Správa z uniknutého sledovacieho spisu– výber siedma časť

14.6.2017

O 17.17 h. bol na Panenskej ulici zachytený Mirek Tóda. Pešo sa ponáhľal smerom na Suché mýto. Bol vzatý pod kontrolu. Na Suchom mýte vošiel do podchodu a veľmi rezkou chôdzou, ignorujúc eskalátory, pokračoval na Poštovú ulicu. V ruke držal mobilný telefón, s ktorým stále manipuloval. Zišiel námestím SNP, prešiel cez Kamenné námestie na Dunajskú ulicu, kde vošiel do areálu Bratislavského meštianskeho pivovaru. V tom čase bola terasa pivovaru plná hostí. Tóda prešiel dvorom a vošiel do interiéru reštaurácie. Pri jednom zo stolov sedela trojica hostí, dve ženy a jeden muž. Tóda sa s nimi zvítal a prisadol si k nim. Objednali si pivo a jedlo a spoločne viedli rozhovor.

O 18.02 h. si k Tódovej spoločnosti prisadol riaditeľ tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Susko. Teraz už pätica viedla rozhovor na tému situácie v spoločnosti, v parlamente a vo vláde. Bolo zrejmé, že na niekoho ešte čakajú.
O 18.17 h. zaparkovala vo dvore pivárne vládna limuzína, čierne BMW, z ktorej vystúpili dvaja muži. Jedným z nich bol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák a druhým neznámy muž v obleku vo veku asi 40 rokov s výraznou plešinou. Obaja vošli do budovy
Bratislavského meštianskeho pivovaru. Vodič vládnej limuzíny ostal chvíľu sedieť vo vozidle, neskôr tiež vošiel do pivárne a posadil sa k vchodovým dverám. Miroslav Lajčák s neznámym mužom na fotografii sa posadili oproti Tódovi, vedľa Petra Suska.

Pozn. autora:

(Peter Susko  je bývalý novinár.  Po roku 1989 bol zahraničným korešpondentom rádia v Ríme a po vzniku Slovenskej republiky pôsobil ako spravodajca Slovenského rozhlasu vo Washingtone. V roku 1995 stál pri zrode spravodajstva Rádia Twist a v roku 1996 spravodajstva televízie Markíza, kde bol prvým šéfredaktorom.

V rokoch 2005 až 2009 bol šéfredaktorom slovenskej edície časopisu Playboy. V roku 1991 vyslaný do Chorvátska ako „údajný vojnový reportér“.

NA MZV a EZ začal pracovať od roku 2012. Od roku 2018 je veľvyslancom SR v Chorvátsku. Predtým pôsobil v Belehrade ako zástupca veľvyslankyne SR.

Na novinára raketová kariéra v diplomacii. Bez prepojenia na tajné služby by pravdepodobne takúto raketovú kariéru nemal. A samozrejme bez kamarátstva s Miroslavom Lajčákom, bývalým ministrom „ministerstva špionážnych vecí a európskeho chaosu“, ktorý si kariéru začal budovať  ako komunistický karierista a absolvent MGIMO).

Čo bolo presne obsahom rozhovoru, nie je známe. V pivárni bolo príliš veľa akustického zašumenia a tiež minister je známy tým, že pomerne rýchlo rozpráva a zle artikuluje. No je isté, že témou bol Béla Bugár, ktorého minister akoby v čomsi obhajoval, že čosi musel urobiť práve tak, ako to urobil.
Z ministrových úst zazneli slová ako “vyšetrovanie”, ,,Kaliňák”, “kauzy”, ,,napätie v spoločnosti”, či veta “… napríklad v Holandsku by sa toto stať nemohlo”.

O 18.22 h. vstala od stola neznáma žena v oranžovom saku, poďakovala sa za spoločnosť i pohostenie a rozlúčila sa. Vstal aj Peter Susko a ženu vyprevadil z pivárne na Dunajskú ulicu. Peter Susko sa s neznámou ženou rozlúčil a vrátil sa späť do pivárne k stolu na pôvodné miesto. Neznáma žena odišla
pešo smerom na Štúrovu ulicu, ďalej bez kontroly.

