200 Eur

Publikované 03.02. 2022 o 13:50 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Poslanci v NRSR rokujú. Okrem iného, aj o jednorazovom príspevku pre dôchodkov. Nepredpokladám, že návrh opozičného poslanca pána Erika Tomáša parlamentný kartel prijme. Už milión krát sme videli zásadu koalície „s opozíciou sa nehlasuje“. Trestuhodný, hanebný a nebojím sa povedať, že protiústavný princíp rozdelenia parlamentu vylúčil tretinu poslancov zo správy štátu. Niekoho by možno potešilo, že si koaličníci lejú kyselinu do svojich preferencii, ale jedným dychom vravím – zákony a rozhodnutia, ktoré táto kartelová spoločnosť prijala a ešte prijme, už cítime, budeme cítiť a dlho draho platiť.

V návrhu poslanca odznelo aj aktuálna váška inflácie. Číslo nie je dôležité. Platí dnes, zajtra môže byť úplne iné. Viacej ma zaujíma spôsob riešenia. Odznel návrh na okamžitý jednorazový príspevok dvesto eur. Príspevok by pomohol a v pravom zmysle slova veľkej časti dôchodcov aj zachránil život. Uvedomujem si, že dlhodobo ignorovaná výška najnižších dôchodkov a amatérsky ľahkomyseľne vykonaná tohtoročná valorizácia bráni starým ľudom vykrývať svoje životné náklady. Mnohí sa zachraňovali aj nezmyselnou ponukou Matovičovej lotérie, prípadne často len sľúbenou „prémiou“, prijatím experimentálnej látky.

Nakoľko existujú aktualizované štatistické údaje o kolísaní inflácie, nemal by byť problém operatívne riešiť sumu navýšenia o mesačný priemer inflácie podľa dôchodcovského balíka. Hranica výšky dôchodku do ktorej by sa tento spôsob realizoval, by závisela na dohode zodpovedných ministerstiev.

Jednorazový príspevok by pomohol, ale to nepovažujem za riešenie situácie. Ak vláda dokázala prijať návrh na príspevok štátu pre ministerstvo obrany vo výške 2% HDP v čase keď iné, aj oveľa väčšie štáty tento princíp nerešpektujú, určite môže zachrániť svojich dôchodcov rovnako operatívnym spôsobom. Minister financií požaduje, aby ten kto žiada navýšenie povedal kde zobrať. Navrhujem. Prostriedky v potrebnej výške ubrať monistervu obrany, prípadne predajom zabaveného majetku – napríklad mediálne známej vily vo Francúzsku.

Ak inflácia o mesiac stúpne o 11% bude parlament tento problém opäť riešiť? Jednorazový príspevok je fajn, ale platobnú istotu dôchodcov vyrieši ako pohár vody smednému na púšti. Pohár, môže život zachrániť, ale smäd nevyrieši. Riešenie hľadajme v hoc slabom, ale v prameni na ktorý sa môže človek každý mesiac spoľahnúť.

Brezová 3. februára 2022

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.