Kto nesie vinu na vojnovom dianí na Ukrajine a ako rozpoznať pravdu od propagandy ? Záverečná časť.

Na záver si dovolím zorientovať pozornosť čitateľa na problematiku, o ktorej sa zvyčajne nikde či príliš nezdôrazňuje. Ide o problematiku záujmov a hodnôt, ktoré dominujú v politike „demokratického“ Západu vo vzťahu k ostatnému svetu a k Rusku, a ktoré v rámci západnej propagandy slúžia na silnú dezorientáciu občanov národných štátov. Záujmy a hodnoty z hľadiska teórie poznania možno patria skôr na akademickú pôdu, ale v našom prípade sa presvedčíme, že majú svoje významné miesto v politike tak samotných Spojených štátov ako aj samotnej Európskej únii či Ruskej federácií.

Nedávno som si všimol, že v otázkach záujmov a hodnôt nie je na našom „demokratickom“ Západe niečo v poriadku. Názorne je to vidieť v praktickej politike EÚ či v jej základných dokumentoch. Podľa Zmluvy o EÚ Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv ( článok 2 ). Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Podľa Charty základných práv EÚ Únia je založená na nedotknuteľných a univerzálnych hodnotách ako ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti, solidarity, zásadách demokratického a právneho štátu ( viď Preambula dokumentu ).

Podľa článku 21 ods.1 Zmluvy o Európskej únií činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty OSN a medzinárodného práva. Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci OSN. Toľko z dokumentu.

K mojim poznámkam, zameraných na záujmy a hodnoty ma vyprovokoval ruský filozof Alexander Dugin. Čitateľ jeho stanoviska k tejto problematike nájde v knihe „Štvrtá politická teória“ ( viď str. 423 – 433 ). Na prvý pohľad, bez dôkladnej analýzy, vyzerajú texty o zásadách či hodnotách úplne v poriadku a budia dojem, že nejde o nič iné, iba o to, aby boli Západom aj plne rešpektované. Na trik s hodnotami sa podarilo nalepiť politických predstaviteľov všetkých členských štátov EÚ, prinútiť ich k tomu, aby sa pod znamením hodnôt každý národný štát vzdal svojich politických, ekonomických, strategických či geopolitických záujmov. V čom spočíva trik s hodnotami ?

Trik s hodnotami spočíva v tom, že hodnoty a záujmy ako také sú ( majú byť ) podriadené pravidlám unipolárneho sveta !!! Nad celým svetom má byť rešpektovaná dominancia Západu na čele s USA a teda aj ich záujmy. Teraz si už môžem pomôcť aj myšlienkami ruského filozofa A. Dugina. Podľa neho súčasný svet je unipolárny, globálny Západ je jeho stredom a Spojené štáty sú jeho jadrom. V unipolárnom modeli sveta sú jediné legitímne tie lokálne a regionálne záujmy, ktoré neodporujú americkým. Táto politika legitimity sa uplatňuje aj v politike vládnej moci na území Slovenskej republiky. Európska únia aj so svojimi členskými štátmi je plne podriadená USA a teda pomáha unipolárny model presadzovať. Proklamovaný a presadzovaný unipolárny poriadok vo svete vyžaduje, že najskôr sa treba riadiť hodnotami a až následne záujmami. Spojené štáty, ako jadro unipolárneho poriadku, orientáciou na hodnoty celkom cynický presadzujú vo svete svoje vlastné záujmy !

Už prezident USA W. Wilson počiatkom 20.storočia prehlásil, že hlavnou úlohou Ameriky je šíriť demokraciu do zbytku sveta. A pod zástavou takejto hodnoty Spojené štáty praktizujú svoju politiku svojich skutočných záujmov. Z ich pohľadu aj v prípade Ukrajiny nejde o nič iné, iba o obranu demokratického a právneho štátu pred autoritatívnym a imperiálnym Ruskom. Za účelom uskutočňovania, presadzovania idey o hodnotách USA vo svete bola vytvorená napríklad Rada pre medzinárodné vzťahy ( CFR ). Okrem tohto privátneho orgánu aktívne pracuje aj Trilaterálna komisia. Nedávno som sa dočítal, že zo Slovenskej republiky v Trilaterálnej komisií za Európsku skupinu sú vraj títo traja členovia: Rastislav Kačer, Ivan Šramko a Peter Lukeš. Táto komisia má za úlohu pracovať na tom, aby voľby v národných štátoch dopadli v prospech politiky Západu na čele s USA. Uvediem, ako ďalší príklad, ešte jednu veľmi dôležitú inštitúciu z USA: NED – Národnú nadáciu pre demokraciu, ktorá už v roku 1989 vstúpila na Ukrajinu.  V roku 2016 na konferencii “Ukrajina vo Washingtone” jej prezident K. Gershman jasne zdôraznil: Áno, naša činnosť je zameraná na vytváranie a udržiavanie nevládných organizácií, ktoré agresívne presadzujú politickú agendu USA.

Portal Globalresearch dňa 15.mája 2022 uverejnil článok s názvom “Ako USA/NATO pred ôsmimi rokmi dosadili na Ukrajine neonacistickú vládu.” V článku sa pripomína, že profesor Michel Chossudovský už v roku 2014 pripomenul, že svet je na nebezpečnej križovatke, pretože štruktúry a zloženie zástupnej vlády na Ukrajine, ktorú vytvoril Západ, neuprednostňujú dialóg s ruskou vládou a armádou. Podľa profesora jasnou možnosťou je scenár vojenskej eskalácie vedúcej ku konfrontácií Ruska a NATO. V článku sa zdôrazňuje, že išlo o štátny prevrat financovaný USA, EÚ a NATO, ktorý bol očividným porušením medzinárodného práva. Podľa článku zakázanou pravdou je, že Západ vytvoril prostredníctvom starostlivo zinscenovanej tajnej operácie vytvorenie zástupného režimu integrovaného neonacistami. Západné média sa vyhybali analýze a ideologického zloženia vládnej koalície. Slovo “neonacista” je tabu, bolo vylúčené zo slovníka komentárov mainstreamových médií. 

V článku je rozpísané aj o zložení koaličnej vlády. Čitateľ si to môže pozorne prečítať. V článku sa ďalej uvádza, že je dôležité sa zamyslieť nad skutočnosťou, že Západ, formálne oddaný demokratickým hodnotám, nielenže stal na čele zániku zvoleného prezidenta, ale nastolil politický režim integrovaný neonacistami. Ide o zástupnú vládu, ktorá umožňuje USA, NATO a EÚ zasahovať do vnútorných záležitosti Ukrajiny a rozkladať jej bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou. “Rozkvet demokracie” na Ukrajine v USA prijímajú tak určité najdôležitejšie média ako aj republikani či demokrati. Uvedený článok bol prvýkrát publikovaný ešte 6.marca 2014, pretože vysvetľuje povahu kyjevského proxy režimu. Ja  v svojom článku nazývam vládnu moc Ukrajiny Kyjevskou diktatúrou, ktorá podporuje Koloniálnu správu Západu nad Ukrajinou.

V článku sa pripomína, že to, čo sa deje na Ukrajine, má vážne gepolitické dôsledky a mohlo by potenciálne viesť k scenáru tretej svetovej vojny.Je preto dôležité, aby sa začal mierový proces s cieľom zabrániť eskalácií. Z môjho pohľadu mierový proces je potrebné naaštartovať čo najskôr. Ten však musí byť predovšetkým o tom, ako predstavitelia “demokratického” Západu a Ruskej federácie posúdia svoje záujmy. Zo strany Západu však bude potrebné vzdať sa konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou.

Takéto a podobné neštátne orgány majú veľmi zodpovednú úlohu, pretože v zásade riešia personálne obsadenie vládnych funkcií v každom členskom štáte EÚ či voľbu tých správnych kandidátov na post prezidenta krajiny, pričom sa musí dbať na to, či zvolené persony plne rešpektujú pravidlá unipolárneho sveta, presadzované USA. Na základe presadzovania ( rešpektovania ) idey o hodnotách USA vo svete bolo možné aj pre podmienky SR zabezpečiť, aby sa prezidentkou SR stala persona priamo podporovaná vládou USA. Podobne sa postupovalo aj vo voľbách do NR SR vo februári 2020. Alexander Dugin pripomína, že neexistuje ani jeden príklad, keď by USA povýšili svoje hodnoty nad svoje záujmy. V skutočnosti západné hodnoty nie sú univerzálne, pretože národy majú svoje odlišné hodnoty. Balamutenie sveta nejakými západnými univerzálnymi hodnotami je potrebné iba k tomu, aby sa posilňovalo zlo unipolarity na čele s USA a to tak po geopolitickej ako aj po ideologickej stránke.

