Komu patrí demokratický a právny štát v kapitalizme ? Časť V.

Prečo potrebujeme, aby štát ako mocenská organizácia občanov vytváral podmienky k tomu, aby v spoločnosti efektívnym spôsobom bola udržiavaná politická rovnosť a aby štát túto rovnosť ochraňoval ? Má to úplne praktický význam pre každý národný štát a pre život každého jednotlivca. Medzi zlé stránky kapitalizmu patrí, zásluhou jeho ekonomického systému, nerovnosť v distribúcií bohatstva, ktorá je veľmi extrémna. Na jednej strane je tu kapitalistická trieda – globálne majúca s obrovským bohatstvom a mocou – a na strane druhej všetci ostatní ako globálne nemajúci bez bohatstva a moci. Problém nerovnosti v distribúcií bohatstva sa v kapitalizme nedá vyriešiť. Na strane druhej sme všetci ako občania zjednotení v jednom štáte a tu vystupuje do popredia otázka zabezpečenia politickej rovnosti pre všetkých.

Ak americký filozof David Schweickart zaradil tzv. demokraciu medzi zlé stránky kapitalizmu, tak mal k tomu ten dôvod, že podľa neho nie je možné úspešne vyriešiť súžitie politickej rovnosti s materiálnou nerovnosťou. Ak je privilegovaná minoritná trieda príliš bohatá, môžeme veriť, že svoje bohatstvo a svoj vplyv nevyužije v prospech seba a teda nenájde spôsoby, ako mať skutočnú moc v štáte ? Platí, že je presadzovaný autoritatívny spôsob riadenia, pretože demokraciu na pracoviskách nenájdeme. Demokracia na pracoviskách či v závodoch neexistuje kvôli tomu, že treba efektívnejšie využívať pracovný čas, ale preto, že ide o súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. V rámci ekonomickej demokracie, ak by bola nastolená, už nie sú potrební kapitalisti a rôzne štruktúry globalizovaného kapitalizmu.

V čase založenej „pandémie“ koronavírusu sa autoritatívnosť z oblasti ekonomiky preniesla do politického života mnohých národných spoločnosti. Môžem to napísať aj tak, že autoritatívnosť v riadení spoločnosti významne narúša celú štruktúru demokratického a právneho štátu. Nie náhodou v jednom dokumente Rockefellerovej nadácie s názvom „Scenár pre budúcnosť technológie a medzinárodný vývoj“ je doslova uvedené: „Národní vodcovia z celého sveta behom pandémie predvádzali svoju autoritu a zaviedli nepriestrelné pravidlá a obmedzenia, od povinného nosenia rúšok po kontroly telesnej teploty pri vstupoch do spoločných priestorov ako vlakové stanice a supermarkety. I potom, čo táto autoritárska kontrola a dohľad nad občanmi a ich aktivitami ostal zavedený a dokonca sa zintenzívnil.“ Ide o 54 stránkový dokument, ktorý nadácia zverejnila už v roku 2010, v ktorom na str. 18 sa píše o scenári pandémie.

Tento dokument z roku 2010 ( ! ) svedčí o tom, že príprava na spustenie pandémie bola začatá už vo veľkom predstihu. A keďže ide o dokument z prostredia samotného Rockefellera, tak je treba počítať s tým, že kontúry toho, čo prišlo v roku 2020, museli byť už jasne načrtnuté. Otázku autoritatívnosti nespomínam náhodou. To, čo sa stalo v roku 2020 s prechodom na spustenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, to je možné porovnať iba s udalosťami z roku 1932 v Nemecku, ktoré umožnili dostať sa Hitlerovi k moci. Je preto dôležité poznamenať, že účasť finančných a priemyselných dravcov Nemecka ( kapitalistov ) na nastolení nacistickej diktatúry sa síce nespomína a skôr zatajuje, ale je neodškriepiteľná.

