Túra na Sninský kameň.

Túra na Sninský kameň, kamene, skôr skaly/ ešte stále na Slovensku.

Pred viac ako 2 rokmi som spolu s kamarátom a zaťom podstúpil pre mňa dosť zaťažkávaciu skúšku a to túru z Morského Oka na Sninský kameň.
Prvé prekvapenie pre mňa bolo hneď na začiatku . Na začiatku parkoviska bola informačná tabuľa aj s mapou tejto najvýchodnejšej oblasti Slovenskej republiky. Tam na nej mi hneď udrelo do očí niečo, čo som nečakal. Tá mapa vyzerala takto:

 

Takže podľa niekoho určitá časť Východného Slovenska už patrí Ukrajine. Dúfam, že nie a budem sa pýtať kompetentných.
Vybrali sme si dlhšiu, ale vraj ľahšiu cestu nahor. V porovnaní s našim začiatočným bodom výstupu sme našľapovali na stále väčší sneh a tým sa aj ťažšie vystupovalo nahor. Samozrejme asi len mne. Moji kolegovia nemuseli so sebou vláčiť prebytočné kilá  vpredu i vzadu. Ja hej. Morské oko , ktoré by som si ja dovolil nazvať Vihorlatské pleso, vyzeralo takto:

  Na Sninský kameň , kamene, skôr dve veľké skaly sme došli po troch hodinách chôdze . Medzi tým sme minuli aj Malé Morské Oko a keďže všade navôkol bol sneh vyzeralo ako zasnežená lúka.

 

Tie veľké kamene, skaly, nebolo možné z našej strany výstupu odfotiť obidve. Tak sa mi spoza stromov podarilo iba toto a to na južnú skalu:

 

 

 

Keď sme sa už, pre mňa konečne, vyštverali po šmýkajúcich sa schodoch na južnú skalu, naskytol sa nám nádherný pohľad na severovýchodnú časť Slovenska s dedinkami a mestom Snina. / po rusnacky Snyna/ .

 

 

Vysoké Tatry boli zahalené mrakmi a ani Chopok v Nízkych Tatrách nebolo vidieť tak ako pri našom predchádzajúcom výlete pred asi piatimi rokmi.
Z druhej skaly sme mohli vidieť náš počiatočný bod výstupu a to Morské oko a juhovýchodnú časť Slovenska s Východoslovenskou nížinou ešte stále aj napriek 30 ročnému „bačovaniu“ , úrodnú časť Slovenska. A naskytol sa nám aj pohľad na kvalitne devastované lesy v tejto časti Slovenska. Chýbal už iba pohľad na Východoslovenské more – Zemplínsku Šíravu, pohľad na ktorú nám zakrýval Vihorlat. Ešte v 70-tych rokoch minulého storočia nám žiakom 9 – tého ročníka hovoril náš učiteľ matematiky a fyziky , už vtedy starý pán Vestenický, že oveľa priliehavejší názov pre toto naše more by bol názov POVODNÁ  –  POdvihorlatská VODná NÁdrž. Vyhral však dnešný názov. Bohužiaľ.

 

 

Prepotení, ale plný emócií z krásneho zážitku i prekonania samého seba, sme sa po piatich hodinách vrátili k svojim najbližším. Konečne som urobil aj niečo pre seba a svoje zdravie a presvedčil mojich blízkych, že ešte nepatrím do starého železa. Železo sa našťastie ešte dá recyklovať na rozdiel od plastov, ktoré boli našťastie na našej púti zakryté snehom.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Ladislav Hvižďák

O AUTOROVI

Pracujem v DPMK. Som ľavičiar.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 6

Celkové hodnotenie: 24.89

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA