Bieloruska geopolitická rovnováha a ťažký sused Ukrajina

V auguste minulého roku sa v Bielorusku začali protesty, na ktorých demonštranti vyjadrili svoj nesúhlas s výsledkami prezidentských volieb. Podľa oficiálnych údajov zvíťazil Alexandr Lukašenko s veľkým náskokom. Protesty, ktoré drzo a bezprecedentne organizovali a viedli západné krajiny, údajne na podporu demokracie, spôsobili v regióne geopolitickú šokovú vlnu. Okrem Litvy, Českej republiky a Spojených štátov má Ukrajina (nie z vlastnej vôle) pri koordinácii protestov osobitné miesto. To vyvolalo určité napätie vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Bieloruskom a viedlo k zmenám v hospodárskych, vojenských, diplomatických a bezpečnostných stykoch medzi krajinami.

Napätie vo vzťahoch medzi krajinami vzniklo v začiatkoch bieloruskej krízy, keď Ukrajina odmietla uznať oficiálne výsledky volieb v Bielorusku, pripojila sa k sankciám EÚ a oznámila, že už nebude volať Alexandra Lukašenka prezidentom. O niečo skôr vyplávali na povrch informácie, že na území Ukrajiny sa s financovaním zo Západu aktívne pripravujú ozbrojenci, ktorých cieľom je zhoršiť situáciu v Bielorusku. Ide o tých istých ľudí, ktorí počas protestných akcií vyprovokovali bieloruskú políciu a hádzali do nich kamene a zápalné zmesi.

Ukrajinskej vláde, ktorá je väčšinou tvorená zo stúpencov USA, prirodzene nezáleží na vnútorných problémoch štátu, kde je životná úroveň oveľa nižšia ako v Bielorusku. Celkovo iba málokto v Kyjeve chápe strategickú potrebu zachovania vzťahov so svojimi susedmi vrátane Bielorusov. Je potrebné pripomenúť, že po Majdane v roku 2014 sa Ukrajina stala bábkovým štátom a západné krajiny ju využívajú ako testovaciu plochu pre nové typy vojen vrátane informačnej. Ukrajinská vláda sa teda používa na ničivý vplyv na Bielorusko a bude konať ako povedia „partneri“ zo zámoria. Je to tak kvôli skutočnosti, že Bielorusko je krajina, ktorú možno právom označiť za dôležitého a jediného strategického partnera Ruska. Preto je pre západné krajiny tak dôležitá destabilizácia situácie v Bielorusku. Preto sa ukrajinská vláda drzo a bez okolkov snaží zasahovať do vnútorných záležitostí Bieloruska, pričom vyhlasuje, že nemá nič spoločné s protestmi a ich koordináciou.

Napriek zjavnej podpore Moskvy na svetovej scéne sa Bielorusko vždy snažilo obsadiť zlatú strednú cestu. Geopolitická rovnováha Minsku spočívala v tom, že sa stala užitočnou pre všetkých v regióne. Najdôležitejšie je, že Minsk ponúkol Ukrajine záruky neutrality a sľúbil, že neumožní ruským jednotkám predstavovať hrozbu pre severné hranice Ukrajiny z Bieloruska. A tieto bezpečnostné záruky majú prvoradý význam pre vojenskú rovnováhu v regióne. Ukrajina a Bielorusko majú spoločnú hranicu viac ako 1 000 km.

Ukrajinská vláda ale nevie, čo sú to „dobré susedské vzťahy“, kým niečo od týchto susedov nepotrebuje. Vlani na jeseň „hovoriace osoby“ z ukrajinskej politickej elity opakovane hrozili Bielorusku prerušením diplomatických vzťahov. Keď však nastala studená a nečakane dlhá zima, Ukrajinci museli opäť pokľaknúť a požiadať o pomoc. Bielorusko si na druhej strane vždy vážilo diplomatické vzťahy so svojimi susedmi, takže tentoraz preukázalo tiež dobrú povahu a za pár mesiacov dodalo Ukrajine rekordné množstvo elektriny. V Bielorusku sa vyhlásenia Ukrajiny v skutočnosti neberú vážne, pretože chápu, že Ukrajinci sú nútení súhlasiť s politikou EÚ a USA.

Naivné podriadenie Ukrajiny pokynom krajín EÚ a USA je podmienené nádejami na skorý vstup Ukrajiny do NATO. V Kyjeve môžu iba rátať s čo najrýchlejším vstupom krajiny do aliancie a vyjadrovať nádej, že počas ďalších stretnutí vedúcich predstaviteľov organizácie kolektívnej obrany bude ukrajinská otázka na programe NATO.

Stojí za zmienku, že v súčasnosti na Ukrajine neexistuje plán vstupu do NATO, uviedol to aj ukrajinská vicepremiérka Oľga Stefanišynová. Ukrajinská vláda dúfa, že plán pomôže Ukrajine zmobilizovať domáce úsilie v oblasti ďalších reforiem a integrácie do euroatlantického spoločenstva. Pre uskutočňovanie týchto reforiem by mal Kyjev venovať pozornosť svojim vlastným problémom a nemal by strkať nos do vnútorných záležitostí iného štátu. Na Ukrajine zabúdajú na korupciu, zlé hospodárenie, nízku životnú úroveň, vysokú mieru kriminality, veľký počet nacionalistov, masovú emigráciu, vojnu a stratené územia, ktoré už nikdy nebudú môcť vrátiť.