Michail Gus, autor knihy „Ošiaľ hákového kríža“ pripomína, že na norimberskom procese bolo konštatované, že prejav Adolfa Hitlera dňa 27.januára 1932 v Priemyselnom klube v Dusseldorfe pred veľkou skupinou predstaviteľov monopolného kapitálu znamenal začiatok akcie kapitánov priemyslu s cieľom poskytnúť Hitlerovi moc. A čo tak zaujalo kapitánov priemyslu v Hitlerovom prejave ? Budem citovať z uvedenej knihy to podstatné, čo zdôraznil Adolf Hitler: „Je nezmyselné budovať hospodársky život na produktivite, hodnote osobnosti, a teda praktický na autorite osobnosti, a súčasne v politike odmietať autoritu osobnosti a na jej miesto stávať zákon veľkých čísel, demokraciu…No analógiou politickej demokracie v ekonomickej oblasti je komunizmus“ ( str. 144 ). V situácií, keď Hitlerova strana bola v hlbokej politickej kríze, tak na základe výsledkov volieb do ríšskeho snemu 9.11.1932 ako aj tendenciám k vnútrostraníckej roztržke, sa na pomoc poponáhľali skutoční vládcovia Nemecka. Len pripomeniem, že jeden z priemyselníkov – Schacht – vyzbieral podpisy a 19.11.1932 bol prezidentovi Hindenburgovi predložený list, v ktorom sedemnásť najvýznamnejších bankárov, priemyselníkov a statkárov žiadalo, aby prezident vymenoval za kancelára Hitlera.

Čo je potrebné z hľadiska poučenia z minulosti, z času nastolenia nacistickej diktatúry, ešte zdôrazniť ? Že účasť nemeckých priemyselníkov pri napomáhaní prípravy, plánovania a vedenia agresívnej vojny sa zakrývala, že americké tribunály neuznali za dokázanú účasť nemeckých priemyselníkov na hitlerovskom sprisahaní proti mieru. Michail Gus v tejto súvislosti poznamenal, že je to pochopiteľné, pretože inak by vznikol právny precedens, nebezpečný pre americké monopoly. Samotný autor uvedenej knihy sledoval americké noviny a časopisy z prvej polovice tridsiatich rokov minulého storočia a zistil, čo majú spoločného: ani náznak, ani slovo o spojení Hitlera a kapitánov priemyslu, o ich záujme odovzdať moc predákovi hnedých bánd, o tajnej podpore Hitlerových ašpirácií na úlohu diktátora – záchrancu Nemecka pred revolúciou ( viď str. 148 – 149 ).

Na koho potom bolo možné zvaliť rozhodujúcu úlohu pri nastolení nacistickej diktatúry ? Michail Gus v svojej knihe pripomenul, že podľa západonemeckého publicistu K. Pritzkoleita, rozhodujúcu úlohu mali iba široké ľudové masy, otrávené jedom nacistickej propagandy a zvedení z cesty demokracie na cestu diktatúry. Podľa Michaila Gusa taký je verdikt buržoáznych historikov a publicistov: „Čiže ľud, iba on vyniesol Hitlera k moci na vlne rozčarovania z demokracie, nespokojnosti a hnevu. Ľud, a nie špičky monopolného kapitálu sú zodpovedné za činy nacistického Nemecka v rokoch 1933 – 1945“ ( str. 148 ). A ako toto pripomenutie si minulosti v otázke nastolenia nacistickej diktatúry v roku 1933 sa týka súčasnej doby ?

Ani náznak, ani slovo o spojení globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu s triedou kapitalistov a jej prisluhovačov. Ani náznak, ani slovo o účasti triedy kapitalistov na príprave, plánovaniu a vedení politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu. Ani náznak, ani slovo o tom, že národné vlády plnia celkom presne pokyny niekoho z úrovne globálnej moci, ani náznak, ani slovo o tom, kto – čo je v súčasnosti najväčším nepriateľom ľudu. Globálna diktatúra voči obyvateľstvu národných štátov je vraj nevyhnutná pre samotný ľud, pretože ide o globálnu ochranu zdravia a životov ľudí ! V záujme víťazstva nad koronavírusom aj otázka demokratického a právneho štátu musí ustúpiť do úzadia a práca každej vládnej moci v boji proti neviditeľnému nepriateľovi je výrazom spolupatričnosti všetkých obyvateľov a ich jednoty. Tak ako vraj Hitler s podporou kapitalistov nevytvoril nacizmus, tak vládna moc každého národného štátu nerobí nič iné, iba prijala výzvu samotnej pandémie a poctivo bojuje za záchranu svojho národa a sveta.

Kto chce, môže tejto naivnej rozprávke veriť. Vyššie som citoval Hitlera. Trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi si z jeho prejavu dňa 27.januára 1932 zobrala ponaučenie a v plnej miere akceptovala do svojho globálneho plánu o spustení projektu „pandémie“ koronavírusu zásadný postoj: aj v politike namiesto demokracie sa musí nastoliť autorita osobnosti ! Pokiaľ ide o ekonomickú oblasť, demokracia v nej je pre triedu kapitalistov neprijateľná, pretože ak ide o komunizmus, znamená to, že pre spoločnosť nebude ako minoritná trieda potrebná ! Tak dokument Rockefellerovej nadácia ako aj globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu plne rešpektujú to, čo pre nemeckých veľkopriemyselníkov predostrel samotný Adolf Hitler. Ako vtedy, tak aj teraz záujmy triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi sú prvoradé a musia sa realizovať.

Znamená to, že primerané rozumné súžitie politickej rovnosti s materiálnou nerovnosťou sa nehľadá, ale práve naopak – vyostruje ! Okrem privilegovanej minoritnej triedy kapitalistov aj s ich prisluhovačmi, má na tomto politickom procese významný podiel štátna moc – politickí zástupcovia občanov. A tí sú už vždy pod starostlivým dohľadom a vplyvom triedy bohatých a mocných, v zásade nadnárodných síl a štruktúr. Totalitarizmus, fašizmus, autoritárske praktiky sú zdôvodňované potrebou ochrany zdravia a životov ľudí. Je to do neba volajúca hlúposť, ale napriek tomu táto hlúposť pomáha presadzovať záujmy bohatých a mocných. Ako je vidieť z môjho pohľadu, podstata staronových praktík vládnej moci sa v skutočnosti skrýva a súvisí s naznačeným problémom súžitia potreby politickej rovnosti s materiálnou nerovnosťou.

Poznať skutočné súvislosti politických procesov je veľmi dôležité, pretože potom môžeme odhaľovať, na čom sa zakladá politické konanie vládnej moci a koho záujmy sa presadzujú. V prípade „pandémie“ koronavírusu sa žiadne záujmy občanov SR nepresadzujú, hoci propagandistický ide vraj o ochranu zdravia a životov ľudí. Z hľadiska problému súžitia politickej rovnosti s materiálnou nerovnosťou trieda kapitalistov potrebuje významne oslabiť možnosti a schopnosti občanov, ich spôsoby angažovanosti sa v politických procesoch a preto všetkých preorientovať na autoritatívny spôsob riadenia a jeho akceptáciu vo všetkých sférach života spoločnosti.

Štát – štátna moc – je jediná a vše obsiahla organizačná forma, ktorá v danom území združuje všetkých obyvateľov a stará sa o vytvorenie vhodných životných podmienok. Štát je pre občanov autoritou, ktorú občania sami pomáhajú tvoriť a od ktorej očakávajú určité primerané správanie sa v záujme všetkých dotknutých skupín. Občania ako základ štátnej moci majú preto právo uplatňovať svoju autoritu nad vládnou mocou. Občania pokladajú štát za svoju najdôležitejšiu autoritu. Lenže to nie je všetko. Občania majú právo požadovať, aby štát bol nielen autoritou, ale aby bol demokratickou autoritou. Vládna moc, ktorá bola ustanovená na základe volieb do NR SR, sa z pohľadu politikov vládnej koalície pokladá za dostatočne demokratickú autoritu. Z výsledkov volieb si totiž vládna moc vyvodzuje legitímne právo spravovať spoločnosť na štyri roky, pričom im do toho nikto nesmie zasahovať.

