Kolíkovej politická agónia. Nezabúdame!

Politickej plienke Kiskových podvodov pri odvolávaní v parlamente očividne „lepilo“. Dostihla ju dilema politickej slúžky, ktorá si myslela, že keď bude verne slúžiť jednému pánovi, bude v kresle ministerky večne. Lenže zabudla na Psychopatoviča a jeho mstivosť (veď bola prvá, ktorá pomohla k jeho pádu z kresla premiéra). Kolíkovú zachránil Heger (čo je tiež náznak, či sa OĽaNO dokáže vďaka tomuto náboženskému fanatikovi zbaviť rodinného blázna Matoviča), za čo ho plná vďaky po tesnom hlasovaní objímala, ako tatka-ochrancu a hladila si ho priam dojato. Unikla zúčtovaniu za kšefty jej rodiny a jej politickú falošnosť, keď bola jednou z tých, čo sľubovali robiť „všetko inak“ – v skutočnosti sa tak dostal mafoš a Multitrtko za šéfa parlamentu, „frajerka“ Sulíkovho syn za ministra školstva, Kočnerov dôverný kamoš za ministra hospodárstva a s eurofondami bašuje bábkoherečka a navrch je tu celá banda plagiátorov. Kolíková sa tak urputne drží kresla ministerky, že aj „zabudla“ na svoje vyhlsáenie, že ak nedostane nadpolovičnú väčšinu 76 hlasov – odstúpi. Dostala len 63 a neodstúpila. Pritom má však ešte jeden dôvod na okamžité odvolanie a postavenie pred súd – smrť generála Lučanského!

Trvalo viac ako tri mesiace, kým Kolíkovej nominanti v pseudo-Komisii vyfabrikovovali 23 stranový elaborát, ktorým sa pokúšajú vyviniť tú istú Kolíkovú z násilnej smrti generála Lučanského. A predsa sa dozvedáme už prvé priznanie o mučení generála beštiálne sa správajúcimi dozorcami, ktorí ho ešte aj po operácii a celkovej anestézii vodili spútaného! Urobil totiž aj tú chybu, že si dovolil ohradiť sa voči absurdným experimentom Psychopatoviča, ktorého „blekaut“ zmenil Slovensko na Námatkovo a vzniknutý chaos sa Igor Hrozný Potemkin pokúsil zhodiť na policajtov, čo ho „zle pochopili“. A, ako vieme, Psychopatovič je mimoriadne mstivý. Najmä, ak je verejne usvedčený z neschopnosti vykonávať akúkoľvek zodpovednú funkciu v štáte, navyše ako plagiátor a daňový podvodník…

Najpodstatnejšie ale je, že sa týmto beštiám generál Lučanský vôbec nemal dostať do rúk. O tom hovorí 300-stranová kniha „Generál Milan Lučanský“, kde si každý môže porovnať fakty života i umelo vyvolanej kauzy generála s vládnymi fabuláciami. Najšokujúcejšie je teda to poznanie, že vôbec nemal byť vo väzbe.

 

 

Chystaný politický proces

   Lučanský bol podľa uznesenia o vznesení obvinenia obvinený z toho, že sa spoločne s Böhmom, Paksim a Rehákom dohodol, že podnikateľ Böhm im bude mesačne platiť 45 tisíc eur za policajnú ochranu a on si bude kšeftovať s pohonnými hmotami a točiť DPH, ako chce. Lučanský to odmietol s tým, že on Böhmovi nemal ako pomáhať. Vo funkcii 1. viceprezidenta PZ od roku 2012 sa podľa jeho slov venoval reorganizácii krajských a okresných riaditeľstiev a inej činnosti. No a tam Böhmove kšefty s daňami nešetrili. Kto mohol Böhmovi pomáhať bol podľa Lučanského práve Paksi. V polícii robil dlho a Böhm pôsobil v tajnej službe, keď už boli kamaráti. Paksi v polícii pôsobil na policajnom utajenom oddelení s názvom Úrad zvláštnych policajných činností. Ide o tajné policajné pracovisko s činnosťou podobnou s tajnými výzvednými službami. Dvojica tak roky mohla zo svojej pozície zasahovať do páchania trestnej činnosti na území Slovenskej republiky alebo ovplyvňovať politické dianie. Práve policajt Paksi mohol kryť Böhma, keď sa dal neskôr na podnikanie. Lučanský to vyšetrovateľom vysvetľuje takto (noviny.sk): „Jediný, kto mu mohol svojou činnosťou poskytovať informácie, bol Norbert Paksi. Mal priamy prístup k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov (ITP). ITP sú prostriedky, ktoré policajní detektívi využívajú na sledovanie aj odpočúvanie osôb pri objasňovaní trestnej činnosti a na ich použitie potrebujú súhlas.