Alexander Dugin tvrdí: „Americké hodnoty predstierajú, že sú univerzálne. V skutočnosti sa jedna o novú formu ideologickej agresie proti rozmanitosti existujúcich kultúr a tradícií ostatného sveta.“ Z hľadiska geopolitického USA chcú vládnuť celému svetu a táto snaha pripravuje ostatné štáty a národy o ich zvrchovanosť. Pre čitateľa je dôležité si všimnúť, že hodnoty – proklamované ako univerzálne – sú podriadené pravidlám unipolárneho sveta, ktoré vytvárajú Spojené štáty. Podľa Západu najskôr sa treba riadiť hodnotami, čo znamená, že na nich sa potom akosi zákonite zakladá požiadavka na globálne riešenie problémov. Globálne riešenie sa z hľadiska hodnôt, ako aj z hľadiska zatajovaných záujmov pokladá za niečo, čo je mimo schopnosť samotných národných štátov a ich záujmov.

Dnes už nie je potrebné zvlášť pripomínať, že pod zástavou univerzálnych hodnôt sa členské štáty EÚ vzdali mnohých svojich vlastných záujmov v prospech niekoho, kto má priamy dosah na celú politickú elitu EÚ aj s jej rozvetvenou administratívou. Unipolárna globalizácia je živená ideou univerzálnych hodnôt s návrhom na vyšší stupeň riadiacich procesov – nadnárodný, globálny – organizovaný pod nadvládou severoamerickej superveľmoci. Ako tvrdí A. Dugin, po roku 1991 žijeme v unipolárnom svete liberálneho turbokapitalizmu. Podľa filozofa existujú dve historické a sémantické substitúcie: 1. Západ svoje hodnoty pokladá za univerzálne, 2. USA pod zásterkou ochrany hodnôt sledujú svoje vlastné záujmy.

Z uvedených súvislosti vyplýva, že o záujmoch sa otvorene nehovorí, nedeklaruje, sú skrývané a skryté za „chrbtami“ hodnôt. Na „demokratickom“ Západe sa celkom zámerne politika organizuje takým spôsobom, aby hodnoty jednoznačne prevládali nad záujmami. V skutočnosti, keďže žijeme v kapitalizme, je to tak, že globálny kapitál a trieda kapitalistov má svoje jasne formulované záujmy, ktoré sa podľa propagandistických zásad „balia“ ako vianočné salónky do proklamovaných hodnôt. Názorným príkladom zo súčasnosti je napríklad organizovanie globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. O záujmoch farmaceutického Kartelu a ďalších nadnárodných korporácií sa vôbec nehovorí a ani sa v oblasti vládnych politik nič neskúma.

Celá globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu je založená iba na potrebe rešpektovať hodnotu – globálnu ideu ochrany zdravia a životov ľudskej populácie na planéte ! Tejto hodnote muselo ustúpiť mnoho rôznych záujmov na úrovni národných spoločenstiev, tejto hodnote sa museli podriadiť aj bežné systémy zdravotnej starostlivosti, založené na úplne potrebných individuálnych príbehoch o ochrane zdravia a životov ľudských jedincov. Tejto hodnote museli ustúpiť aj ústavné práva občanov, prirodzený spôsob života obyvateľstva. V rámci oficiálnej západnej propagandy sa občan nemá šancu dozvedieť, koho záujmy sa v rámci uvedenej globálnej politiky presadzujú, čo znamená, že oficiálne nie je možné, aby vládna moc členského štátu EÚ otvorene pomenovala určitých jednotlivcov či skupiny ľudí z organizovania zločinov proti ľudskosti.

Ak sa pracuje v politike iba s problematikou hodnôt, tak je to oveľa ľahšia cesta, ako prinútiť členské štáty EÚ či ďalšie národy k tomu, aby plne rešpektovali unipolárnu globalizáciu na čele s USA a v doprovode s EÚ. Keďže každá vládna moc členských štátov EÚ deklarovala súhlas s univerzálnymi hodnotami a tie jednoznačne podporuje, potom akosi zákonite je deformovaný určitý demokratický poriadok na čele s ústavnými právami. Praktickým dôsledkom presadzovania univerzálnych hodnôt je potom to, že v národnom štáte sa vytvorí náhradný imaginárny poriadok a v rámci neho sloboda názoru a prejavu je nahradená povinnosťou rešpektovať vysvetľujúce stanoviska vládnej moci a v zmysle nich si plniť nové povinnosti.

