Maďari, stála hrozba

V minulých dňoch vznikla nová maďarská strana Aliancia-Szovetség, akýsi mačkopes troch strán. Ich najbližším cieľom je účasť v budúcej koalícii a to znamená opäť niečo vybojovať pre ich národnostnú menšinu. Vybojovať znamená koalíciu vydierať, čo robili vždy jej predchodkyne. Príkladom je jazykový zákon, tabuľový zákon a podobne.

Títo chcú, okrem iného, silnejšie maďarské školstvo. Pozrime sa, kam vedie ich zadubenosť. Mám známeho z dediny pri Bratislave. Jeho dcéra zmaturovala v bratislavskom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským, ale keďže neovláda slovenský jazyk, nemohla ísť študovať na slovenskú vysokú školu. Skúsila študovať v zahraničí, ale keďže má slabé znalosti aj z angličtiny, neprijali ju. A tak rodičia jej zaistili budúcnosť – v ich alebo v susednej obci môže pracovať ako predavačka alebo ako dedinská úradníčka, hoci mala vyššie ambície.

Alebo iný príklad. Príde občan maďarskej národnosti napríklad na železničnú stanicu a v cestovnom poriadku darmo hľadá názov dediny v maďarskom jazyku, do ktorej chce cestovať. Ak nepozná slovenský názov, tak ani nevie kam vlastne cestuje.

Ani povely v ozbrojených zložkách sa nedávajú v jazykoch menšín. Jednoducho, oficiálny štátny jazyk treba ovládať, mnohé štáty umožňujú trvalý pobyt len uchádzačom, ktorí ho ovládajú.

Raz som sprevádzal skupinu turistov v Maroku. Pri vstupe do tejto krajiny bolo treba vypísať jeden doklad, kde bola rubrika „Nationalité“. Slovákom som diktoval „slovaque“, Čechom „tchéque“. A boli tam aj takí, ktorí sa sa pýtali: Čo máme písať my, Maďari? Ja som sa spýtal: Aké máte pasy? Slovenské, znela odpoveď. Tak som povedal, píšte „slovaque“. Kolónka „Národnostná menšina“ neexistuje, „Nationalité“ znamená štátnu príslušnosť. Možno škrípali zubami a možno aj oni vtedy pochopili, že v zahraničí nie je dôležité akým jazykom doma bľaboceš, ale z ktorej krajiny pochádzaš.

Na začiatku článku som spomenul vznik novej maďarskej strany. Niekto hovorí, že strany, založené na etnickom princípe by nemali existovať. Treba však povedať, v prvej ČSR bolo 8 židovských strán a dnes v Izraeli je aj arabská strana. Ale keď môžu záujmy menšín obhajovať ich etnické strany, potom musia byť aj strany, ktoré budú obhajovať aj záujmy etnickej väčšiny. Záujmy Slovákov na Slovensku by mala zastupovať silná, respektíve najsilnejšia, slovenská národná strana (nie súčasná Dankova SNS), ktorá by bola dôstojným partnerom európskej byrokracii a logickým protipólom všetkých tých cudzích etnických a kozmopolitných politických síl.

Bohužiaľ, roztrieštenosť strán s národným cítením u nás je katastrofálna. Tie Svätoplukove prúty sú našim osudom… V týchto dňoch prebehla správa, že Maďarsko poskytne veľké sumy maďarským farmárom, aby mohli kupovať pôdu v susedných štátoch, čiže aj na Slovensku. Hlavne na Slovensku!

A naši politológovia, namiesto toho, aby to pomenovali presne, si asi nevidia ďalej od nosa. Vidia v tom len snahu Orbána získať našich Maďarov ako potenciálnych voličov. Možno aj to, ale skrytým cieľom, čertovým kopýtkom, je pripojiť v budúcnosti južné Slovensko, v rámci Európy regiónov, k Maďarsku aj na základe vlastníctva pôdy. Tu treba spozornieť a spomenúť si na Sudety, je to veľmi nebezpečná hra s ohňom.

Je naozaj dôvod na vážnu obavu, že naša neschopná vláda, na čele s politikom dedinskej úrovne, túto hrozbu nepostrehne, lebo nemá na to dostatočnú rozumovú kapacitu. Títo ľudia, s ich prázdnymi rečami a donekonečna omieľanými frázami, ktorí sa k moci dostali náhodou potom, ako ľudí primitívne oklamali rétorikou o slušnosti a boji proti korupcii, nie sú žiadnymi súpermi pre inteligentného a národne cítiaceho Orbána. Naši papaláši, na čele s dočasnou správkyňou „Kozieho paláca“, ani nepoznajú slovo vlasť. Povedané ľudovo, keby to slovo vyslovili, asi by im huba odpadla.