O 19.16 h. sa so spoločnosťou rozlúčil Miroslav Lajčák. Kývol na vodiča a areál pivárne opustil.

O 19.36 h. sa rozlúčil neznámy muž v obleku, ktorý prišiel do pivárne spoločne s ministrom. Opustil piváreň a odišiel na Dunajskú ulicu.

Pri stole v pivárni ostali Tóda, neznáma žena v bielom saku, Peter
Susko a neznámy muž v bielej košeli, ktorý tam sedel od začiatku stretnutia.
O 19.41 h. prišiel k stolu a pozdravil sa s Petrom Suskom ďalší neznámy muž, vyššej – silnejšej postavy a posadil sa k stolu.

O 20.37 h. stretnutie sa skončilo. Všetci, okrem muža v bielej košeli sediaceho vedľa Tódu, opustili piváreň a chvíľu ešte postávali na dvore pri východe na Dunajskú ulicu.

Peter Susko sa rozlúčil s Tódom a s neznámou ženou v bielom saku a odišiel na Dunajskú ulicu – ďalej bez kontroly. Tóda a neznáma žena v bielom
saku spoločne odišli po Dunajskej ulici, Kamennom námestí na námestie SNP, kde ostali stáť na úrovni McDonaldu na električkovej trati. Živo spolu diskutovali a akoby si vyjasňovali niektoré detaily stretnutia. Po šiestich minútach sa rozlúčili. Neznáma žena odišla pešo na zastávku autobusu
pri Malej scéne, kde nastúpila na autobus linky č. 70. Tým sa odviezla na zastávku Vlčie hrdlo Slovnaft. Pešo prešla na adresu Vlčie hrdlo 55, kde si vchodové dvere otvorila magnetickým kľúčom a vošla do vchodu. Pri vchode niet žiadnych menoviek. Mirek Tóda pokračoval hore námestím SNP,
Poštovou ulicou, do podchodu na Suchom mýte na Panenskú ulicu, kde vošiel o
21.18 h. do baru Next Apache. Vzhľadom na viaceré okolnosti a snahu nedekonšpirovať sledovanie, nebolo vhodné do baru bezprostredne po Tódovi vchádzať. Preto bol bar pár minút bez priamej kontroly. V tom čase boli v bare Štefan Hríb, ktorý bol v dobrej nálade a popíjal pri bare s Joštom.

V bare bolo v tom čase veľa hostí, medzi nimi aj Milan Krajniak, ktorý asi minútu po tom, ako Tóda vstúpil do baru, bar opustil a odišiel rýchlou chôdzou do kaviarne “U Krajniaka”. O chvíľu pred kaviarňou zastavilo vozidlo Range Rover, z ktorého vystúpil Boris Kollár a vošiel do kaviarne. Štefan
Hríb pil tento večer tvrdý alkohol. Napriek tomu, že bolo na ňom vidieť, že čosi už vypité má a Jošt sa na ňom už trochu bavil, bol pokojný, sedel na vysokej barovej stoličke v striedavo rozprával s čašníčkou a manipuloval s mobilným telefónom. Asi po desiatich minútach bar opustil Jošt, ktorý odišiel pešo obísť priestor pred kaviarňou a Štetinovou ulicou. (Ako vyplýva aj z predchádzajúcich Správ z uniknutého sledovacieho spisu,  Jošt pravdepodobne plnil úlohu kontroly proti sledovaniu – pozn. autora).

O 21.43 h. Tóda sám stál na terase baru, fajčil a popíjal pivo. Hríb naďalej sedel, teraz už sám, pri barovom pulte. Bar sa pomaly vyľudňoval. Tóda dofajčil a vrátil sa do baru. Bol zachytený len krátky útržok z rozhovoru Tódu s Hríbom.
Tóda: “niečo mi tu nehrá, mám ti taký vnútorný pocit, že čosi tu nie je v  poriadku, nechce sa mi veriť, aby…proste sa mi to nezdá”.

