Dementokracia – svetovláda najvyššieho dementa

Dnešný prezident USA Joe Biden je konfúzny starček s plienkami, obmedzenou mobilitou aj stabilitou, závislý od pomoci druhých osôb. V praktickom živote je stratený, musí byť nepretržite dozorovaný, aby bol tam, kde má byť a robil to, čo má robiť, ktorý sa občas zvíta a podá ruku niekomu, koho vidí iba on sám…, a ktorý nadovšetko miluje zmrzlinu. Potkne sa a spadne pri nastupovaní do lietadla a následne, keď v cieli letu vystupuje, zletí zo schodíkov ako batožina, pristanúc hlavou na betónovú plochu letiska…, aby potom s modrinou na čele riadil napríklad summit NATO na najvyššej úrovni. Trénovaniu pádov sa venuje pod dohľadom médií nielen pri lietaní, ale aj vo voľnom čase, na prechádzkach, pri bicyklovaní, ale aj na niektorých služobných podujatiach, napríklad na slávnostnej prehliadke kadetov… Ozaj, kde nosí pritom pán prezident Biden, najvyšší veliteľ armády USA, ten svoj povestný červený kufrík?
 
Ešte otrasnejšie sú jeho prejavy dezorientácie miestom, časom a osobou a intermitentné delirantné stavy prenášané naživo najsledovanejšími americkými televíziami. Zvykli sme si už na obrázok prezidenta Bidena, ako škodoradostne tu a tam cez médiá čosi odkazuje prezidentovi Putinovi. Napríklad, že prehráva vojnu v Iraku. Vysvetlením tohto nezmyslu môže byť, že zjavne dezorientovaný Biden miestom, časom a osobami v tomto príbehu vo svojej popletenej mysli si do Putina prevtelil Obamu. A potom sa preniesol v čase do obdobia, keď USA viedli poslednú vojnu v Iraku (2003-2011). Obama vtedy ako prezident USA bojoval proti Iraku (viac ako 1 mil civilných obetí https://blog.hlavnespravy.sk/29862/pomoc-s-umyslom-vrazdy/), pričom on Biden bol vtedy jeho viceprezident. Obamovi by on Biden chcel teraz vytýkať tento vojenský neúspech USA. Lenže dnes to vytýka Putinovi preto, pretože si ho mýli s Obamom. 

Ďalšia vtipná príhoda sa Bidenovi prihodila na tlačovej konferencii s indickým premiérom Naréndrom Módím počas jeho nedávnej návštevy USA, keď  sa Biden v Bielom dome tentoraz akoby premenil na Trumpa, aby sa Módímu priznal so „svojím úspešným obchodovaním s množstvom štátnych tajomstiev“. Biden si zrejme na tejto tlačovej konferencii pomýlil indického premiéra Módího s exprokurátorom USA z Kosova a Haagu Jackom Smithom, ktorý je v súčasnosti špeciálnym prokurátorom na trestné vyšetrovanie exprezidenta Trumpa. Biden zablúdený v blude, že je Trump, sa priznal v živom televíznom prenose Smithovi (Módímu) k vážnemu deliktu, za ktorý je Trump vyšetrovaný, ale ku ktorému sa skutočný Trump nie a nie priznať. Naréndra Módí patrí k mimoriadnym svetovým vodcom, veď stojí v čele najľudnatejšieho národa našej planéty (India má 1,4 mld obyvateľov) a musí zvládnuť organizovanie života štvornásobného počtu obyvateľov v porovnaní s veľkosťou populácie USA. Ako veľmi dobrý znalec ľudských duší mal trpezlivosť aj pri bludmi ovládanom Bidenovi. Pokojne počkal, kým Bidenov bludový stav odoznie, aby sa tak oficiality mohli skončiť v priateľskom duchu. India dnes nemá problém pomáhať USA s ľudskými zdrojmi. Veď približne 1% obyvateľov USA (čo predstavuje dnes viac ako 3,3 mil ľudí) je indického pôvodu. Indovia žijú a pracujú v mnohých oblastiach americkej spoločnosti. Špičkoví sú napríklad v informatike a v oblasti výskumu umelej inteligencie, ale  aj v medicíne, kultúre a diplomacii. Takáto pomoc Indie je pre USA dnes nutná a prezident Biden to vníma pozitívne. Napríklad sám navrhol za súčasného veľvyslanca USA na Slovensku diplomata indického pôvodu Gautama Ranu.

