Dobro vs. zlo

Rád by som upriamil vašu pozornosť na problematiku dobra a zla. Čo sú to za abstraktné pojmy dobro a zlo? Skúsim ich definovať po mojom.

Všimol som si, ako sa v starších zdrojoch tieto pojmy prirovnávajú  k svetlu a k tme a to vôbec nie zriedka. Dokonca takou intenzitou, že si kladiem otázku, či medzi dvojicami svetlo – tma / dobro – zlo nemôžeme dať znamienko rovná sa. Ak by to tak bolo, ak by nám skúsenosti našich predkov naozaj naznačovali rovnaký princíp fungovania medzi pojmami, na mieste by bola ďalšia relevantná otázka, či vôbec zlo existuje. Totiž ak by som hľadal odpoveď vo vede a pozrel sa bližšie na problematiku svetla a tmy, zdá sa mi, že ani tma vôbec neexistuje. Ako to? Jednoducho, nevieme ju nijak merať. Ako zistíme aká je veľká tma napríklad vo vreci? Tak, že prístrojom zmeriame koľko je vo vreci luxov, ale lux je predsa jednotka svetla. Tma nemá svoju jednotku, čiže tma je len pojem, ktorý nám hovorí o absencií svetla. Zlo je stav keď absentuje dobro a osobne tiež predpokladám, že to podobne platí aj na dvojicu nevedomosť – vedomosť (len tak pre zaujímavosť: ľuďom, nositeľom vedomostí sa zvykne hovorievať aj osvietenci, prečo asi?), čiže nevedomosť je len nedostatok vedomosti. Na jednej strane máme svetlo, dobro, vedomosť, na druhej tmu, zlo, nevedomosť. Chápete čo tým myslím? Pričom o existencii jednej strany nepochybujem, paradoxne o jej protiklade áno. Vrátim sa k definícií dobra a zla. Podľa mňa je zlo stav, keď absentuje VEDOMOSŤ.

Inými slovami povedané, my „nebojujeme“ so zlom, ale s hlúposťou.

Ľudia nie sú zlí, sú nevedomí. Žiaden človek nie je zlý, to miera jeho vedomostí a uvedomenia určuje druh jeho správania sa. Je to v skutočnosti tak? Pozrime sa na to opäť pomocou skúseností. Ak človek zabije človeka napr. kvôli majetku, nerobí tak z pasie, robí z presvedčenia, že osvojením cudzích úspor sa zlepší jeho život, to isté platí pri zlodejoch. Alebo inak, ak niekto šikanuje, posmieva sa, resp. keď jeden ohovára druhého, svedčí to len o jeho neosvojení si vedomosti o rovnosti medzi jednotlivými autonómnymi jednotkami a princípu ich fungovania. Tých príkladov a kombinácií nevedomých jednaní je mnoho. Naopak, uvedomelé jednanie, vyššiu mieru vedomosti, uvedomia, vedomia, označujeme abstraktným pojmom (ktorému sami často ani nerozumieme) láska.

Láska znamená vidieť v druhom rovnaký potenciál ako v sebe, prihliadať na rozdielnosť úrovne a uvedomovať si, že spolu tvoríme jednu spoločnú sieť – svet.

Viac tu: https://www.projektz.sk/

Juraj Tušš