Rusko vojnu nepotrebuje a kto tvrdí opak klame

Možno si niekto z mojich čitateľom položí otázku prečo tak hovorím? Vzhľadom na to, že som pracovne prežil niekoľko rokov na ruskom území a často som sa stretával z obyčajnými ľuďmi tak viem o čom hovorím. Ruský národ, ale nielen on, tykalo sa to väčšiny národov celej vtedajšej Európy na západe aj východe prežil kruté časy v období Prvej svetovej vojny 1914 – 18. Po skončení I.SV vojny v Európe zavládol mier, ale  Rusko  dostal ešte ďalší zničujúci bonus proletársku revolúciu a následné občiansku vojnu v rokoch 1917 – 21 ktorá totálne zničila ich krajinu. Po dvadsiatich rokoch sa tragická situácia v Európe zopakovala. Nemecko napriek tomu, že malo z vtedajším ZSSR zmluvu o neútočení sklamalo. po obsadení západnej Európy v roku 1941 napadlo vtedajšie ruské územie a doslova vypálilo európsku časť Ruska až po rieku Volgu. V II. SV vojne zahynulo okolo 55 miliónov občanov sveta a Rusov a národov žijúcich v ich spoločnom vtedajšom štáte zahynulo podľa odhadov vyše 25 miliónov. Nemyslite, že to boli obrovské obete prečo Rusi vojnu nechcú?

Pri tomto malom exkurze do storočnej európskej a ruskej histórie by som chcel našim vojnovo chtivým mladým politikom ktorých sme pri posledných voľbách zvolili do čela nášho štátu a ako sa zdá, že históriu nášho malého Slovenska tak ako sa ľudovo hovorí poznajú „iba z rýchlika,“ pripomenúť jednu skutočnosť:

Občania žijúci v terajšej Slovenskej republiky už dvakrát za posledné storočie ako votrelci vstúpili na územie oficiálneho Ruska.

Prvýkrát to bolo v tzv. Veľkej vojne v rokoch 1914-18 ešte v rámci tohto štátneho útvaru ako občania Rakúsko – Uhorska a druhýkrát ako občania tzv. Slovenského štátu v II. SV v rokoch 1941 – 45 ako spojenci fašistického Nemecka a ich európskych satelitov. V obidvoch vojnových konfliktoch Slováci svojich vodcov Rakúsko – Uhorského cisára a Nemeckého Hitlera sklamali. Vojnu sabotovali a polovička ich pri prvej príležitosti prebehla do zajatia k nepriateľovi to je k Rusom a časť sa ich naspäť sa vracali ako osloboditelia.

Aké poučenie s toho historického faktu plynie pre nás Slovákov a dnešnú vypätú situáciu medzi Ruskom a ostatnými slovanskými národmi?

Tak pozor na tieto skúsenosti slovenskí páni ministri slovenskej vlády, lebo chyby dejín, keď vodcovia Západných štátov zle odhadnú svoje vojnové chúťky a ich vykonávatelia Slovania ich potom sklamú sa radí a často opakujú…“