Iba voľby však nestačia k tomu, aby sa vládna moc mohla pokladať za demokratickú autoritu, pretože volebným aktom sa potvrdzuje, že občania sú základom štátnej moci. To, čo všetko sa dnes deje v rámci politiky „pandémie“ koronavírusu, to je dokonalá ukážka štátnej moci ako nedemokratickej autority s prvkami totalitných a fašistických praktík. Základné ľudské práva a slobody sa musia chrániť tak od väčšiny občanov ako aj od vládnej koalície, pretože sú dobré samé osebe. Do každej ľudskej bytosti nie je možné zasahovať len preto, že sa na tom dohodla skupina ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí, členov akejsi vládnej koalície. Takýto ľudia si ani nemôžu všimnúť, že všetko, čo tvorí základ ľudskej osobnosti ( naše Ja ), nemôže patriť pod právomoc vládnej koalície a teda vládnej moci.

Nosenie rúška, organizované testovanie, samotestovanie, organizovanie vakcinácie obyvateľstva – to sú záležitosti, ktoré narušujú základ ľudskej osobnosti a jej dôstojnosť. V modernom demokratickom a právnom štáte je preto neprípustné, aby si štát prisvojil život jednotlivca natoľko, aby mu nariaďoval, ako sa má chrániť pred koronavírusom, kde a ako sa má a môže pohybovať, aby ho nútil k povinnému a pravidelnému testovaniu, aby mu určoval, že novým základom pre jeho osobný život a život v spoločnosti je pravidelné očkovanie a preukazovanie sa Covid pasom, pretože inak nemôže a nebude patriť do spoločnosti a jeho životné aktivity budú výrazne obmedzené. Je neprípustné a neprijateľné, aby štát a s ním všetci prisluhovači ( coviďaci ) pokladal ľudskú bytosť za nesvojprávnu a preto za potrebné, aby v jednom jedinom prípade ( prípade koronavírusu ) si prisvojoval rozhodovanie, ako si má človek chrániť svoje zdravie a život.

Je zaujímavé, že až na jednu jedinú výnimku sa človek o svojej chorobe a svojej diagnóze dozvie v rámci systému zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti s klinickým vyšetrením, ale v prípade výnimky – koronavírusu – má človek zákonnú povinnosť podriadiť sa testovaniu bez klinického vyšetrenia, ktoré priamo organizuje vládna moc. Práve v tomto jednom jedinom prípade vládna moc si prisvojila rozhodovanie o nasadení „liečby“: nútené ( povinné ) očkovanie ako záruka zdravia jednotlivca. Vládna moc tak degradovala celý lekársky stav k tomu, ze nie je potrebný ku klinickému vyšetreniu ľudských bytostí a teda ani k tomu, aby rozhodoval o potrebnej liečbe na základe individuálnej anamnézy. A aj napriek tomu celý lekársky stav je ticho tichučko a poslušné realizuje všetky nariadenia, pokyny, predpisy a usmernenia, čím pomáha globálnej moci a našej vládnej moci prevychovať a preladiť každého obyvateľa na nové životné podmienky.

V boji vládnej moc proti „pandémii“ koronavírusu sa teda uplatňuje metóda stádovitosti ako prístupu, ktorý je charakteristický pre vzťah človeka a zvieraťa. Iba na základe individuálnej anamnézy, ako výsledku personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením v rámci bežnej zdravotnej starostlivosti, je možné akceptovať potrebu očkovania. Lenže ponerizované skupiny a ponerizovaní jednotlivci vedia, že cez systém bežnej zdravotnej starostlivosti nedosiahnu také ciele, aké potrebujú dosiahnuť a preto sa starostlivosti o „zdravie a život“ človeka musela ujať „vládna liečba.“ Lenže aby mohla fungovať „liečba“ vládnou mocou, za každých okolnosti vládna moc nemôže a nesmie byť a ostať demokratickou autoritou.

Ak voľby do NR SR nestačia, aby sa z vládnej moci stala demokratická autorita, potom na čo sa má prihliadať ? Americký politológ Róbert Dahl v svojej práci „Demokracia v právnom štáte ?! Položil svoj dôraz na túto poučku: žiadna autorita nemôže byť demokratická, pokiaľ nevychádza z nejakej zásady politickej rovnoprávnosti. Ak sa vládna moc ujala svojej funkcie a poslania, musí táto moc niečo v svojej práci zohľadniť. Róbert Dahl politickú rovnoprávnosť spája s potrebou zavedenia kritéria osobnej voľby, ktorá v spoločnosti musí platiť pre každú dospelú a svojprávnu osobu. K tomuto základnému kritériu potom R. Dahl pridružil ďalšie dve kritéria: kritérium kompetencie a kritérium hospodárnosti. Každý občan v spoločnosti by mal mať právo použiť kritérium osobnej voľby pre posúdenie rôznych dôležitých otázok. Pre súžitie politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou je použitie kritéria osobnej voľby veľmi dôležité, ba priam strategické, pretože bez neho nie je možné rovnováhu v súžití dvoch základných tried ( pracujúcej a kapitalistov ) dosiahnuť.

Prax vládnej moci je za celé obdobie existencie samostatnej SR taká, že nebolo umožňované občanom, aby sa usilovali o prijatie dôležitých rozhodnutí s rovnakou rovnoprávnosťou. Kritérium osobnej voľby každého občana nebolo využité napríklad pri novele Ústavy SR, ktorou bol daný súhlas k tomu, že SR sa podriadi nadnárodnej tvorby vôle – právu EÚ, k prijatiu Lisabonskej zmluvy, k členstvu SR v NATO, k potrebnej reforme inštitúcií EÚ, k otázkam Bankovej únie, k zavedeniu eura, k otázkam Globálneho paktu o migrácií, v súčasnosti k otázke „pandémie“ koronavírusu a Fondu obnovy. Potrebujeme uplatniť kritérium osobnej voľby v rámci prípravy a schvaľovania volebných zákonov: zákona o voľbách do NR SR, zákona o voľbe prezidenta SR, zákona o voľbe do Európskeho parlamentu.

Kritérium osobnej voľby potrebujeme v každom prípade uplatniť aj pre takúto najzásadnejšiu a existenčnú otázku: či ozaj chceme, aby z EÚ vznikol – bol ustanovený – európsky super štát a aby pritom zanikol náš národný štát. Nadnárodní mandaríni v inštitúciách EÚ si totiž privlastnili politický život Európy a terajším bojom proti „pandémii“ koronavírusu si privlastnili aj to, že musia rozhodovať za nás, obyvateľov národných štátov, ako budú chrániť naše zdravie a naše životy. V skutočnosti to nie je úloha ani bruselských a ani slovenských mandarínov, pretože k liečbe má každý človek svojho lekára a príslušné zdravotnícke zariadenia. A vzhľadom na zneužitie „pandémie“ koronavírusu na politické ciele budeme potrebovať uplatniť kritérium osobnej voľby aj na otázky verejného zdravia a skvalitňovania systému bežnej zdravotnej starostlivosti. V týchto dňoch sa zase ukazuje, že vládna moc potrebuje čo najskôr zvládnuť narýchlo ušúľanú reformu zdravotníctva a, samozrejme, nebude čas, aby do tejto reformy boli zainteresovaní samotní občania.

Ako je vidieť, politická rovnosť ( rovnoprávnosť ) je teda významným mechanizmom, potrebným k efektívnemu súžitiu s majetkovou nerovnosťou, ktorú môže úspešne riešiť iba štát s demokratickou autoritou. Politická rovnoprávnosť nie je všeliekom, ale týmto mechanizmom ( osobnej voľby ) sa výrazne a významne posilňuje vplyv a moc samotného štátu – za výraznej podpory občanov – potrebnej k ochrane jeho skutočnej suverenity a zvrchovanosti. Poznatky z existencie samostatného slovenského štátu sú zarážajúce. Politici, aj na čele s ústavnými činiteľmi, prijímajú rozhodnutia bez uplatnenia kritéria osobnej voľby každého občana a s každým takýmto rozhodnutím Slovenská republika stratila časť svojej suverenity a zvrchovanosti. Táto strata predznamenáva, že občania SR sa čoraz viacej a plánovite ocitajú pod priamym vplyvom a mocou nadnárodných štruktúr, v ktorých dominuje minoritná trieda kapitalistov.

Dostatočne suverénny a zvrchovaný štát, ktorý sa vzorne stará o svoju demokratickú autoritu, by nikdy nepripustil, aby na jeho území bola v plnej sile realizovaná globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Stalo sa, hoci štát má rôzne prostriedky a možnosti, aby zistil a vyhodnotil, o čo v skutočnosti ide, kto sa skrýva za neviditeľným nepriateľom – koronavírusom a aké sú jeho záujmy. Štát v tomto duchu nič oficiálne nezistil a nevyhodnotil. Vládna moc bez odporu sa dala chytiť do pasce globálnej korupcie a globálnych plánov na radikálne preorganizovanie života každej národnej spoločnosti a zabezpečením kontroly nad stavom ľudského tela a jeho správaním.

Náš štát, ako nedemokratická autorita, sa pasoval do pozície ochraňovať svojich obyvateľov pred neviditeľným nepriateľom – koronavírusom. Ak by sa vládna moc správala demokratický a neslúžila cudzím záujmom, mohol štát plniť skutočne potrebnú úlohu: chrániť svojich obyvateľov pred neoprávnenou a nežiaducou globálnou politikou o „pandémii“ koronavírusu. Štát by túto úlohu bravúrne zvládol. Čo by to znamenalo ? Nebolo by potrebné:

a) organizovať šialenú propagandu o koronavíruse a teda vytvárať podmienky pre strašenie obyvateľstva,

b) vyhlasovať uzatvárania spoločnosti, v rámci ktorých mnohí ľudia prichádzajú o svoje príjmy a sociálne kontakty,

c) organizovať testovanie obyvateľstva ako spôsobu výroby pozitívnych chorých a ako spôsobu tvorby osobitnej štatistiky v prospech vládnej moci a jej vysvetľovania nebezpečnej pandémie,

d) zasahovať do zaužívaného bežného systému zdravotnej starostlivosti a organizácie práce lekárov a zdravotníckych zariadení,

e) zasahovať do organizácie práce všetkých existujúcich subjektov v jednotlivých oblastiach života spoločnosti,

f) súhlasiť s prijatím Plánu obnovy, ktorý nás ženie do ďalších problémov v zadlženosti štátu a k ďalším krokom v strate suverenity štátu v prospech Bruselu,

g) k masívnej propagácií očkovania ( vakcinácie ) obyvateľstva a k núteniu obyvateľstva k očkovaniu ako jedinému spôsobu ( lieku ) , ktorý bude účinný pre vládnu diagnózu a vládnu „liečbu“ všetkých ľudských bytosti, bez ohľadu na zdravotný stav každého jedinca a skutočnú diagnózu, stanovenú lekárom s klinickým vyšetrením,

h) k rozhodnutiu sledovať a kontrolovať obyvateľstvo štátu, k rozhodnutiu meniť podmienky života, práce a účasti na spoločenských a spoločných aktivitách v náväznosti na potrebu mať k dispozícií Covid pas, byť testovaný, byť očkovaný a mať doklad o prekonaní záhadnej choroby, definovanej z globálneho hľadiska ako Covid – 19,

ch) v náväznosti na vyhlásenú „pandémiu“ koronavírusu k prijímaniu zákonných noriem v skrátenom legislatívnom konaní, v rámci ktorých príslušné ustanovenia iba podporujú globálnu politiku bohatých a mocných.

Bez vplyvu a podriaďovaniu sa moci ponerizovaným skupinám z úrovne nadnárodných štruktúr, náš štát, ako organizácia občanov na našom území, mal dostatok možnosti a schopnosti verejne zhodnotiť, čo za globálny plán bol prichystaný pre národné štáty a jeho obyvateľstvo a aké nebezpečenstvo z tohto plánu vyplýva. Zároveň bola vládna moc z politického a morálneho hľadiska povinná otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, ako bude možné sa proti globálnemu plánu „pandémie“ koronavírusu brániť a zároveň ako skvalitniť bežnú zdravotnú starostlivosť na úrovni individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov ľudí.

Úlohou vládnej moci je chrániť vlastný štát a obyvateľstvo v ňom pred neoprávneným vplyvom a mocou existujúcich nadnárodných štruktúr, ktoré vzhľadom na podstatu globalizovaného kapitalizmu majú enormnú snahu existovať a fungovať bez primeraného vplyvu a zásahov štátnej moci a v konečnom dôsledku štátnu moc rozložiť či zlikvidovať. Je historickou skutočnosťou, že nad štátnou mocou sa zásluhou globálneho kapitálu sformovali nadnárodné štruktúry, ktoré svoje záujmy presadzujú za každú cenu a preto už dávno si vytvorili akýsi neštátny súkromný mechanizmus – štruktúru, ktorá si z pozadia politiky podriaďuje pod svoje vlastné krídla politikov národných štátov. Európska únia je v tomto smere názornou ukážkou. O neštátnom súkromnom mechanizme sa v krátkosti zmienim v ďalšej časti svojho príspevku.

Činnosť nadnárodných štruktúr obchádza tak potrebnú zásadu, vyplývajúcu z práva národov na sebaurčenie: v každom národnom štáte platí ( má platiť ) demokratická ústava, z ktorej jasne vyplýva, že samotný štát na svojom území je plne suverénny, má zvrchovanú moc, ktorá podlieha iba moci občanov ako základu štátnej moci. Z toho jasne vyplýva, že žiadna nadnárodná štruktúra si nemôže prisvojovať právo nadraďovať sa nad štátnu moc. A ak existujú závažné otázky, ktoré je potrebné na nadnárodnej úrovni prejednať, koordinovať a schvaľovať, musí vládna moc uplatniť zásadu politickej rovnoprávnosti, čo znamená, že sa musí uplatniť kritérium osobnej voľby. Toto má platiť pre štát ako demokratickú autoritu !!! Globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je výtvorom globálnych, nadnárodných štruktúr, v Európe s rozhodujúcou úlohou EÚ. A ako som už pripomenul, vládna moc SR s demokratickou autoritou by takýto plán nikdy nemohla prijať a realizovať ho.

Pozrime sa na určitý politický a medicínsky nezmysel, spojený s uvedeným globálnym plánom. Naša vládna moc sa rozhodla z určitých dôvodov, že jediným a najlepším liekom na proklamovaný koronavírus, aj bez toho, aby sa vôbec prejavil ochorením, je všeobecné, masívne a sústavné očkovanie, ktoré nie je založené na žiadnej kompletnej anamnéze, potrebnej k určeniu správnej diagnózy. K očkovaniu – podaniu vakcíny – nie je potrebná žiadna rodinná a predovšetkým osobná anamnéza, či sociálna a pracovná anamnéza. Znamená to, že sa vôbec neberie do úvahy skutočný zdravotný stav človeka ( pacienta ) a nie je dôležitá lekárska správa. Základným nástrojom k tomu, aby sa človek rozhodol pre vakcínu je preto masívna propaganda masmediálnych skupín a, samozrejme, proklamovaná povinnosť občana počúvať svoju vládu a teda rešpektovať jej nariadenia, príkazy, štátnu reklamu a zvažovať aj možnosť určitej finančnej zaangažovanosti.