Hríb: “myslíš, že je to pojebaná hra?”

Tóda: ,,neviem, nezdá sa mi to”.

Hríb: “tak si zahraj …”

O 22.16 h. Tóda opustil bar a peši odišiel domov na Podtatranského ulicu.

O 22.39 h. opustil bar Štefan Hríb, ktorý ešte odišiel do kaviarne “U Krajniaka”. Pred kaviarňou ešte stále stálo vozidlo Borisa Kollára. Bol spozorovaný Jošt na rohu Kozej ulice a Panenskej ulice. Sledovanie bolo ukončené.

Záver:

Aj táto časť potvrdzuje prepojenie agentov západných špionážnych služieb na redaktorov Denníka N, osoby, ktoré sú dnes vo vysokej politike na vedúcich miestach a osoby prepojené na Sorosa.

Tiež na prepojenie a organizáciu konšpiračných stretnutí prostredníctvom novinárov s vysokými predstaviteľmi slovenskej diplomacie, mimovládne organizácie a na ne napojených novinárov Denníka N i ďalších novinárov v „portfóliu“ G. Sorosa. Čo dôležité mohlo byť predmetom stretnutia, keď sa na schôdzku „unúval“ bývalý minister Lajčák? Aké dôležité informácie unikli z prostredia MZVa EZ? Na to by mohla dať odpovede SIS-ka, keby jej činnosť smerom k vysokým predstaviteľom štátu nebola blokovaná…Inak SIS-ka je jedným z vážnych „hráčov“ pri obsadzovaní pozícií na MZVaEZ. Má k dispozícii celú personálnu agendu bývalých i súčasných pracovníkov MZVaEZ. Tajné služby silových rezortov (vnútro aj obrana) ovplyvňujú výrazným spôsobom obsadzovanie týchto pozícií, čo je v rozpore s demokratickými princípmi štátu.

Lajčák stretnutie považoval za dôležité, lebo inak by tam nešiel. Ale on ako karierista pracoval vždy na dve strany, a preto sa mu darilo „plávať“ vo vysokých funkciách bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci.

Na internete je mnoho údajov o osobách vystupujúcich v spise. Keď si nájdete čas a prezriete si tie stránky, zistíte kto je na koho naviazaný. Medzi politikmi to vždy funguje tak, že opozícia a koalícia na seba vyhľadávajú vedrá špiny, ktorá sa na nich nalepila. Cieľ je jednoduchý – diskreditovať politického súpera. Informácie o sebe si nechávajú väčšinou pre seba, lebo tak môžu s politikom v opačnom tábore manipulovať. Ich slovníkom povedané – držia sa navzájom za gule. Z času na čas sa nejaká malá kauza prevalí. Robí sa tak v období, keď potrebujú strany bodovať na politickej scéne. A ďalej sa malou kauzou prekryje spravidla nejaká veľká akcia, ktorá je dopredu naplánovaná a rozbehnutá. Keď sa uskutoční, rozdelia sa peniaze a ide sa ďalej. Až kým to niekto nedohľadá a nevyrobí z toho kauzu. Ale aj tak, čo sa dá, všetko sa zametie pod koberec. Mafiánsky systém vládnutia je tak nastavený. A už dlhé roky….Slúži aj núdzový stav na prelievanie miliónov do nenásytných vreciek politikov a ich spriaznených osôb?

Zaujímavé čítanie môže byť aj tu:

https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=1000000&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=605d8bf9bd31d

alebo tu:

https://www.reserves.gov.sk/index.php/dokumenty/faktury/faktury-2021/

https://www.eurorespekt.sk/wp-content/uploads/2020/05/Zvazok-c.-29-part-3.pdf

https://www.scribd.com/doc/80901687/Lipsic-Aron-Finish

https://www.scribd.com/doc/315266949/Cela-prihlaška-M-Lajčaka-do-KSČ

Z mesta SNP Ivan Štubňa