Na „demokratickom“ Západe sa teda deje to, že sa vedomé skrývajú pred občanmi skutočné záujmy minoritnej triedy kapitalistov aj s ich prisluhovačmi, čím majú ostať prítomní na „zadnom dvore“ politiky a na ňom kuť svoje skutočné plány. Členstvo Slovenskej republike v EÚ je založené v prvom rade na proklamovaných hodnotách. Pod znamením hodnôt sme sa vzdali mnohostranných záujmov a tým stratili svoju zvrchovanosť a suverenitu. Význam hodnôt, ktorými sa oháňa EÚ, má svoj jasný cieľ: politika hodnôt a ich vzájomná ochrana majú viesť členské štáty k úplnej strate ich štátnej suverenity a k definitívnemu zavŕšeniu politickej integrácie EÚ a teda k vyhláseniu európskeho super štátu s neobmedzenou mocou.

V skutočnosti EÚ mala fungovať iba v režime medzinárodného spoločenstva suverénnych národných štátov, ktoré sa dohodli na spoločných záujmoch. Všetko malo zostať len pri Dohode o voľnom obchode a to buď v rámci členstva v EÚ, či v rámci členstva v Európskom hospodárskom priestore alebo v Európskom združení voľného obchodu. Ak by sa sledovali iba rovnaké záujmy všetkých kapitalistických štátov, tak by išlo iba o zachovanie voľného pohybu osôb, tovarov, kapitálu a služieb. Ak naši politici tvrdia, že našim životným záujmom má byť priestor Európskej únie, tak iba v tomto obchodnom, nie celkom politickom zmysle. K voľnému obchodu v priestore Európy členské štáty vôbec nepotrebujú centrálny diktát z Bruselu a preto aj členstvo Slovenskej republiky v súčasnej inštitucionálnej štruktúre EÚ, organizovanej na základe Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ, nie je žiadnou nevyhnutnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné verejne prehodnotiť, či je potrebné, aby Slovenská republika ostala členom EÚ alebo sa jednoducho rozhodla z nerovnoprávneho zväzku vystúpiť a svoje vzťahy v rámci Európy a ostatnej časti sveta usporiadať po novom. V tomto smere vzorom nám môžu byť také štáty ako Veľká Británia, Island, Švajčiarsko, Nórsko. Problémom je teda to, že politika hodnôt priviedla členské štáty EÚ k tomu, že praktický došlo k plnému integrovaniu sa do nového štátneho super telesa pod mocou Bruselu a Nemecka. Dali sme sa zlákať na požiadavku, že EÚ musí byť nielen zónou voľného obchodu, ale predovšetkým akýmsi hodnotovým spoločenstvom. Únia má vraj budúcnosť len vtedy, keď bude hodnotovým spoločenstvom. V skutočnosti žiadne spoločné hodnoty Európanov neexistujú, rovnako ako neexistuje európska identita, európska kultúra či európsky národ.

Určité globálne západné elity si postupne presadili, že Únia musí byť niečo viac ( ! ) ako priestor slobodného pohybu kapitálu, tovarov, služieb a pracovných síl. A práve tento prechod na vyššiu úroveň integrovania sa suverénnych štátov pod moc Bruselu je problémom, ktorý vyústil do rozpracovania konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou a do podpory vojny na Ukrajine. Brusel svojou politikou vo vzťahu k občanom členských štátov EÚ a Ruskej federácií stále viac potvrdzuje, že z jeho nacistických koreňov vyrástla taká politika, ktorá destabilizuje život v Európe a ohrozuje mier a bezpečnosť národov. Čitateľovi doporučujem preštudovať si jeden dokument Bruselu z 28.7.2021, ktorý bol vydaný pod značkou A9-0259/2021 a má názov „Správa o odporučaní Európskeho parlamentu Rade, Komisií a podpredsedovi Komisie / vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom ( 2021/2042 ( INI )).“ Tento dokument ukazuje na hlbokú nenávisť k Ruskej federácií a na neskonalú túžbu dosiahnuť s Ruskom také plány, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť za fašistického Nemecka. Dokument je výsledkom práve nastolenej politiky EÚ ako hodnotového spoločenstva, ktorej leží na srdci osud ruského národa.