Biden má za sebou dlhý život plný podvodov, klamstiev, úkladných vrážd, bombardovaní (aj Juhoslávie), masakier civilného obyvateľstva v desiatkach ničivých vojen, má teda na svoje prejavy poškodenia mozgu nárok. Nikto, kto sa s ním dnes stretne, vlastne vôbec nevie, ktoré skutky zo svojho života Biden v prítomnom okamihu znovu prežíva a artikuluje, v ktorom minulom období sa vo svojej zmätenosti práve nachádza, a prečo reaguje tak, ako reaguje. Pre pochopenie osoby Bidena je veľmi potrebné citlivo vnímať jeho pohnutia mysle na pozadí príbehu jeho života. 

Vo vyhľadávačoch, napríklad na Google heslo “Joe Biden” má 213 mil odkazov. Z toho “Joe Biden war” má 124 mil odkazov, “Joe Biden dementia” 35 mil odkazov, “Joe Biden murder” 34 mil odkazov, “Joe Biden ice cream ” 16 mil odkazov, “Joe Biden lemonade” 8 mil odkazov, “Joe Biden massacre” 4 mil odkazov,  “Joe Biden pedofilia”  650 000 odkazov.

Čo je to za človeka, to si jednoducho môže každý sám vyhľadať. A dnes každý môže aj vidieť, že tento najvyšší predstaviteľ Spojených štátov amerických dospel do štádia demencie. Viac ako 30 senátorov USA verejne vyhlásilo, že prezident Biden trpí Alzheimerovou demenciou, jednoducho je postihnutý demenciou a nedá sa to nijako skryť. Všetci to vedia, ale  celá americká spoločnosť je v takom rozklade, že sa naďalej podriaďuje jeho dementným rozhodnutiam.
Iba poškodení ľudia, ktorí sú mentálnou manipuláciou zahnaní na ešte nižšiu úroveň ako je dementný Biden, môžu byť spokojní s tým, že ich riadi on. Akceptovať riadenie štátu pacientom s diagnózou demencia, či dokonca Alzheimerova demencia, si vyžaduje ľudí s rovnakým druhom psychického poškodenia, no ešte ťažšieho stupňa. Všetkých postihnutých Američanov možno iba ľutovať.

Ako však mohlo dôjsť k tomuto hromadnému poškodeniu CNS u obyvateľov USA? Veď ešte za socializmu mnohí k USA vzhliadali ako k zasľúbenej krajine spokojného života v hojnosti, kam sa za touto vidinou aj niektorí zo socialistického tábora vysídlili. Prečo došlo dnes k takému totálnemu úpadku? Kto a prečo vysnívanej Amerike nasadil psiu hlavu? Sú na vine Číňania, či Rusi? Alebo to spôsobuje americký liberálny systém, ktorý viedol k tejto rýchlej a surovej autodeštrukcii pôvodne najpríťažlivejšieho štátu sveta? Trápi ma, že aj v EÚ máme takto postihnutých politikov, spadajúcich do rebríčka dementných podriadených Bidena. Biden riadi Leyenovú, Scholza, Macrona, Petra, Zelenského… aj našu Čaputovú a spol. a stovky a tisícky ďalších dementných politikov. Nečudo, že sa dnes nedarí takýmto politikom, v skutočnosti dementokratom, ktorí sa za demokratov iba vydávajú, no všetky základné demokratické hodnoty sú im cudzie. Porušujú ich všetky, od ľudskej dôstojnosti až po ľudské práva, ignorovanie slobody, rovnosti a zákonnosti nevynímajúc.

