Ateizmus vs náboženstvo, Sam Harris vs Jordan Peterson (1/4)

Prinášam vám otitulkovanú prvú zo štyroch diskusií medzi dvoma významnými intelektuálmi, v ktorej sa konečne začalo rozprávať o otázke, ktorá je kľúčová pre prežitie západnej civilizácie: Má náboženstvo nejaký význam?

Diskusia číslo 1 sa uskutočnila 23. júna 2018 v kanadskom Vancouveri v Orpheum Theatre a naživo ju sledovalo 3 000 platiacich divákov. (Na YouTube má vyše 4 milióny pozretí.) Človek by nepovedal, že v dnešnej dobe bude ľudí zaujímať, prečo by náboženstvo malo mať vôbec nejaký význam. No zjavne to ľudí zaujíma a o niečom to vypovedá.

Hneď na začiatok spomeniem, že diskusia je veľmi náročná. Mne samému popri záverečnej kontrole titulkov trvalo dva dni, kým som spísal čo najstručnejší obsah. Preto odporúčam, aby ste si ho pred začatím videa prečítali a porozmýšľali nad ním, lebo vo videu myšlienky lietajú rýchlosťou blesku (diskutéri sú veľmi bystrí) a na prvýkrát si bežný človek ani nestíha uvedomovať, čo bolo vlastne povedané, nieto ešte nad tým uvažovať.

Povedzme si, kto sú účinkujúci.

Sam Harris (*1967) je americký spisovateľ literatúry faktu, neurovedec, filozof a riaditeľ nadácie Project Reason, ktorej je tiež spoluzakladateľom. Získal Ph.D. v neurovede z Kalifornskej univerzity v Los Angeles a B.A. vo filozofii na Stanfordovej univerzite. Podporuje vedecký skepticizmus a je autorom kníh The End of Faith (2004; po slovensky doslova Koniec viery), Letter to a Christian Nation (2006; po slovensky doslova List kresťanskému národu), The Moral Landscape (2010; po slovensky doslova Krajina morálky) a Lying (2011 ; po slovensky Klamstvo). Je známym súčasným kritikom náboženstva spolu s evolučným biológom Richardom Dawkinsom, filozofom Danielom Dennettom a spisovateľom Christopherom Hitchensom. Rovnako ako oni je členom hnutia nový ateizmus. Napísal niekoľko článkov do periodík ako The Huffington Post, Los Angeles Times, The Washington Post, The New York Times, Newsweek alebo aj do vedeckého časopisu Nature. Zaoberá sa v nich islamom, kresťanstvom a náboženstvom všeobecne. Niekoľkokrát prednášal na univerzitách ako Caltech, Kalifornská univerzita v San Diegu, Stanfordova univerzita, Tuftsova univerzita a Harvardova univerzita a objavil sa v niekoľkých televíznych programoch (rozhovor s ním robil napr. Bill Maher alebo Bill O’Reilly). Objavil sa tiež v dokumentárnom filme The God Who Was not There z roku 2005.

Bret Weinstein, moderátor tejto diskusie, je americký evolučný biológ, ktorý sa dostal do pozornosti v USA počas protestov na univerzite Evergreen State College v roku 2017. Patrí medzi ľudí označovaných súhrnne ako „intelektuálna temná sieť“ (skupina akademikov a mediálnych osobností, ktorá publikuje a diskutuje mimo médií hlavného prúdu). Študoval na Pennsylvánskej univerzite, na Kalifornskej univerzite, kde získal titul B.A., a na Michiganskej univerzite, kde nadobudol tituly M.A. a Ph.D.

Myslím, že Jordana Petersona netreba predstavovať.

——————————-

OBSAH VIDEA:

Peterson na začiatku predostrie veci, v ktorých sa s Harrisom zhodujú. Do pozornosti sa dostávajú prvé dôležité pojmy: blaho (well-being) a Bytie (Being). Peterson hovorí, že obaja v istom zmysle hovoria o poriadku a chaose (Petersonova typická téma). Harris sa pri kritike nadmerného poriadku – fundamentalizmu – zameriava na náboženský fundamentalizmus, lebo v náboženstve sa podľa neho dogmatizmus nepovažuje za niečo zlé. Oponuje Petersonovmu výroku, že ateizmus je zodpovedný za najväčšie zverstvá 20. storočia, lebo fašisti a nacisti neboli po väčšine ateisti a ZSSR pripomínal náboženský kult. Problém podľa oboch diskutujúcich je dogmatizmus a sloboda slova je mechanizmom, ktorý to napráva. Preto je podľa Petersona prvý dodatok americkej ústavy taký dôležitý.