Do Bruselu predstavitelia vládnej moci si chodia posilňovať svoje pocity dôležitosti v kolektíve Dvadsať sedmičky, založených na rozhodovaní o problémoch a politikách, ktoré pre nich pripraví Európska komisia aj so svojim administratívnym aparátom. Naši predstavitelia si pritom vôbec neuvedomujú, že politika skutočných záujmov v prospech globálneho kapitalizmu je posudzovaná a organizovaná v komnatách bruselských mandarínov. Zastieranie záujmov a uprednostňovanie vraj univerzálnych hodnôt je spôsob práce charakteristický pre USA ako hegemóna unipolárnej globalizácie a pre samotnú EÚ. Celé tajomstvo politických podvodov na občanoch členských štátov EÚ sa skrýva v tom, že sa nesmie riešiť otázka, aký charakter má mať medzinárodná spolupráca štátov, ktoré majú záujem o súčinnosť a spoluprácu.

Európska únia na základe zmluvných dokumentov nie je skutočnou medzinárodnou organizáciou, ale nad-štátnym politickým telesom, ktoré si postupne scudzilo národnú zvrchovanosť a suverenitu členských štátov. Berie sa do úvahy, že ak členské štáty uznávajú univerzálne hodnoty, potom z ich strany musí byť rešpektovaný nadnárodný stupeň riadenia, disponujúci mocou pre nadnárodnú tvorbu vôle, ktorá už nie je založená na vôli a záujmoch občanov. Požiadavka rešpektovania nadnárodného stupňa riadenia je v rozpore s tým, čo je napríklad zakotvené v Ústave SR, pokiaľ ide o sľub prezidenta SR, poslancov NR SR a členov vlády SR. Obsah ústavných sľubov je jednoznačne nastolený tak, že vo všetkých dôležitých funkciách sú politici povinní rešpektovať vernosť Slovenskej republike a povinnosti plniť v záujme jej občanov ! V skutočnosti v Európe môže výborne fungovať medzinárodná organizácia členských štátov ako zvrchovaných a suverénnych, založená nie na nejakých univerzálnych hodnotách, ale na skutočných záujmoch členských štátov a ich občanov. Ako chápať pojmové určenie, že má ísť o skutočné záujmy členských štátov a ich občanov ?

Keďže žijeme v kapitalistickej spoločnosti, skutočné záujmy členských štátov a ich občanov sa majú chápať ako politiky, ktoré sú výsledkom akejsi rovnováhy medzi politickou rovnosťou občanov a majetkovou nerovnosťou, ktoré sú výsledkom vyvažovania záujmov absolútnej triedy pracujúcich s ich rodinami a minoritnej triedy kapitalistov ako globalistov. Dôležité je teda to, aby v každom členskom štáte politické konania boli založené na záujmoch, ktoré medzi uvedenými triedami nie sú rovnaké a skôr diametrálne rozdielne. Európska únia so svojimi inštitúciami a organizáciami tejto požiadavke, potrebnej pre spravodlivé fungovanie štátnej moci s demokratickou autoritou, vôbec nevyhovuje a nezodpovedá. Pri medzinárodnej organizácií, založenej na na záujmoch, ktoré sa v členskom štáte v rámci politického boja stali predmetom rozhodovania a vnútroštátnej tvorby vôle, sú potrebné inštitúcie iného charakteru a zamerania. Také, ktoré budú rešpektovať sociálnu spravodlivosť, národnú zvrchovanosť, tradičné hodnoty, vnútroštátnu tvorbu vôle.