Týmto európskym dementokratom sa všetko pod ich rukami iba rozpadáva. Namiesto zaručených lacných surovín a energií z Ruska, máme veľkú, nimi (dementmi) vyvolanú umelú krízu ničiacu prosperitu a stabilitu každého obyvateľa EÚ. Vidíme množstvo ďalších obmedzujúcich hlúpostí, napríklad elektromobilitu a veterné elektrárne veľkosti Eifelovky, ktoré sú hlučné a zabíjajú vtáky, pričom nemožnosť ich recyklácie je vraj dôkazom ich ekologickosti. Zelené a klimatické fantázie politikov majú kompetentných vedcov za hlupákov.

Namiesto slobody máme akceptovať digitálne ID a bezhotovostné platby ako prostriedky k donucovaniu napríklad k tzv. očkovaniu experimentálnymi toxickými látkami. Všade je prítomná korupcia a lobizmus korporácií. Namiesto mieru, vojna. Namiesto zdravia, choroby a smrť. Namiesto šťastia, nešťastie. Namiesto očakávanej prosperity, všeobecný úpadok a vymieranie pôvodných európskych národov. Ale nad všetkým kraľuje riadená kolonizácia Ukrajincami a nelegálnymi migrantmi z Afriky a Ázie, nešťastníkmi, ktorých vojnami vyhnali z domovov Američania.
Preto Európu zasahuje krutá výmena obyvateľstva, úpadok tradičnej kultúry, zánik rodiny… Európa sa tak stáva krajinou potiahnutou čiernym súknom, kde sa už pôvodní obyvatelia neboja zomierať. Za týchto dementných diktátorov sa pre nešťastný ľud, ktorého životy vo veľkom ničí tento systém, zavádza dokonca eutanázia.

Pozorujeme, že dementi zachovávajú prísnu subsidiaritu a súdržnosť. Prezident Biden postihnutý demenciou, ktorého postavili na úplné čelo riadenia sveta, prísne ovláda celú svorku dementných politikov po celom dementnom svete, ktorý si stále hrdo hovorí “Západ”, čo v skutočnosti dnes znamená, že tento “Západ” dnes zapadá, tento zapadákov je v koncoch. Dementní hráči nedodržujú vlastné pravidlá, je koniec hry.
Okrem tohto dementného sveta existuje, našťastie, aj iný svet, ktorý riadia normálni ľudia, ktorí sa dostali hore k pákam riadenia, z dôvodu, že patria vo svojich štátoch k intelektuálnej špičke. Je to tak v Rusku, Číne, Indii a ostatných štátoch BRICS. Ale aj v Maďarsku a čiastočne v Rakúsku… teda aj v  štátoch EÚ, ktoré sa usilujú uniknúť z Bidenovej zapadajúcej dementokracie, kde chamtivosť bohatých už dokázala zničiť všetko.

Som lekár, ktorý lieči dôchodcov v ôsmich domovoch sociálnej starostlivosti (DSS). Demencia je môj každodenný chlieb. 80, 90, či 100 ročných deduškov s demenciou mám v starostlivosti desiatky. Dokonca sú medzi nimi aj takí, ktorí majú ešte celkom jasnú myseľ. Sú to všetko ľudia, ktorí majú za sebou viac-menej už naplnený život a teraz odpočívajú v DSS, kde je o nich v rámci slovenských možností postarané tak, aby mohli v spokojnosti dožiť. Ani na um by mi nezišlo, že niektorého z mojich krehkých starkých  postihnutých demenciou, ktorí sa už nevedia s potrebnou rýchlosťou orientovať v bežnom živote a potrebujú neustály dohľad a pomoc druhých osôb, by niekto mohol poveriť riadením sveta. Nenapadlo by mi, že sa vlastne starám o kádrovú rezervu amerických prezidentov.