Ďalší problém je výklad náboženských textov. Buď sa interpretujú rôznym spôsobom a každý si to prispôsobí, ako mu to vyhovuje, alebo sa ide doslova – podľa Koránu sa má napríklad zlodejovi odťať ruka.

Všetci traja sa zhodli, že náboženstvá (a náboženské texty) si nie sú rovné.

Nasleduje diskusia o často brutálnom obsahu náboženských textov. Peterson argumentuje, že v Novom zákone je „napätie medzi dogmatickou a prorockou tradíciou“, pričom prorocká tradícia implicitne zatracuje kruto dogmatické pravidlá. Liekom na nihilizmus aj totalitarizmus je – opäť – slobodné vyjadrenie pravdivých myšlienok (sloboda slova). A nielen to – slovo nie je podľa Petersona iba myšlienkou, má to byť niečo, čo človek vykoná, čiže prejaví svojím telom, čiže „stelesní myšlienku“. Veľmi náročná vec na pochopenie, no veľmi významná.

Významná diskusia je aj o vyvodzovaní hodnôt z faktov – Peterson (a tiež Kant) tvrdí, že to nie je možné. Zároveň podľa Petersona pri vyvodzovaní faktov z hodnôt používame určitý nástroj – interpretačný rámec (štruktúru) – ktorý je najlepšie podľa Petersona považovať za osobnosť alebo príbeh. Harris argumentuje, že na svet nahliadame cez rôzne intuície, ktoré nevychádzajú z príbehov, mýtov či náboženstva, a hoci sú nedokonalé, vedia sa navzájom dopĺňať – kde jedna nefunguje, vieme si pomôcť inou. Podľa Petersona sú však ďalším druhom intuícií príbehy či osobnosti.

Harris vo svojej knihe Moral Landscape hovorí o argumente „nekonečného regresu“ G. E. Moora, anglického filozofa. Pokiaľ som tento argument správne pochopil, ide o to, že vždy, keď sa na niečo spýtame „prečo?“ a dostaneme odpoveď, aj na tú odpoveď sa môžeme spýtať „prečo?“. Tak ako malé dieťa. A takto to môže ísť donekonečna. Peterson hovorí, že Harris vo svojej knihe Moral Landscape ukončuje tento reťazec, keď definuje dobro a zlo, pričom to podľa Petersona neurobil na základe faktov, ale na základe morálky (mal vytvorenú hierarchiu hodnôt a tú aplikoval) a v podstate sa dostáva k pojmom nebo a peklo, ktoré sú náboženské. Peterson opäť tvrdí, že na to, aby človek z hodnôt vyvodil fakty, potrebuje interpretačnú štruktúru (rámec). Je rozdiel, keď autobus prejde popri niekom na ulici a náhodou mu odsekne ruku, a keď to niekto urobí s úmyslom uškodiť, pretože tam sa už zapája morálka. Podľa Petersona to Harris nezahrnul do definície zla, Harris však tvrdí opak.

Potom Bret Weinstein prichádza s konceptom, že náboženské texty predstavujú určitý druh heuristiky (Jedna z definícii heuristiky podľa wikipedie: metódy a spôsoby riešenia problémov, ktoré skracujú a zjednodušujú tradičné spôsoby riešenia). Weinstein s Harrisom sa zhodli, že heuristika môže byť užitočná, no niekedy morálne otázna. Potom sa Weinstein zhodol zase s Petersonom v tom, že existuje rôzna platnosť príbehov, niektoré platili v dobe svojho vzniku, iné platia dodnes.

Nasleduje asi najkrajšia časť diskusie: Harris sa spýta, čo je podľa Petersona Boh. Peterson číta z pripraveného textu. Vyznieva to ako novodobé moderné litánie. Potom to však veľmi prudko padne Harrisovou námietkou, že nepočul v tej definícii o Bohu, ktorého zaujíma, či človek masturbuje, a tiež o Bohu, ktorý vyslyší modlitby. Harris sa tiež pýta Petersona, koľko percent ľudí podľa neho vníma Boha tak, ako to práve Peterson opísal. Namieta tiež, že Peterson príhodne vytvoril definíciu, na základe ktorej je človek jednoducho dotlačený k priznaniu, že verí v Boha. Peterson na to reaguje tým, že podľa Starého zákona sa meno Boha ani len nesmie vysloviť, lebo Jeho príliš presným zadefinovaným sa stráca podstata. Potom Peterson dáva príklad toho, ako by modlitba mohla byť vyslyšaná.