Na samotnom „demokratickom“ Západe preferovanie univerzálnych hodnôt vedie k tomu, že podkopáva ich platnosť a teda dochádza k seba deštrukcií každej spoločnosti. Unipolárna globalizácia je globálnou nadvládou liberalizmu, ktorý bojuje proti všetkému, čo nie je liberálne. Podľa Alexandra Dugina liberálne spoločnosti sa začali zbavovať rôznych neliberálnych zložiek: sexizmu, politickej nekorektnosti, nerovnosti medzi pohlaviami, zbytkov neindividualistického rozmeru rôznych inštitúcií ako štát, cirkev a tak ďalej. Liberalizmus po svojom víťazstve nad ostatnými ideológiami vstúpil do svojej implozívnej fázy. Začala implózia liberalizmu, pretože sám seba začal likvidovať. Ide o také javy ako masová migrácia, stret kultúr a civilizácií, finančná kríza, terorizmus, rast etnického nacionalizmu. A ja k tomu dodávam, že tu patrí aj globálne organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu. Ale to nie je všetko. Už v roku 2014 A. Dugin v súvislosti so štátnym prevratom na Ukrajine v svojom článku napísal, že aby sa liberálna elita zachránila, musí robiť krok späť. Liberalizmus nadobudne svojho zmyslu, keď sa konfrontuje s neliberálnou spoločnosťou. Tento krok, to je jediné, čo sa môže liberalizmus urobiť, aby sa zachránil pred sebou samým.

Z tohto dôvodu sa podľa filozofa na obzore objavuje Putinovo Rusko. Filozof tvrdil, že nenávisť proti Rusku sa dá rozpútať veľmi ľahko. Štátnym prevratom na Ukrajine v roku 2014 došlo k nastoleniu takej kyjevskej moci, ktorá bez problémov rozpútala nenávisť proti Rusku. K tejto nenávisti sa bez problémov pridal celý „demokratický“ Západ na čele s USA. Od roku 2014 nenávisť k Rusku neustále gradovala a po zahájení špeciálnej vojenskej operácie zo strany Ruska dosiahla grandióznych rozmerov. USA, NATO a EÚ sa spoločne s členskými štátmi mobilizujú proti antiliberalnému Rusku, aby mohli chrániť svoje proklamované hodnoty, pričom o svojich skutočných záujmoch sa verejne veľmi nezmieňujú. A čo v tejto súvislosti predpovedal už v roku 2014 ruský filozof A. Dugin ?

Že Rusko sa stane objektom, pred ktorým je potrebné ostatných oslobodzovať, najprv Ukrajinu, potom Európu, potom zbytok sveta a nakoniec i samotné Rusko bude treba oslobodiť od jeho vlastnej neliberálnej identity. Ako takéto oslobodenie Ukrajiny, potom Európy a potom aj ostatných môže vyzerať, to sa čitateľ najlepšie zorientuje práve v dokumente, ktorý som vyššie uviedol pod číslom A9-0259/2021. Ako sa môže čitateľ presvedčiť, ruský filozof to presne predpovedal, pretože v súčasnosti celý „demokratický“ Západ robí všetko možné, aby Ukrajina bola oslobodená od ruských ozbrojených síl. Ako to bude pokračovať ďalej, to sa ešte len ukáže. „Demokratický“ Západ v každom prípade potrebuje oslobodenie Ukrajiny od Ruska, pretože v opačnom prípade bude musieť so svojou organizáciou NATO a kyjevskou diktatúrou na území Ukrajiny skončiť.

Z globálnej nadvlády liberalizmu sa zrodila myšlienka frontálneho ťaženia proti Rusku, proti ruskému nacionalizmu a imperializmu. Nenávisť liberalizmu je taká veľká, že sa vôbec neberie ohľad na to, že sa poctivo organizuje samo – deštrukčná činnosť „demokratického“ Západu. Pekne to vidieť na výsledkoch, ktoré produkujú prijaté sankcie proti Rusku v snahe zničiť samotné Rusko. Zo sankcií sa stali bumerangy, ktoré sa v plnej miere vrátili k ich tvorcom, aby pomáhali deštruovať fungovanie každej národnej spoločnosti. Liberálny Západ vedie vojnu na dvoch frontoch. Praktický spoločne zmobilizoval pod globálnou agendou realizáciu idey globálnej ochrany zdravia a životov obyvateľov národných štátov prostredníctvom neúnavného boja proti „pandémii“ koronavírusu zahájil vojnu proti svojmu vlastnému obyvateľstvu. Zároveň liberálny Západ zapojil západný svet do frontálneho ťaženia proti Rusku a za jeho porážku.

