Analýza ekonómie

Začiatok

Prečo som sa rozhodol pre jej analýzu?

Po II. Svetovej vojne sa ČLOVEK prostredníctvom svojich politikov dušoval, že už nikdy takúto katastrofu nepripusti. Dnes stojíme nad priepasťou ešte hrozivejšej vojny a politici sa už ani nepretvarujú a šíria virtuálny oheň a síru svetom. ČLOVEK zlyhal a tak je načase skúmať prečo? Prečo sa odcudzil sam sebe a stratil svoj ľudský charakter? Sú len dve možné odpovede:

1. ČLOVEK nie je človek rozumný, je teda netvor, ktorý zabíja svojich súkmeňovcov.

alebo

2. Virtuálna, bezprízorná, ekonomická droga ovláda človeka.

Považujem sa za homo sapiens a preto budem skúmať výslovne variant 2.

Definícia ekonómie

Ekonómia je virtuálna realita, ktorá mapuje vzťah medzi spoločenskou produkciou a spoločenskou spotrebou

Na úvod

Výsledok analýzy

Ekonomická veda je rozumné a cieľavedome hospodárenie s výsledkami spoločenskej práce pre uspokojenie potrieb spoločnosti a jej členov. Toto tvorilo podstatu pôvodnej ekonómie už pri jej zrode v rodovom zriadení (oikonómia – prísne a dôsledné hospodárenie v „domácnosti“ s výsledkami jej práce).

Takýto charakter ma dnes mikroekonómia, ktorá interne hospodári s celospoločenskou prácou, pomocou jej obrázkov – peňazí. Cena produkcie na sklade je presne na cent rovná celospoločenskej práci vloženej do produkcie vyjadrenej peniazmi. Ide o sumarizáciu ceny materiálov (c), miezd pracujúcich (v1) a celospoločenských nákladov v podobe dani a odvodov (v2). Cena = c+v1+v2, žiadna premenná „m“ tu neexistuje. Marxove „m“ v podobe nadhodnoty je nezmyselný základ pre jeho celý Kapitál a skrytá (neúmyselná) obhajoba kapitalizmu. Nadhodnota sa finančne vyjadriť nedá, lebo to je viac reálnych jednotiek na peňažnú jednotku. Nadhodnota revalvuje peňažnú menu!!! Zisk naopak je viac peňažných jednotiek na jednu reálnu jednotku, devalvácia meny a „pančovanie“ reality.

V mikroekonómii realita a jej zobrazenie pomocou peňazí sú vždy v rovnováhe a pracujú podľa zákona o „jednote v protirečení“ (jednote a boji protikladov).

V makroekonómii sa naopak realita a jej zobrazenie pomocou peňazí nachádzajú v protismernom pohybe. Peniaze prostredníctvom ziskov smerujú k nekonečnu a realita na základe strát pri pančovaní v peňažnom vyjadrení sa exponenciálne blíži k nule!!!

Nevyvrátiteľná pravda!!!

Zisk sam osebe nie je chybou ekonomického myslenia a plne k nemu patrí. Problémom je, že makroekonómia neuznáva jeho protipól, teda stratu. Zo zisku sa tak stáva „voľný radikál“, ktorý znehodnocuje realitu a tvorí v spoločnosti „ekonomické novotvary“.

Z histórie mikro a makroekonómie

Mikro ekonómia je staršia a prirodzená ľudská činnosť. Jej princíp poznáme už v živočíšnej ríši. Zvieracia rodinka či svorky šeliem a stáda vyšších živočíchov rozumne hospodária s tým čo získajú v prírode na princípe vzájomnej spolupráce a pomoci. Systémovo konkurencia a zabíjanie v mikro jednotkách v zásade neexistuje. Makroekonómia vznikla v medzi rodovom priestore ako výmenný obchod. V rámci toho človek zistil, že človek vyprodukuje viac ako potrebuje a tak vznikla túžba po „bezpracnom zisku“. Toto je začiatok klamstiev a fyzického násilia na ktorých je založená makroekonómia. Pre makroekonómiu je realita (ČLOVEK a príroda) nepriateľom číslo jedna. ČLOVEK ako jednotka spoločnosti nepotrebuje konkurenciu, zbrane ani vojny, ČLOVEK od prírody túži po spolupráci a vzájomnej pomoci. Konkurenciu, zbrane a vojny potrebuje virtuálny svet peňazí, teda makroekonomické učenie, pretože realita (príroda a ČLOVEK) sa bráni a tak obmedzuje makroekonómiu v bezpracných ziskoch. V mikroekonómii neexistuje prebytok ľudí, dokázala by ich zamestnať rozumne viac a prostredníctvom deľby a spolupráce dosahovať viac reálnej nadhodnoty. Toto nie je teória ale historická skúsenosť. V socializme nám chýbali ľudia v kapitalizme nám chýbajú peniaze!!! Treba zabudnúť na jedno aj druhé,

A!!!

Je načase aby v ekonómii nastala rovnováha, taká ako vládne v mikroekonómii. Realita, aby sa rovnala virtuálnemu zobrazeniu pomocou peňazí, teda aby realita a jej virtuálne zobrazenie tvorili „jednotu v ich protirečení“!!!

Nuž nastal čas, aby sa ekonómia rozpadla na vedu a ideológiu, tak, ako sa to stalo napríklad v astronómii, na astronómiu vedu a astrológiu – šarlatánske umenie.

Pragmatický záver

Ekonómia v svojej podstate je o hospodárení s reálnymi potrebami človeka. Makroekonómia toto kritérium nespĺňa!!! S realitou sa už nezaoberá a nehospodári s ňou. Zaoberá sa virtuálnym svetom peňazí, ktorý nie je s realitou previazaný a preto človeka odkazuje na živelný trh. Realita je pre makroekonómiu len prameňom na ktorom sa vyvinula a dnes už je len paravánom (cca 5% reality) za ktorým prebiehajú 95% bezuzdné finančné machinácie a množenie sa.

Už fakt, že makroekonómia bezhlavo sčítava realitu s jej obrazom, následne túto ekonomickú „sódu“ delí, násobí, odpočítava a pritom vnáša nové a nové premenné jasne hovorí o tom, že ide o šarlatánske umenie a nie vedu.

Veda, ktorá sa neopiera o realitu nie je a nemôže byť exaktnou vedou!!!

Nabudúce pokračovanie I. „Makroekonómia a jej peniaze sú rakovinou spoločnosti“