Náš milý Hegerko dostal od SáSov po chrápe – povedali by v slovenských krčmách.

Tak a je to tu! To, čo náš premiér tvrdohlavo a samozrejme fantazijne popieral pred novinármi. Všetci sa pamätáme, aký bol bezradný pri otázkach na odchod SaS z vládnej koalície. A tak sa zaťal a opakoval ako umelecko-omšový verklík, že štvorkoalíciu udrží, čo je jeho priorita a žiadnu inú možnosť si nepripúšťa (len neviem, či pôvodcom nereálneho názoru bol on alebo Matovič). Vraví sa, že dobrý politik musí rátať so všetkými možnými variantmi, no evidentne premiér Heger nemal v zásobe nič, ani mäkké F!!! Do poslednej chvíle stále mlel iba svoj štvorkoaličný fantazmagorický sen. Teraz po podaní demisie štyroch ministrov SaS (Ministri inovovali spôsob demisie do podateľne a nie do rúk prezidentky. Čo už, dokázali, že Ústava SR je pre nich len zdrap papiera!!!) je bezradný. Ak by stál za niečo, tak by okamžite vytiahol štyri esá z rukávu s menami nových členov. Vyberať do rezervy mohol celé dva mesiace. Žiaľ, jeho neschopnosť okamžite logicky reagovať sa opakovane už po x-tý krát potvrdila. Lenže naša vláda má času habadej a tvári sa, že aj napriek tomu, že situácia je vážna, Hegerovi to vôbec neprekáža. Veď čo, týždeň sem, týždeň tam (Tak je to aj s jednotlivými opatreniami na pomoc občanom!) – Slováci vydržia, veď „držia“ už od začiatku roka. Dvojmesačné letné handrkovanie sa vnútorne nikoho  z koalície netrápi, iba pred zapnutými kamerami. Veď, to by už dnes asi celá vláda padla. Ale čas hrá pre všetkých poslancov a členov vlády, nie pre občanov Slovenskej republiky! Koalícii tečú na bankové účty Euríčka z našich daní a nie je ich každý mesiac málo. Nuž, povedzme si pravdu. Táto nová – dva celé dvojdesatinová koalícia (Stranícke torzo Za ľudí už dlhodobo nepovažujem za plnohodnotnú stranu. Dve desatiny im určite stačia.) by nerada prišla o viac ako štedrý štátny sponzoring, ak nemusí. To, že pre ľudí nerobia skoro nič, netreba zdôrazňovať. Hlavne, že sa starajú o blahobyt utečencov vojnových, ale aj špekulatívno-ekonomických. Slováci nech pomrú v zime a pokapú od hladu.

Je zaujímavé, že sa premiér Heger nehanbí a neuznáva svoju veľkú politickú porážku. A mal na to celé dva mesiace, aby to vyriešil. Predtým chabé zmierovacie stretnutia a teraz na city útočiace desatoro nových podmienkových úloh vlády, o ktorých musel vedieť, že sú pre SaS neprijateľné, bola vopred prehrané finále. Rovnako ako porážka v detskej hre guličky, ako by chcel malými hlinenými guľôčkami vyhodiť z jamky tú väčšiu sklenenú – päť krát ťažšiu. Heger však hru guličky nehral a teda ju rovnako neovláda ako vládnutie. Logika premiéra je na nulovej úrovni. Jeho nereakcie a verklíkové argumenty sa začínajú čoraz viac podobať reakciám „mozgového trustu vlády“ Remišovej. V normálnej demokratickej krajine by predseda vlády po takejto politickej porážke okamžite položil kľúče od svojej kancelárie na stôl a pratal by sa po kanáloch, kade ľahšie.

A tak traktorista Vincek zo Záhoria by povedal: „Onen múj mauý Hegerko dostau od Sazkáŕú porádne po chrápje! A ceuá kerčma by aplauduvaua!!!“

Pavel Jacz