Touto vojnou boli pre život najmä západných národov nastolené neľudské podmienky. A už dávno pred spustením projektu „pandémie“ koronavírusu „demokratický“ Západ pod vedením USA, NATO a EÚ pripravil a zorganizoval štátny prevrat na Ukrajine. Písal sa rok 2014 a už vtedy aj filozofovi A. Duginovi bolo jasné, že vojna proti Rusku je najviac prejednávanou témou na Západe. Keďže za pomoci novej kyjevskej moci bola rozpútaná silná nenávisť proti Rusku, Dugin došiel k záveru ( v roku 2014 ), že vojna Západu proti Rusku je možná ! Jeho stručná analýza vojny Západu proti Rusku z hľadiska ideologického a na globálnej úrovni viedla ku konštatovaniu, že ideologický je vojna nevyhnutná ako posledná možnosť, ako oddialiť konečnú implóziu liberálneho Západu. Vojna proti Rusku – má to byť posledný pokus globálneho liberalizmu predísť svojej vlastnej implózii.

Západ pod vedením USA a NATO dbal o to, aby sa od okamihu nastolenia novej nelegitímnej kyjevskej moci na Ukrajine neodohrávali žiadne udalosti a procesy v prospech Ruska a ani v prospech vlastného ukrajinského ľudu. Podľa ruského filozofa unipolarita globálneho Západu z hľadiska ideologických rysov je založená na moderných a postmoderných hodnotách, ktoré sú proti tradičné. Ideologický základ, ako individualizmus, liberálna demokracia, kapitalizmus, konzumerizmus a tak ďalej sú príčinami degradácie sveta. Podľa filozofa globalizácia je kráľovstvom Antikrista. USA sú jeho centrom, z ktorého sa šíri. Americké hodnoty predstierajú, že sú univerzálne. V skutočnosti sa jedná o novú formu ideologickej agresie proti rozmanitosti kultúr a tradícií ostatného sveta. Ja k tomu si dovolím dodať, že to, čo sa šíri z USA, či už ide o organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu alebo o vojenský stret Západu s Ruskom, je neskutočné zlo presadzované ponerizovanými – zlom nasiaknutými ľuďmi z prostredia minoritnej triedy kapitalistov aj s ich prisluhovačmi, vrátane predstaviteľov národných vlád členských štátov EÚ.

Pre ponerizovaných ľudí sú dôležité predovšetkým ich záujmy. Pod vedením USA, NATO a EÚ ponerizované elity potrebujú dosiahnuť, a to definitívne, strategickú planetárnu nadvládu nad všetkým obyvateľstvom a štátmi a národmi. Západ už dávno zistil, že Rusko ako neliberálna spoločnosť či civilizácia stojí týmto záujmom v ceste. Ako teda rozpoznať pravdu od západnej propagandy ? V prvom rade sa občania nesmú dať bez rozmyslu zlákať na proklamované západné hodnoty, ktoré sú vraj univerzálne. Na takúto hru nie je potrebné pristúpiť. Pod zástavami západných hodnôt ako univerzálnych bolo potrebné zničiť Irak a zlikvidovať Saddama Husajna, bolo potrebné rozbiť Juhosláviu, bolo potrebné zničiť Líbyu a zlikvidovať Kaddáfiho, bolo potrebné rozvrátiť Sýriu, bolo potrebné zorganizovať štátny prevrat na Ukrajine a rozvrátiť celú krajinu a priviesť ju do vojnového stavu s Ruskom, bolo potrebné rozvrátiť život obyvateľstvu členských štátov EÚ.

Pod práporom západných hodnôt treba zničiť samotné Rusko. A hlavne, čo sa teraz deje vo veľkom, pod práporom ochrany zdravia a životov ľudí na planéte, ničiť životy a životné podmienky vlastného obyvateľstva, aby boli vytvorené lepšie podmienky pre nových Pánov Zeme. Je priam neuveriteľné, že politika záujmov USA, NATO a EÚ nie je predmetom kritických postojov tak každej národnej vládnej moci ako aj súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej RTVS. Záujmy týchto globálnych aktérov sa buď skrývajú pod univerzálnymi hodnotami alebo praktické politické kroky sú zdôvodňované vonkajším nepriateľom – Ruskom s jeho nacionalizmom a imperializmom, s jeho agresívnou politikou.

Pravdu od západnej propagandy je možné rozoznať len tak, že občan bude veľmi pozorne si všímať, aké záujmy sú späté s politikou USA, NATO a EÚ v Európe a vo svete a v prospech koho sa konkrétne záujmy presadzujú.

Koniec časti X. – záverečnej

Dušan Hirjak