Vládna moc úmyselne nehovorí občanom, čo chystá EÚ. Časť VI.

Ak sa vrátim k tomu, aká je filozofia EÚ podľa Schulza, tak je to o tom, že dav nesmie ( ! ) rozhodovať o svojom osude a teda občania – voliči nie sú tí, čo o smerovaní EÚ majú rozhodnúť alebo či smú vôbec o tomto probléme rozmýšľať a s politikmi ( či medzi sebou ) diskutovať. Podľa môjho názoru je tých, čo chcú o problematike EÚ niečo viac vedieť, diskutovať, vypočuť si zdôvodnenia a nejasnosti zo strany vládnej moci, je najmenej polovica občanov – voličov SR. Je veľmi divné, ak náš prezident Andrej Kiska straší občanov nárastom extrémizmu, ktorý podľa neho predstavuje profesionálnu a nebezpečnú politickú silu, pretože nás, teda Slovenskú republiku, chce dostať z EÚ.

Namiesto strašenia extrémizmom je táto doba ideálnou príležitosťou si všetko zásadné okolo nášho členstva v EÚ a jej fungovania vyjasniť a dospieť k záverom, ktoré bude podporovať nie iba vládna koalícia, ale predovšetkým voličská základňa. Starať sa o osud svojej vlasti, svojho národa, to je záležitosť nás všetkých, nie iba politikov. Preto ma veľmi udivuje, že nikto na Slovensku nekladie verejne otázky spojené s tým, prečo sa naši politickí predstavitelia nezasadia o otvorenie celonárodnej diskusie k reforme EÚ, ak na strane druhej prezident Andrej Kiska za profesionálnu a nebezpečnú politickú silu pokladá „extrémistov“. Kto sa bojí otvoriť celonárodnú diskusiu k reforme EÚ, ten sa vlastne bojí vstúpiť do politickej arény a malo verí svojim schopnostiam presviedčať verejnosť či politických partnerov ( súperov ) o všetkých dôležitých súvislostiach spojených s fungovaním EÚ.

Náš najvyšší ústavný činiteľ reprezentuje iba taký spôsob myslenia a správania, ktorý presne zapadá do zámerov tých ekonomických a politických síl, ktoré chcú ovládnuť Európu na úkor každého členského štátu. Prezident SR mal byť prvým politikom v krajine, ktorý bude od vládnej moci a politických strán žiadať, aby sa k reforme EÚ vyhlásenej dokumentom „Správa…“ pripravila a otvorila celonárodná diskusia a aby sa o podobe reformy EÚ diskutovalo a aj rozhodlo, čo sa musí zmeniť. Aj v tomto prípade má byť prezident SR na strane občanov, lenže nie je tomu tak a to len svedčí o jeho morálnom a politickom profile a o tom, že nie je prezidentom všetkých občanov SR. Prezident SR namiesto toho, aby sa s plnou vervou pustil do presadenia procesu konečne potrebného dialógu s občanmi o reforme EÚ, radšej bude občanom SR ohlasovať hrozbu extrémizmom.

Prezident SR nie je v ohlasovaní hrozby extrémizmom sám. Denník Pravda dňa 26.10.2017 uverejnil článok od analytika Róberta Škopca „Voľby v Rakúsku a geopolitika.“ Tento zahraničnopolitický expert jasne čitateľovi pripomína: „Celá skupina prokremeľských pravicových politických hnutí v Európe predstavuje dezintegračné hrozby pre EÚ.“ A nejde v jeho prípade iba o politické hnutia. Podľa menovaného analytika ide aj o štáty, ktoré kritizujú členov eurozóny za ich zahraničnopolitickú líniu „vyššieho stupňa integrácie“, čo je tiež hlavná dezintegračná hrozba v Únií. Ani on však nepokladá za potrebné čo sa iba zmieniť o dokumente Európskeho parlamentu „Správa…“, ktorý nastolil otázku reformy EÚ. Iba pripomína, podobne ako mnoho iných politikov, že kto všetko nás ohrozuje pred „vyšším stupňom integrácie.“

Analytik vedome zavádza čitateľa, pretože vraj treba počkať na vládu v Nemecku, ktorá zadefinuje svoje zámery v otázke modelu európskeho jadra. Lenže tento jeho model európskeho jadra je už zadefinovaný v dokumente Európskeho parlamentu. Takže namiesto neustáleho opakovania, čo ( kto ) ohrozuje EÚ, je potrebné pripraviť a otvoriť celonárodnú diskusiu o tom, či je možné, aby budúcnosť EÚ existovala podľa predstáv jej orgánov a inštitúcií alebo podľa predstáv každého členského štátu. Nepotrebujeme, aby nám Brusel objasňoval „ústavnú povahu EÚ“, ale aby sme si skôr vedeli obhájiť ústavnú povahu každého členského štátu. Má naďalej ísť o nadriadenosť práva EÚ, ktoré bolo zámerne naplánované, alebo má ísť o posilnenie národného práva a medzinárodného práva ? Tieto a ďalšie otázky je dôležité klásť, pretože EÚ má predstavovať spoločenstvo, ktoré sa zamýšľa a dohoduje ako efektívne riešiť praktické politiky národných členských štátov. Predstavitelia takéhoto spoločenstva potom nemusia prijímať deklarácie o vernosti EÚ a NATO, pretože prvoradá je vernosť a povinnosť záujmov štátu, ktorý reprezentujú. Takýmto spôsobom sa potom napĺňa aj prvotný cieľ EÚ: zabezpečenie mierovej spolupráce. Má potom zmysel odsudzovať nejaké protiintegračné hlasy, keď nevieme a zámerne nechceme organizovať celonárodnú diskusiu k navrhnutej reforme EÚ ?

Táto reforma sa pred občanmi – voličmi akosi záhadne skrýva, pretože o nej neexistuje ani slovo, ale o jadre EÚ a vyššej rýchlosti integrácie sa hovorí pomerne často. Pripomeniem tu ešte stanovisko aj Petra Sklenářa, hlavného analytika J a T banky. V denníku Pravda vyšiel dňa 28.10.2017 článok „Ekonóm: Česko sa od Nemecka odpútať nemôže.“ V ňom menovaný analytik pripomína, že osobne nevie, čo sa skrýva pod jadrom EÚ či vyššou rýchlosťou integrácie. Aj v jeho prípade platí, že boli odprezentované iba niektoré návrhy francúzskeho prezidenta Macrona a čaká sa na vznik novej nemeckej vlády a až potom sa vraj vyjasní, čo bude ďalej.

Podľa nášho europoslanca Richarda Sulíka by vstup do jadra pre našu krajinu nepriniesol nič pozitívne, znamenal by zvýšenie daní a stratu suverenity štátu. U pána Sulíka musíme predpokladať, že o dokumente Európskeho parlamentu vie a pozná jeho obsah. Napriek tomu o tomto dokumente nič nepovie a hlavne, nepodniká opatrenia k tomu, aby o reforme EÚ bola rozvinutá celonárodná diskusia.

Takže, čo sa skrýva pod jadrom EÚ či vyššou rýchlosťou integrácie ? A hlavne – čo z toho vznikne ? Má sa pod tým skrývať reforma EÚ, do ktorej nikto nepovolaný nesmie zasahovať. A vzniknúť má z toho európsky super štát ! Ak sa teda prezident SR Andrej Kiska obáva extrémizmu až tak, že nás chce dostať z EÚ, tak nemyslí náhodou či v skutočnosti na to, aby reforma EÚ bola zrealizovaná do bodky a bez prekážok ? Toto možné skrývanie sa za pojmy, ktoré nikto neanalyzuje, je najmä pre tento rok v súvislosti s problematikou EÚ charakteristické. Takže ak Andrej Kiska tvrdí: „chcú nás dostať z EÚ“, v skutočnosti si môže myslieť, že aj s jeho pričinením vládna moc nesmie dovoliť „extrémistom“, aby zmarili plán na vybudovanie super štátu ! Lenže ak by táto hypotéza bola pravdivá, tak potom nejde iba o „extrémistov“. Zákonite sa musí rozšíriť na všetkých občanov – voličov SR, aby plán na vybudovanie super štátu nebol v rámci demokratických procedúr zmarený.

V súvislosti s jadrom EÚ Róbert Fico občanom prizvukuje, že nikto v Európe nikomu nič nedáva zadarmo. Čím teda budeme musieť niekomu v Európe „platiť“ len za to, že nič nedostaneme, len nám budú vládnuť cudzie elity ? Budeme jednoducho povinní jednorázovo „zaplatiť“ stratou štátnej suverenity ( zvrchovanosti ), čo vôbec našu vládnu moc a ani zákonodarnú moc neznepokojuje, rovnako aj občanov. Lenže byť ľahostajným k otázke štátnej suverenity znamená byť ľahostajným aj k samotnej Ústave SR, ktorá aspoň zatiaľ je chápaná ako právny základ, ktorým je viazaná všetká štátna moc. Takže bude tu snaha zničiť či meniť právny štát na niečo hybridné, čo skôr vyhovuje nastupujúcej oligarchizácií politického života ako existujúcemu občianstvu ako základu štátnej moci.

Čo má byť na programe dňa ako prvoradá téma v oblasti politiky na najbližšie mesiace či samotný rok 2018 ? Aby zákonodarný zbor, vládna moc, opozícia otvorili politickú debatu o dokumente Európskeho parlamentu „Správa…“, teda o reforme EÚ, teda o tom, ako si predstavujeme svoje členstvo v EÚ, jej fungovanie, ako vládna moc zabezpečí uchovanie a posilnenie štátnej suverenity a aký definitívny návrh reformy EÚ bude predložený a schválený za Slovensku republiku ako členskú štát EÚ. Prvoradou témou nemôže byť to, čo navrhuje Róbert Fico. Podľa neho to má byť otázka bezpečnosti občanov. To je však iluzórny prístup a priame zavádzanie občanov. Prečo ? Pretože otázka bezpečnosti je zahrnutá do celkovej úpravy inštitucionálnej štruktúry EÚ a je jednou z mnohých otázok, ktoré má riešiť reforma EÚ.

Koniec VI. časti

Pokračovanie v časti VII.

Dušan Hirjak