočia. Poslednou väčšou zmenou bolo volebné právo pre ženy z r. 1971. Ale akokoľvek toto znie dnes dobre, tak má to aj „háčik“ a síce v tom, že volebný systém, ktorý dnes Švajčiarsku mnohí Slováci závidia, je zásluhou predošlých generácií. Dnešné veľké švajčiarske mestá sú totiž „slniečkárske“ práve tak ako je napríklad aj Bratislava na Slovensku a som toho názoru, že dnešní Švajčiari by si takýto systém už nevytvorili.

Švajčiari teda ťažia z minulosti, čo ale my Slováci nemôžeme. Mali sme síce svetlé chvíľky v podobe štúrovcov, tie však nevyústili do vytvorenia štátnosti Slovákov. Naša následná slabosť čeliť 50-ročnej „maďarizácii“ nakoniec viedla k tomu, že sme sa dali zneužiť v 1. ČSR ako číslovka proti Sudetským Nemcom. Toto sa potom stalo nielen jednou z príčin tzv. 2. svetovej vojny, ale ovplyvňuje to doteraz aj hodnotenie 1. Slovenského štátu. V obidvoch prípadoch treba konečne prestať kriminalizovať neoficiálne názory, postupovať po časovej osi dejín zľava doprava a nikdy nie odstredu.

Linky:
Korene dnešnej doby (video)
Problémy dnešnej doby (video)
Genesis of the Western Worldview (kniha; kto má kindle, tak zadarmo)