600.000 …

Referendum po odmietnutí ÚS akoby upadol do zabudnutia. Všetko to odštartovala Čaputová, keď si dala nadprácu a posunula otázku konania referenda na posúdenie jeho ústavnosti na ÚS. A  ÚS si do bodky splnil svoju neblahú úlohu a rozhodol ako rozhodol. Všetko by to bolo akoby v poriadku, ale ÚS napriek jasnej klauzuly v čl. 2 našej Ústavy o tom, že všetka moc pochádza z ľudu tento fakt odignoroval a spupne sa postavil proti 600 tisícom ľudí, ktorí jasne prejavili svoju vôľu skrátiť volebné obdobie vlády, ktorá už u ľudí stratila akúkoľvek dôveru. Koalícii a ako sa mi zdá už ani opozícii neveľmi záleží na tom, aby sa referendum uskutočnilo. Nastáva čas dovoleniek a teda klasická uhorková sezóna a hlavne opozícia si uvedomila, že za takejto situácie ľudí do ulíc nedostane, čo samozrejme výsostne nahráva do kariet vládnej koalícii. Čo na tom, že tých 600 tisíc hlasov nebolo vypočutých, ale iba ohrdnutých, ponížených a doslova politikmi opľutých. Čaká nás onedlho tretia vlna pandémie a je preto otázne, či sa opozícii podarí vyvinúť dostatočnú iniciatívu a teda aktivitu, aby oživila túžbu a vôľu ľudí zbaviť sa nenávidenej a vrcholne neschopnej neoliberálnej vlády. Hlavne opoziční politici by si mali uvedomiť, čo zmietlo totalitný režim v novembrových dňoch 1989. Protesty na námestiach boli iba vytváraním tlaku na vtedajšiu moc, väzy je však zlomil až generálny štrajk. Ak sa opozičným politikom ale nepodarí zvrátiť terajší stav, budeme si musieť všetci zvyknúť na to, že táto vláda dovládne celé funkčné obdobie. Hlavne mladí ľudia svojim ignorovaním volieb v roku 2012 pre sklamanie z predčasného ukončenia vlády Ivety Radičovej umožnili získať Ficovi a spol. vládnuť samostatne a neobmedzene štyri roky. No a pri posledných voľbách urobili obdobnú chybu, keď zo sklamania vlády Fica Pellegriniho sa rozhodli uveriť 11 bodom / či skôr nesplniteľným sľubom / Matoviča, čo umožnilo vytvorenie vlády s prevahou liberálov a aby to nebolo málo, v prezidentských voľbách dali hlas Čaputovej. Že to bola obrovská chyba si dúfam táto časť občanov už uvedomila, že to bolo šlapnutie vedľa, svedčia o tom aj prieskumy verejnej mienky, keď tejto vláde už neverí a nedôveruje takmer nik, iba ak vládna koalícia sebe samej.

Ani ostatné politické udalosti nenechávajú nikoho na pochybách, že táto vláda používa ešte zlomyselnejšie metódy pri objasňovaní korupcie. Matovič má túto hru dobre premyslenú, avšak ak rátal s tým, že kajúcnici namočia aj niekoho z vysoko postavených politikov v Smere – SD či Hlase – SD, no prerátal sa. Kajúcnici sa obviňujú navzájom a z politikov nebol zatiaľ obvinený nik. Matovič a spol. ale zabúdajú na to, že nikomu nerastú stromy do neba a raz príde chvíľa, kedy sa z obvinených stanú žalobci.

Situácia v polícii nie je stále nijako rúžová. Zaostáva hlavne personálna politika, ktorá by umožnila odchod nežiadúcich a skorumpovaných a skompromitovaných policajtov. Naproti tomu ale odchádzajú od polície tí najschopnejší, neskorumpovaní. Kovařík bol dosadený do funkcie prezidenta PZ SR hlavne preto, aby slepo a odovzdane plnil príkazy politikov.  Je o aj prípad Mikulca, ktorý zjavne nezvláda svoju funkciu a na svojom poste je iba preto, aby bol nekritickým pícnikom Matoviča.

V strane Za ľudí to riadne vybruje a je len otázkou času, kedy sa presadí Kolíková a jej podporovatelia. Kollár a jeho SME rodina je síce zatiaľ súdržná, ale jeho často protichodné vyhlásenia túto stranu značne dehonestujú. SAS sa akoby stiahla z popredia politického diania, ale jej liberálny vplyv je cez to všetko na činnosť súčasnej vlády značný. Jediné, čo tento liberálny zlepenec ešte drží pokope sú miliardy z eurofondov na pomoc pre plán obnovy a bude zaujímavé sledovať kto sa na tom nabalí. Kšeftovanie s AG testami z ktorých profitoval Matovič a Sulík je toho dobrým príkladom. Peniaze a moc kazia charaktery ľudí / hlavne politikov pri moci /, a veľa peňazí a neobmedzená moc ešte viac – a obyčajní, slušní a dobrí ľudia trpia, dokedy ?