Čo v tej Amerike nemajú žiadnych kompetentných ľudí? Nemajú žiadnych kompetentných lekárov, či psychiatrov? Nemajú nikoho, kto by povedal dosť bolo dementa! No situácia je tam asi podobná ako na Slovensku s Matovičom. Ani jemu nedokáže žiadny psychiater povedať dosť! Nuž naše malé Slovensko je vďaka Matovičovi celkom také svetové ako veľká Amerika s Bidenom.

Vyzerá to tak, že v USA už obyvatelia v značnej miere všetci trpia na závažné kognitívne psychiatrické postihnutie, sú mentálne inferiorizovaní, postihnutí ako keby posttraumatickou poruchou. Pri všetkých traumách, ktoré prežíva ich spoločnosť v oblasti medziľudských vzťahov, sa tomu nemožno vôbec čudovať. Človek človeku sa stal vlkom a Američan sa vo všeobecnosti stal vlkom pre všetky národy sveta. Samotní Američania sú dnes natoľko ubití, že bez reptania akceptujú, že ich riadi pacient s demenciou. Predstavujú kompletne chorú spoločnosť poznačenú pomätenosťou svojho prezidenta na všetkých úrovniach.

Dnes všetci dobre vidíme odstrašujúce výsledky života v USA. Priveľa väzňov, priveľa mučenia a trestov smrti. Priveľa vojakov donútených štátom spáchať zločiny, priveľa pomätených veteránov z násilností, ku ktorých páchaniu boli štátom donútení. Priveľa vzájomného vraždenia sa detí pomätených z inkluzívneho školstva, priveľa samovrážd dezorientovaných detí, nesmierne týraných transgenderovými sexuálnymi násilníkmi, tzv. aktivistami, ktorí deti v školách predčasne sexualizujú pre pedofilný trh a týrajú ich aj manipuláciami so zmenou pohlavia (tranzíciou). Priveľa farbou kože rozdelených černochov a belochov zneužitých umelo vyvolávanou nenávisťou, ktorých strašia hriechmi a utrpením ich rodičov, starých a prastarých rodičov… Priveľa financií vyhodených na zbrane. Priveľa financií chýbajúcich v zdravotníctve, školstve a v sociálnej oblasti. Priveľa tolerancie, ba priam spoločenskej podpory drogovaniu, prostitúcii, pedofílii… Priveľa bezdomovectva a chudoby.
Vzniklo tak až priveľa nerovnosti medzi ľuďmi, čo plodí veľké nešťastie obyvateľov dnešných Spojených štátov, ktoré riadi dementný prezident Joe Biden. Namiesto toho, aby riešil problémy USA v rámci Trumpovej America first!, Joe Biden šíri prostredníctvom svojich ešte dementnejších vazalov len samé klamstvá a do nešťastia a vojen vrhá celý svet. Nie je Joe ako Joe. Nebude z vlka baranina ani zo psa slanina. Z Joe Bidena nebude nikdy dobrosrdečný Limonádový Joe.

Nuž, ide o večný súboj dobra a zla, v tomto špecifickom prípade o súboj demencie a inteligencie. Niektorí z nás si vyberú stranu demencie (poslušnosti ad absurdum), iní stranu inteligencie (kriticky rozmýšľajúci, zodpovední a odvážni). Keď si dnes porovnáme procesy len v dvoch štátoch sveta, v USA a Rusku, vybrať si to lepšie pre Slovensko, nie je dnes žiadnou dilemou.

“Labyrint světa a ráj srdce“ (Ján Amos Komenský).
“Есть только две формы жизни: гниение и горение. Трусливые и жадные выберут первую, мужественные и щедрые выберут вторую“ (Maxim Gorkij).