Prechádzajú na tému rozdielnosti náboženstiev (heuristík). Rôzne možnosti interpretácie reality môžu viesť k postmodernistickému nihilizmu a preto Peterson hovorí, že aby sa tomu vyhol, vyhodnotil kresťanstvo na rôznych úrovniach poznania – z hľadiska evolučnej biológie, filozofie, neurovedy, literatúry o emóciách, motivácii a hre.

Napokon sa dostávajú k jednej z kľúčových otázok: Sú niektoré morálne intuície univerzálne? (Teda, existuje napríklad pojem zla vo všetkých náboženských systémoch?) Odpoveďou bolo áno, no potom sa zároveň dospelo k poznaniu, že niektoré morálne intuície sú špecifické pre dané prostredie, v ktorom vznikli (hinduizmus vníma veci inak ako kresťanstvo). Debata sa opäť vráti k problému vyvodzovania hodnôt z faktov a vtedy Harris uznáva, že neexistuje nesprostredkovaný fakt (fakt, ktorý nebol určený na základe nejakej intuície), ale hovorí tiež, že niektoré intuície sú nesprávne. Peterson dodáva, že musí teda existovať hierarchia intuícií.

Harris sa vracia k Petersonovmu opisu Boha, že väčšina ľudí takto Boha neopisuje, je na tom niečo zavádzajúce a to je to, čo ho znepokojuje, lebo na ľudí to môže mať zlý účinok. Ako príklad uvádza Deepaka Chopru (populárneho indického autora kníh o osobnostnom rozvoji a celostnej medicíne). Napokon vyzýva Petersona, aby uznal, že neverí v nerealistické veci v Biblii ako napríklad zmŕtvychvstanie či možný druhý príchod Krista. Peterson však hovorí, že nie je fundamentalista a nedáva jednosekundové odpovede. A práve toto Harris kritizuje – že by Petersonovi trvalo 40 hodín odpovedať na otázku, či Kristus vstal z mŕtvych. Tým sa dostali k poslednej kľúčovej téme večera z pohľadu nás kresťanov – či zmŕtvychvstanie skutočne bolo, alebo nie. Harris tentoraz nabáda Petersona, aby zvážil odpoveď „takmer určite nie“. Lebo akákoľvek iná debata znamená podľa Harrisa symptóm účinku náboženského dogmatizmu.

Weinstein však vzhľadom na blížiaci sa koniec diskusie chcel situáciu odľahčiť, a tak sa vrátil k otázke, či Bohu záleží na tom, či masturbujeme. Podľa neho táto heuristika pomohla ľuďom k tomu, že sa viac zaujímali o hľadanie partnera a bola užitočná pri zvyšovaní počtu ľudí na planéte. No v súčasnosti, keď je nás podľa Weinsteina na planéte veľa, je používanie tejto heuristiky nesprávne. Harris tvrdí, že nepotrebujeme príbehy, aby sme vedeli, že pornografia je zlá, lebo na to stačí racionálna konverzácia v zmysle ľudskej psychológie, sociológie a vízie spoločnosti. Peterson oponuje, že vzdelávacie racionálne zásahy, ktorými sa má zastaviť takéto správanie, majú na základe vedeckých výskumov veľmi malý účinok. Harris zase hovorí, že držať sa dogiem je problém, keď neustále objavujeme nové vedecké poznatky. Diskusia sa vracia k otázke vývoja náboženských presvedčení a napokon aj k intuíciám, ktoré sú sprostredkovateľmi medzi nami a faktami.

——————————-

Na záver ešte upozorním, že zvuk je prvých 5 minút mizerný, až potom sa napraví.

Prajem obohacujúce sledovanie.

LINK NA VIDEO: https://www.youtube.com/watch?v=0COqxHDTaBA

Stránka s ďalšími otitulkovanými videami s Jordanom Petersonom: https://petersonslovensky.weblahko.sk/

Na hlavnej stránke na ľavej strane máte možnosť prihlásiť sa na zasielanie upozorňujúcich mailov, keď pribudne nové otitulkované video.