Opäť ide o Slovensko

Robertovi Ficovi jeho úsilie zjednotiť ľavicu do jednej strany prináša výsledky. V končiacom sa volebnom období mohla strana Smer-SD zostaviť vládu bez toho, aby musela hľadať koaličného partnera. Inak je to na strane oponentov Smeru. Nachádzajú sa tam konzervatívci aj liberáli, strany bez nejakého ideového zamerania, hoci ani o stranách hlasiacich sa k určitému  ideologickému prúdu nemožno povedať, že majú ideologický základ. Najlepšie to vystihujú volebné výsledky KDH. Hoci ide o stranu s kresťanským názvom, na religióznom Slovensku iba v roku 1990 dosiahla takmer 20 percentnú podporu a v roku 1994 prekročila 10 percent len o 0,08 stotín preferenčných hlasov. Inak sa stále pohybuje pod deviatimi percentami, čo len dokazuje, že strana nezastupuje kresťanských voličov v SR.

Skupina občanov, ktorá si zvolila názov Iniciatíva 2016, sa začiatkom minulého roku rozhodla dať dohromady národno-kresťanské strany. Rozpadom HZDS vznikli iné strany s národno-kresťanskou orientáciou, národniari si tiež založili viac strán, kdesi medzi 0 až 1 percentom preferencii živoria  ďalšie podobné  strany a nemožno vynechať občianske združenia s kresťanským a vlasteneckým zameraním. Iniciatíva 2016 oslovila viacerých lídrov z tohto spektra a projekt sa javil ako úspešný. Ukázalo sa, že aj Kozlíkova SDS a Kotlebova ĽS Naše Slovensko pracujú na rovnakom projekte. Stačilo dať ľudí dohromady a začať pracovať na spoločnom programe. Za akéhosi duchovného lídra národno-kresťanského bloku bola považovaná SNS. Ibaže jej predseda Danko odmietol participovať na projekte. Odskočili aj iní –  Sergej Kozlík, ale jeho strana má zastúpenie na spoločnej  kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko. V ostatnej chvíli odskočil aj Jozef Behýl a vytvoril samostatnú Koalíciu spoločne za Slovensko. Tí, čo uprednostnili vlastnú cestu,  svojím postojom oslabili vyhliadky na úspech národno-kresťanského bloku.

Ostatný úspešný projekt zjednocovania národno-kresťanských síl sa na Slovensku udial v roku 1946. Vtedy  išli do volieb spolu katolíci i protestanti na kandidátke Demokratickej strany, lebo kresťanské strany boli zakázané. Išlo o vzopätie národno-kresťanských síl voči nastupujúcemu komunistickému režimu.

Tohtoročné voľby do NR SR majú isté špecifiká. Niektoré strany akoby mali za úlohu prekryť vážnosť chvíle. Napríklad strana Sme rodina – Boris Kollár. Akú rodinu predstavuje líder tejto strany a čo chce robiť v politike ak vyzýva nevoliť politikov? Má dosť peňazí na financovanie kampane a to mu môže priniesť podobný úspech, ako nedávno prezidentovi Kiskovi. Dá sa predpokladať, že ak by sa jeho strana dostala do parlamentu, zohrala by rovnakú úlohu, ako kedysi Schusterova SOP. Pomocou nej v roku 1998 vytvoril zlepenec koalíciu s ústavnou väčšinou.  Slovensko rovnako ako ostané európske štáty  v súčasnosti čelí vážnej bezpečnostnej hrozbe v súvislosti s utečeneckou krízou. Napriek tomu   s blížiacim sa stým  výročím vzniku prvej ČSR nemožno nevidieť iniciatívy na jej vzkriesenie. Za vrchol možno považovať  petíciu za obnovenie Československa, ktorej cieľom je referendum. A hlavnou motiváciou vraj napravenie chyby z roku 1992. Pravda, aktivisti pochádzajú z Česka, ale na Slovensku je dosť politikov, pre ktorých by bol návrat pred rok 1993 istou satisfakciou. Lebo nemožno obísť fakt, že v ostatnom čase sa nijaký politik z obdobia tzv. mečiarizmu nezaobíde bez konštatovania, že práve on sa pričinil o jeho porážku. No  bez Mečiara by sme zrejme samostatný štát nemali. O čo teda ide antimečiarovcom? O porážku vlastného štátu? A nepotrebujú k tomu nič viac, len ústavnú väčšinu v parlamente.  Na kandidátke strany Most-Híd do NR SR sa nachádza  ústavný právnik Peter Kresák.  Žeby práve on sa chystal napraviť chybu z roku 1992?

Vo voľbách 2016  teda ide  aj o zachovanie existencie Slovenskej republiky. Už zasa.