Pre potreby vakcinácie každý človek nie je v úlohe pacienta, pretože takýto človek sa nedostal do skutočnej starostlivosti lekára. Pre potreby vakcinácie človek sa pokladá najskôr za klienta – spotrebiteľa. Podanie vakcíny nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie, ktorá je vedená pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Môžem preto s určitosťou tvrdiť, že vakcinácia – akt očkovania – nepatrí do sféry zdravotnej starostlivosti. Ak sa má vakcína používať v súvislosti s riešením respiračného ochorenia, potom to má byť výlučná záležitosť lekára v rámci jeho liečby skutočného pacienta. Vakcináciu bez kompletnej anamnézy pokladám za niečo, čo sa podobá platenej reklame na výrobok, z ktorého má mimoriadne výhody a príjmy farmaceutický Kartel. Takáto vakcinácia nemá nič spoločného s verejným zdravím a ani s potrebou skutočnej ochrany zdravia a životov. Je to cesta do novodobého otroctva.

Koniec časti V.

Pokračovanie v časti VI.

Dušan Hirjak

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 232

Celkové hodnotenie: 15.37

Priemerná čítanosť: 922

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    SHMÚ varuje pred vetrom na západnom Slovensku a na horách

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)   Na západe Slovenska a v niektorých severných okresoch upozorňujú meteorológovia v piatok na silný vietor. Výstraha platí aj…

    Obchod s Ukrajinou by mohol zničiť jej ambície stať sa členom EÚ

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (HSP/Foreign Policy / Foto:X @Policja_KSP )   Obnovenie colných úľav pre ukrajinské poľnohospodárske podniky by podľa Foreign Policy mohlo zneistiť niektoré…

    Česi si nedajú pokoj: Hašek nechce Slovákov z KHL na majstrovstvách sveta. Hovorí o teroristickom Rusku

    0icon

    Praha 29. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)   Bývalá hokejová hviezda - český brankár Dominik Hašek - si znovu kopol do Slovenska a Ruskej federácie.…

    V Košiciach sa opäť uskutoční tradičný Ekumenický pašiový sprievod

    0icon

    Košice 29. marca 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Veronika Mihaliková)   Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností (ESCNS) v Košiciach aj na tohtoročný Veľký piatok pripravuje Ekumenický pašiový sprievod.…

    Existuje len jediná odpoveď na otázku "Kto je žena ?"

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (HSP/Facebook/ Foto:Screenshot Facebook )   Europoslanec Milan Uhrík( hnutie Republika) v nedávnom príspevku spolu s videom zverejnenom na Facebooku zverejnil názor…

    Členstvo v NATO je aj po rokoch základným pilierom našej bezpečnosti

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR - Jakub Kotian)   Členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) je pre Slovensko aj po rokoch základným pilierom bezpečnosti. Strana SaS…

    Nemali prežiť: Západ prepadol panike kvôli priznaniam teroristov

    0icon

    Moskva 29. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Russian Emergency Ministry Press Service via AP, AP/Alexander Zemlianichenko)   Od hrozného masakru, ktorý teroristi spáchali v Crocus City Hall, uplynul…

    Výročie vstupu do Aliancie pripomína vlajka pred Prezidentským palácom

    0icon

    Dvadsiate výročie vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie pripomína vlajka NATO, ktorú v piatok vztýčili pred Prezidentským palácom. Slovenská republika sa oficiálne stala členom Aliancie…

    Ako Američania a Briti zarezali mier na Ukrajine

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky, Yves Herman)   Ruská špeciálna operácia skončila, Ukrajina a Rusko sa dohodli na mierových podmienkach. Takto nejako by mohli…

    Prvé kolo: Víťazstvá, prehry a vrece zemiakov

    0icon

    Bratislava 29. marca 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Ponúkam ešte jeden pohľad na 1. kolo volieb prezidenta SR. Prvé emócie už vychladli, možno pokojnejšie hľadať odpoveď…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Marek Brna

    Viktor Pondělík

    Miro Majerník

    Pavel Jacz

    Vanda Rybanská

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA