V roku 2013 som ako predseda Matice požiadal Konferenciu biskupov Slovenska a Ekumenickú radu cirkvi o dovolenie umiestňovať v kostoloch slovenskú štátnu zástavu – s dvojramenným krížom, ten by už naozaj kresťanom nemal prekážať – pri významných výročiach a udalostiach národa. A odpoveď od oboch „úradov“ bola takmer taká istá: „U nás nie je tradícia umiestňovať slovenskú zástavu v chrámoch a nechceme to meniť vzhľadom na možný odpor“.
Odpor? Čí odpor? – pýtal som sa vtedy a nevedel, nechápal som. A teraz už chápem, poznám odpoveď: od liberálov a progresívcov, ktorí nám vládnu (a možno aj naďalej budú vládnuť a ešte tuhšie ako dosiaľ, lebo oni vedia, ako na to. Napríklad, že nie je dôležité kto ako hlasuje, ale kto spočítava hlasy – to údajne povedal Stalin).
Na pamiatku výstupu štúrovcov na Devín v apríli 1863 pokúšali sa okolo 24. apríla vystúpiť na tento slovenský symbol non plus ultra viacerí, okrem iných aj jedenásti študenti gymnázia z Banskej Bystrice so slovenskou, matičnou a evanjelickou zástavou. No – nedovolili im to!
Bol som pri tom. Slovenská štátna zástava je na slovenskom území, dokonca na Devíne, neprípustná!
Hanba? Aj.
Neuveriteľné? Aj.
Porušenie ešte platných zákonov? Aj.
Trestuhodné? Aj.
Kto však dnes potrestá vinníkov? Veď oni vládnu hlavnému mestu, ktorému patrí Hrad Devín.
Iba voliči vo voľbách, ktoré nás čakajú. Dúfajme.
Marián Tkáč
26. apríla 2023.