Lučanský pred vyšetrovateľom opísal, ako naopak jeho meno zneužívajú „kriví“ policajti: „Vyberajú na mňa peniaze a ja len chodím a vysvetľujem polícii.“ Podľa Lučanského úplatky na neho hodila práve kamarátska dvojica Böhm a Paksi. Tí sa poznajú z čias, keď robili spolu na polícii a ich vzťah pokračoval aj keď Böhm odišiel do SIS. Paksi sa mal podľa Lučanského stať Böhmovým prostredníkom medzi nimi a dohadovať stretnutia: „Vychádza mi to tak, že na mňa vyberal od Böhma peniaze, ktoré si nechával. Preto na Böhma nikdy nedal číslo a vždy bol ako sprostredkovateľ stretnutí. Asi sa bál, že by sa ma sám Böhm možno spýtal, že či som spokojný s financiami, ktoré mi mal poslať.“

Podľa Lučanského si Böhm a Paksi vymysleli plán ako na neho hodiť branie úplatkov a mali to dohodnúť na spoločných stretnutiach v Chorvátsku. Tam má Böhm vlastniť apartmány a Paksi za ním pravidelne chodil. Lučanský sa vyjadril, že Paksi si tam túžil na starobu zadovážiť hotelík: „Ja ani nepoznám ľudí, ktorí s Böhmom spolupracovali, a na ktorých by som mal dávať pozor. Boli napojení aj na dákych policajtov z Nitry. V uznesení som si všimol, že tam je napísané Deset alebo Desat. A myslím, že Paksi od Böhma dostal, či kúpil apartmán v Chorvátsku. Ja som tam nechodil ani nikdy nebol. Rozmýšľam, prečo ma vtiahli do tej ich špinavej hry.“

Lučanský opísal prípady, kde iní vyberali od podnikateľov peniaze s legendou, že sú pre šéfa polície. Dokonca musel Polícii vysvetľovať, že nie je pravda, že od Kočnera zobral 10 miliónov eur.: „K tomu som bol vypovedať teraz. Ďalej som vypovedal k policajtovi, ktorý tvrdil, že má moje krytie, keď vyberal peniaze od podnikateľov na východe kvôli DPH. Ten bol zadržaný v deň, kedy zadržali aj Kováčika.“

​   A opísal aj ďalšie prípady, v ktorých policajti mali vypaľovať podnikateľov pod jeho menom. Spomenul vypaľovanie podnikateľa na sumu 400 000 eur a na tento prípad vraj tlačil sám Lučanský na vtedajšieho šéfa Finančnej jednotky Bernarda Slobodníka, aby tých vydieračov zaistili. Podľa Lučanského mal obvinený a väzobne stíhaný advokát Polák (svojho času zastupujúci aj Černáka) vypaľovať podnikateľov na východe s tým, že keď zaplatia, tak im policajti z finančnej jednotky dajú pokoj. Na jeho meno vyberali úplatky údajne aj od kšeftárov s anabolikami: „V Martine som dal podnet na skupinu, ktorá vyberala peniaze na moje meno. Bol tam aj medzinárodný prvok a išlo o anaboliká.“

Upozorňoval na toto všetko, čo spochybňovalo obvinenie, ale vyšetrovateľ, prokurátor aj sudkyňa akosi účelovo ohluchli…

 

Sám proti zlu

   Bolo to všetko márne. Generál nehovoril k vyšetrovateľovi, ktorí pátra po pravde, ale k služobníkovi režimu zloby šírenej najvyšším predstaviteľom exekutívy Matovičom jeho statusmi. Matovič dal signál na politické procesy a našli sa takí, čo sa rozhodli urobiť si kariéru práve na tom. K argumentom a faktom sú títo služobníci zla hluchí a slepí.

Už citovaný sudca Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Peter Šamko, konštatuje: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ako aj sú­dy by pri vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka ma­li mať vždy na pa­mä­ti, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je za­čia­tok do­ka­zo­va­nia a nie je­ho ko­niec a bez ná­le­ži­té­ho pre­ve­re­nia tejto vý­po­ve­de by na pod­kla­de neo­ve­re­nej vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka ne­ma­lo byť ani vzne­se­né obvi­ne­nie.“

Mašinéria prípravy politických procesov sa však už rozbehla. V nej vzorne kolaborovali vyšetrovateľ aj dozorujúci prokurátor. Vyšetrovateľ Čurilla mal podľa médií za sebou už dve samovraždy ním stíhaných. Prokurátor Kysel kandidoval na post špeciálneho prokurátora a podľa poslanca Blahu môže sa chcieť zapáčiť koaličným poslancom svojou krutosťou proti bývalým nominantom Smeru (Hlavné správy): „Jeho návrh, aby bol Lučanský izolovaný v Prešove, označil dokonca aj provládny novinár Dag Daniš za extrémne tvrdý prístup, dokonca tvrdší, než orgány činné v trestnom konaní aplikovali na údajného vraha Kočnera.“  Generálovou nádejou teda bola sudkyňa, ktorá predsa musí pochopiť, čo povedal aj na záver svojho výsluchu – dokazuje sa vina a nie nevina! A tu žiadne dôkazy, okrem výpovedí kajúcnikov, neboli! A v prípade „dôkaznej núdze“ mala sudkyňa uplatniť zásadu „In dubio pro reo“ (v prípade pochybností rozhodovať v prospech obvineného), veď celé to obvinenie bolo pochybné!

Ale generál Milan Lučanský sa zrejme nie náhodou dostal do rúk sudkyne Pamely Záleskej. Podľa zverejnených informácií, kamarátky známej vykrádačky súdnych spisov Moniky Tódovej, pre ktorú je základný princíp právneho štátu v prezumpcii neviny zjavne odporným prežitkom, ktorý vo svojich štvavých nenávistných článkoch proste ignoruje. Ako by teda mohla Záleská rozhodnúť inak, keď jej kamoška Tódová generála už predsa verejne mediálne popravila?

Novinár Dag Daniš pochybuje o jej nezaujatosti (Hlavné správy): „Je to zvláštne, veď aj samotná Monika Tódová z Denníka N ju v rozhovore pochválila ako ´progresívnu sudkyňu´ – možno aj preto, že v životopise sa Záleská pýši účasťou na vzdelávacom kurze na budapeštianskej pobočke americkej právnej akadémie ILEA, ktorá otvorene deklaruje, že presadzuje záujmy USA a spolupracuje s FBI. Niečo iné však hovorí index hodnotenia sudcov za hodnotené roky 2015 a 2017: podľa tohto ukazovateľa Pamela Záleská patrila medzi najhoršie hodnotených sudcov.

Ako je možné, že o tých najzávažnejších kauzách rozhoduje vždy tá istá sudkyňa, a ešte k tomu podľa indexu hodnotenia sudcov tá takmer najslabšia?“

Redaktor Ivan Lehotský na portáli Hlavné správy cituje sudcu s dlhoročnou praxou: „O citlivých politických kauzách rozhoduje Špecializovaný trestný súd, kde pôsobí pätnásť sudcov. Tí majú vopred stanovený rozvrh služieb, podľa ktorého sú im prideľované aktuálne prípady. Teda kto o tomto rozvrhu vie a má záujem, aby prípad dostal konkrétny sudca, teoreticky by si mohol zásah NAKA načasovať.“

A tak sudkyňa Záleská nielen uvaľuje väzbu na generála Lučanského. Za danej dôkaznej núdze obžaloby a pri jeho ochote sa zúčastniť dobrovoľne všetkých vyšetrovacích úkonov, mu pokojne mohla nariadiť monitorovací náramok a tak by ešte dnes žil! Ona však proti všetkej logike a aj v rozpore s rozhodnutiami iných sudcov o „hospodárnosti procesu“, ho posiela do najvzdialenejšej väzobnej väznice, ktorá je preplnená na takmer 120 %! Sťažuje tým na najvyššiu možnú mieru tak šancu generála na kontakt s obhajcami i rodinou. Mučenie teda pokračuje…

A kajúcnici, čo udali generála boli na sviatky za odmenu pustení domov. Bez súdu a bez toho, aby im niekto čo len siahol na nakradnuté majetky, ku ktorým sa priznali…

Aj za totalitnej vlády v 50-tych rokoch minulého storočia sa vyrojili záľahy ochotných udavačov. A aj trýzniteľov falošne obvinených. Veď čas ukáže kto menovite týral generála Lučanského, ako to už naznačila aj Správa Kolíkovej pseudo-Komisie. Táto vláda vedome, či z nekonečnej hlúposti tie 50-te roky imituje dokonalo. Veď Igor Matovič, ktorý vykazuje známky bezcitnej sociopatie, vyhlásil, že jeho vláda prinesie zmenu. Toto je teda tá zmena…

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Gustáv Murín

O AUTOROVI

Gustáv Murín (1959, Bratislava), vedec (RNDr., PhD.) a zároveň úspešný spisovateľ. Debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola kniha zakázaná. Doteraz vydal 59 kníh (z toho 7 v češtine, 2x anglicky, po jednej bulharsky, vo francúzštine, v hindí, holandsky, chorvátsky, maďarsky, nemecky, rusky, srbsky, španielsky a taliansky). Celkove sa predalo viac než 275 000 výtlačkov všetkých kníh autora. Vydal tiež 61 E-kníh, 9 audio-kníh, 8 DVD a 4 knihy v Braillovom písme. Až 486 textov autora bolo preložených do 51 jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 85 mestách a obciach Slovenska a 30 krajinách Európy, Ázie a Ameriky.
Viac informácií na http://gustavmurin.webgarden.cz.
Texty v iných jazykoch: http://muringustav.blogspot.com.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 53

Celkové hodnotenie: 30.43

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA