Predseda vlády SR verejne tvrdí, že všetko, čo v súčasnosti sa deje v rámci Slovenskej republiky, tak nemá to nič spoločné s politikou, ale sa to týka výlučne ochrany zdravia a životov obyvateľstva krajiny. Je to nehorázna a drzá lož. Bola nastolená na realizáciu nová politika, ktorá je organizovaná z globálnej úrovne ( nie národnej ) za výdatnej a absolútnej pomoci národných vlád. A táto politika je nasmerovaná tak, aby definitívne zlomila a podmanila si 99% obyvateľstva západnej civilizácie či vôbec sveta a to pod zástavou boja za ochranu jeho zdravia a životov. Túto politiku má v rukách globálna moc a do tejto politiky boli zainteresované národné vlády. Od začiatku roka 2020 je už jasne vidieť, že globálna moc nastolila globálnu diktatúru. Najväčšiu zásluhu na tom, čo sa deje v členských štátoch EÚ, má práve Brusel na čele s Európskou komisiou, Európskou radou a Európskym parlamentom.
Od začiatku minulého roka bola oficiálne spustená globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. O tom je dostatok dokumentov, ktoré sa dajú na internete vyhľadať. Ja si dovolím upozorniť na skutočnosti, ktoré súvisia s tým, čo sa deje v rámci nášho školstva, aby sme pochopili, že nie je možné v záujme našich deti, našej mládeže, našich vnúčat, sa ďalej podvoľovať globálnej diktatúre, ktorú presadzuje Matovič so svojou ponerizovanou ( zlom nasiaknutou ) vládnou družinou. Globálna diktatúra nás dospelých a naše deti úplne zničí, ak sa budeme bez odporu nezmyselným nariadeniam, príkazom či rozkazom podriaďovať. Podľa predstaviteľov globálnej moci, a mnohých z nich je už možno jasne rozpoznať aj podľa tváre, národné vlády majú povinnosť organizovať simulačné cvičenia s obyvateľstvom a všetok život v spoločnosti podriadiť „pandémii“ koronavírusu. K tomu viď dokument „Svet v ohrození.“ Tejto „pandémii“ koronavírusu bol úplne podriadený aj výchovno-vzdelávací proces na našich školách.
I.
Najprv si dovolím citovať takú významnú autoritu našej krajiny a vo svete, ako je profesor MUDr. Viliam Fischer, CSc., FICS. Rozhovor s ním bol uverejnený v mesačníku Zem a Vek z januára 2021. Tu je jeho podstatná časť odpovede na jednu z položených otázok: Ako sa optikou jedného z najvýznamnejších slovenských lekárov pozeráte na nariadenia, ktoré vydáva pandemická komisia ? Citujem:
„Pandemická komisia je zložená nesprávne. Chýbajú mi tam klinickí pracovníci. Hodnotiť len na základe mikrobiológie, virológie, epidemiológie, hygieny a jedného vyšetrenia a z toho spraviť záver je predsa v medecíne nemysliteľné. Ako môže byť šéfom pandemickej komisie hygienik a neklinik ? Šéfom pandemickej komisie by mal byť niekto, kto má širšie, aj klinické vedomosti. A ešte jedná vec v tejto súvislosti. Trochu nerozumiem posledným vyjadreniam môjho kolegu a priateľa profesora Vlada Krčméryho, múdreho a vzdelaného lekára…Pred niekoľkými mesiacmi sa sám vyjadroval o koronavíruse ako o bežnej chrípke. Prečo zmenil názor ?
Prečo robíme taký vietor okolo koronavírusu, keď máme úmrtnosť na toto ochorenie porovnateľnú s ročnými úmrtiami na bežnú chrípku ( 800 – 1000/rok ) ? V roku 2016 – 2017 zomrelo v rámci chrípkovej epidémie 3703 ľudí a o dva roky skôr 2887 ľudí. Prečo sa vtedy nerealizovali dnešné opatrenia ( rúška, odstupy … ) ? Denne zomiera v SR okolo 150 pacientov. Ročne medzi 50 000 – 53 000 pacientov. Napríklad len na srdcovo – cievne ochorenia okolo 20 000. Prečo o tom nerozprávame viac, neanalyzujeme ? Namiesto toho sme svedkami neúmerného masmediálneho nadsadenia článkov o obrovskej medicínskej vážnosti a dôsledkoch spôsobených koronavírusom. Niečo tu nesedí. Ľudia začínajú privykať na absurdnosti, keď politici osočujú a ponižujú lekárov s dlhoročnou praxou, že šíria medicínske nezmysly. Takisto sa úspešne ujala myšlienka, že renomovaní lekári tomu vôbec nerozumejú, pravdu majú vo všetkom virológovia a epidemiológovia a z nich sa dnes stávajú najväčšie autority. Nestačím sa čudovať, čomu všetkému aj v našej medicínskej disciplíne niektoré dnešné politické špičky rozumejú. Možno budú realizovať aj niektoré operačné výkony. A pre mňa je absolútne nepochopiteľné, ako sa môže spraviť záver úmrtia akéhokoľvek pacienta bez širšieho lekárskeho klinického konzília ( exitový seminár ), navyše len z jedného periférneho vyšetrenia ( ústna dutina, nosohltan ) bez ohľadu na možné ochorenie dôležitých orgánov organizmu ( srdce, pľúca, oblička, pečeň… ). Športovo povedané – amaterizmus !“
II.
Všetkých nás spoločne, ako rodičov, starých rodičov, učiteľov, komunálnych či regionálnych politikov ma zaujímať otázka právneho štátu v našej Slovenskej republike. Je dostatok faktov, ktoré svedčia o tom, že v podstate nikoho v náväznosti na organizovanie politiky strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu nezaujímajú právne otázky a teda problematika spravodlivého politického zriadenia, ktorému zo zotrvačnosti ešte stále vládna koalícia hovorí, že ochraňujú demokratický právny štát. Bola nastolená globálna diktatúra a s touto diktatúrou mnohí z nás koketujú ako s niečim, čo je pre každú ľudskú bytosť veľmi potrebné a žiaduce. Dostali sme sa tam, kde sa dostali v Nemecku za Hitlera – vraj nacizmus a fašizmus boli potrebné v záujme ľudí, teraz sa diktatúra zdôvodňuje, že vládna moc má eminentný záujem o zdravie a životy ľudí a preto musí konať tak, ako koná.
Kto sa chce veľmi dôkladne zorientovať v problematike právneho štátu v SR, a najmä, čo sa všetko zásadného udialo v roku 2020, mal by si nájsť na webovej stránke www.zemavek.sk článok bývalého ústavného právnika profesora Doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc., ktorý má názov „Čo dal a vzal rok 2020 právnemu štátu na Slovensku.“ Tento článok pokladám za zásadný, pretože umožňuje každému občanovi, ktorému nie je ľahostajná budúcnosť SR a teda budúcnosť našich rodín, pochopiť, že skutočne „pandémia“ koronavírusu slúži iba k nastoleniu globálnej diktatúry a globálnej moci nad našimi ľudskými životmi. V rámci tohto úsilia ide aj o nastolenie nadvlády nad našimi deťmi, našou mládežou, našimi vnúčatami, k čomu má poslúžiť zavedenie dištančného vzdelávania. Z môjho pohľadu prvoradú pozornosť tomuto článku by mali venovať komunálni a regionálni politici, pretože práve oni sú povinní v prvom rade chrániť záujmy svojho obyvateľstva pred globálnou mocou a globálnou diktatúrou, ktorú presadzuje vládna moc. Je záhadou, prečo komunálni a regionálni politici kolaborujú s vládnou mocou.
Dovolím si uviesť z uvedeného článku niekoľko citátov, aby som nimi navodil stav, že každý zodpovedný občan bude mať záujem sa bližšie zoznámiť s jeho obsahom. Citujem:
„Pandémia koronavírusu sa stala ústrednou témou nášho života, základnou obavou, ale aj témou na hľadanie riešení. Nemá zmysel prijímať zdravotníckej opatrenia, ktoré nebudú brať do úvahy ekonomiku. Ani ekonomické opatrenia, ktoré zachránia rozpočet, zamestnanosť, výrobu, ale povedú k masovým úmrtiam. To však nie je koniec, aj keď v bežnom živote sa tu kladie bodka. Boj s koronavírusom nie je iba o zdravotníctve a hospodárstve. Rovnako sa dotýka práva, právneho štátu. Márne sa bezo zvyšku vyliečime z covidu – 19 bez zbytočných výdavkov, ak nás obmedzujúce opatrenia zbavia demokracie, pripravia nás o ľudské práva a nechajú nás topiť sa v diktatúre. Dobré opatrenia sú iba opatrenia, ktoré vytvárajú spravodlivú rovnováhu medzi všetkými dotknutými záujmami – medzi ekonomikou, ochranou zdravia, demokratickými metódami vládnutia a právnym štátom. Podľa tohto klasifikačného kritéria sa dá dôjsť k čiastočnému záveru, že na Slovensku niet dobrých opatrení. Pozrime sa na tie, ktoré boli prijaté zo zanedbávaného pohľadu práva a právneho štátu. K východiskovým pravidlám právneho štátu s povahou conditio sine gua non, teda nevyhnutnej podmienky patrí, že nie každý orgán verejnej moci môže konať tak ako si zmyslí, ani tak ako sa mu žiada, ale môže konať výlučne v medziach zverenej právomoci a tú musí uplatňovať spôsobom a za podmienok, keď mu Ústava a zákony dovoľujú konať.“ ( viď str. 1 článku )
Druhý citát:
„Obmedzenia začali chrliť odborné poradné orgány zriadené v rezorte zdravotníctva, v ktorých mali väčšinu špecialisti z niektorých medicínskych odvetví, ktorí sa Ústavou ani medzinárodnými dohovormi nespútavali. Prijali opatrenia, aké v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach obmedzili základné právo na súkromie, slobodu pohybu, slobodu zhromažďovania, slobodu podnikania, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia, právo na súdnu ochranu aj na nedotknuteľnosť osobnej slobody. Prinajmenšom sedem základných práv obmedzili iným spôsobom a bez prihliadnutia na podmienky, ktoré sa podľa Ústavy SR i podľa medzinárodných dohovorov musia dodržať, aby išlo o legitímne obmedzenia.“ ( viď str. 11 článku )
Tretí citát:
„Odkedy sa pravekí ľudia vysťahovali z jaskýň, násilné usmrtenie iného človeka patrí medzi najzávažnejšie zločiny, aké ľudia páchajú. Vražda stále zostáva vraždou. Vrahom patrí zaslúžený trest. Len vidím novú formu zločinnosti, ktorá ohrozuje celý štát a celý národ spolu so všetkými národnostnými menšinami viac a hrôzostrašnejšie. Porušovanie ústavy ohrozuje všetkých. Je ešte závažnejšie ako vražda. Keď si zložíme ružové okuliare, vražda dvoch mladých ľudí je strašná, no brutálne porušovanie ústavy nie je pestvo trochu nevychovaných lapajov. Likviduje civilizáciu. Ohrozuje celý štát, vedie ho do záhuby. Prirovnávať ho treba k odpáleniu jadrovej nálože a následne k nukleárnej zime. Potrvá dlho, pokiaľ toto Slovensko pochopí. Až sa tak udeje, vládna koalícia v spolupráci s novinármi rozšíri, že to, čo sa udialo pod jej patronátom, samozrejme, bez jej zodpovednosti, veď zodpovední musia byť všetci občania, je ako výbuch jadrovej bomby o sile 30 mega ton. Teda maličký nukleárny výbuch. Vieme predsa, že jadrové bomby sú aj silnejšie. Ergo – nič sa nestalo. Omyl, milí spoluobčania. Stalo sa, stáva sa, stane sa a my sa priebežne mlčky prizeráme. Veď čo je tridsať mega ton ? Sedieť predsa musí minulá vláda. Tá súčasná niekedy neskôr, až sa stane minulosťou. Ak sa stane minulosťou skôr, ako nastane premlčanie jej zločinov.“ ( viď str. 16 článku )
Takže, milí spoluobčania, ak budeme ďalej čakať na zmilovanie sa globálnych síl s nami a našimi životmi, tak už bude neskoro, pretože vláda si presadí dištančné vzdelávanie definitívne a my ostatní budeme ďalej slúžiť globálnej moci – globálnemu kapitálu ako laboratórne myši. Je na nás, aby sme čo najskôr pochopili svoju situáciu a situáciu našich deti a mládeže a začali konať. Na čelo nášho boja za návrat deti a mládeže do škôl s doteraz jasným výchovno – vzdelávacím procesom sa majú postaviť komunálni a regionálni politici. Odmietnuť dištančné vzdelávania ako zásadnú zmenu v školstve je našim právom a povinnosťou. Toto právo a povinnosť nikto nemôže nám zadrhnúť, ak budeme v záujme záchrany našich deti, našej mládeže a našich vnúčat postupovať spoločne. Od učiteľov a komunálnych politikov ( starostov obcí, primátorov miest ) sa žiada, aby odstúpili od kolaborácie s vládnou mocou a správali sa ako skutoční občania nášho štátu a ako tí najprirodzenejší zástupcovia ( či dôverníci ) občanov. Zásadný odpor proti praktikám vládnej moci pomôže k tomu, aby dištančné vzdelávanie nebolo zavedené do výchovno – vzdelávacieho systému ako priorita, ktorá je najskôr prejavom záujmov predstaviteľov globálneho kapitálu.
III.
Od začiatku minulého roka ( 2020 ), a možno už na jeseň 2019, bola oficiálne spustená globálna politika organizovania strašenia obyvateľov národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Hlavný podiel na spustení realizácie globálnej politiky majú hráči, ktorí sa pasujú do rolí nadnárodných štruktúr a síl schopných ovplyvňovať životy ľudí praktický na celej planete. Ide predovšetkým o takých hráčov globálneho kapitálu ako petrochemický a farmaceutický Kartel, OSN, Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO ), Svetové ekonomické fórum, Európska únia, bankové domy, Rockefellerova nadácia a podobne. Tieto a ďalšie skryté štruktúry a sily tvoria niečo, čo sa dá pomenovať pojmom „globálna moc.“
Významným pomocníkom globálnej moci sa stali národné vlády, čo je charakteristické najmä pre našu západnú civilizáciu. Globálna moc je záujmami a svojim postavením úzko spojená s globálnym kapitálom a teda s triedou skutočných kapitalistov. Vyhlásením pandémie spojenej s koronavírusom sa začal proces ďalšieho posilnenia globálneho kapitalizmu vo svete. Tento proces súvisí s kreovaním novej totality v každej národnej spoločnosti, ktorú je možné pomenovať ako presadzovanie globálnej diktatúry. Čo priniesla globálna diktatúra , diktát globálnej a národnej moci obyvateľom národných štátov ? Nie je predmetom tohto článku zaoberať sa opisom všetkých prvkov globálnej diktatúry. Myslím si, že každý občan v tomto smere má už svoje skúsenosti.
Dôležité je zovšeobecniť, že bolo nastolené autoritatívne riadenie spoločnosti, ktoré vytvorilo prísne organizovaný život spoločnosti ako v „národnom koncentráku“ bez ostnatého drôtu s elektrickým prúdom. V tomto národnom koncentráku sme všetci podriadení pod najdôležitejšiu politickú prioritu v živote spoločnosti: boju proti „pandémii“ koronavírusu. Celý život obyvateľstva je z úrovne vládnej moci organizovaný detailne ako v koncentračnom tábore. Vládna moc dôsledne plní úlohu, ktorú dostala z prostredia petrochemického a farmaceutického Kartelu – od Globálnej rady pre pripravenosť: pravidelne organizovať v národných štátoch simulačné cvičenia a vyčleňovať pre tieto cvičenia, rovnako ako pre prípravu očkovania, čo najviac finančných zdrojov.
A tak za mimoriadneho záujmu korporátnych médií je nepretržite a bez oddychu organizované testovanie nás, zamaskovaných ľudí. Zamaskovaní ľudia sa stali hračkou v rukách globálnej a národnej moci, ktorá im určila, že nesmú sa cítiť byť zdravými bytosťami a preto musia podliehať prísnej kontrole. Nesmieme mať koronavírus a tak na biologickú zákonitosť psychopati nasadili – naordinovali prostriedky globálnej diktatúry, ktorá v svojom prísnom režime pomôže každého obyvateľa zbaviť sa koronavírusu natrvalo – bude potrebné sa iba pravidelne očkovať. Aké záujmy chcú teda presadiť predstavitelia globálneho kapitalizmu ? Uvediem stručný prehľad:
1. Kapitalizmus stratil možnosti ďalšieho rastu a preto ide o to, ako sa môže zachrániť trieda kapitalistov – „Trieda 1%“. Táto trieda vie, že môže tak urobiť iba na úkor ostatných vrstiev spoločnosti – 99 % pracujúcich a skromne žijúcich.
2. Trieda kapitalistov má záujem iba posilniť svoju moc a svoje bohatstvo. Je preto presvedčená, že musí postupovať tak, aby proces globalizácie sveta pokračoval, pretože iba tak bude posilnený aj globálny kapitál.
3. Proces ďalšej globalizácie sveta je možný iba za predpokladu, že budú splnené dve dôležité úlohy: a) zničiť národné štáty ako základnú podmienku pre existenciu demokratického právneho štátu a ako prekážku ďalšej globalizácie sveta, b) ovládnuť obyvateľstvo národných štátov tak, aby sa podarilo skôr či neskôr ustanoviť nevolenú svetovú vládu a nastoliť nový svetový poriadok, v ktorom si trieda kapitalistov definitívne zabezpečí svoje triumfálne postavenie nad absolútnym ostatkom ľudskej masy, ktorá sa musí dostať do roviny nesvojprávnosti.
4. Nástup globálnej diktatúry v jednotlivých národných štátoch sa deje pod výrazným vplyvom a mocou petrochemického a farmaceutického Kartelu a za výraznej pomoci ďalších nadnárodných štruktúr a korporácií vrátane IT spoločnosti. Ich spoločným úsilím je organizovať veľký biznis globálnych rozmerov a tak zabezpečovať ďalší nárast bohatstva a moci nad 99 % populácie vo svete. Hystéria spojená s „pandémiou“ koronavírusu pomáha veľkému biznisu, kým na strane druhej sa robia opatrenia, zásluhou ktorých samotná ekonomika krváca, mnoho maloobchodov, reštaurácií, domácich remeselníkov, živnostníkov má veľké finančné problémy a krachujú. Súčasťou veľkého biznisu nie je iba prostredie tzv. „ochrany zdravia a životov“ ľudí, ale aj prostredie, v ktorom sa rozmáha poskytovanie online služieb či sa rozmáha trh s online vzdelávaním.
5. Globálny kapitál zásluhou svojich majiteľov a ich prisluhovačov definitívne stratil cit pre mieru, ktorá je určená božským zákonom. Obyvateľstvu národných štátov bolo pod rúškom „pandémie“ koronavírusu prostriedkami globálnej diktatúry priam nariadené, že sa musia stať večným planetárnym zdrojom pre hŕstku vyvolených, aby mohli nehanebne a v pohode ďalej bohatnúť a natrvalo získať moc nad svetom. Globálny kapitál získal na svoju stranu štátnu moc, ktorá v skutočnosti má byť na každom štátnom území najvyššou autoritou. Štátna moc ako moc pochádzajúca od občanov, má byť tou mocou, ktorá má povinnosť ustrážiť, kde sú hranice pre globálny kapitál a jeho podnikanie. Začína sa ukazovať, že príprava ľudskej populácie na vakcináciu sa deje podľa rovnakých zámerov ako organizovanie veľkochovu hospodárskych zvierat a ich vakcinácia spojená s podávaním antibiotik a hormonálnych prípravkov. Obyvateľstvo národných štátov sa dôkladne pod vedením národných vlád pripravuje na svoju hlavnú úlohu – byť iba úžitkovým živočíšnym druhom. Agrobiznis sa tak rozširuje o novú oblasť planetárneho zdroja – homobiznis.
6. Súčasná situácia s „pandémiou“ koronavírusu bola navodená aj preto, že zástupcovia občanov ako štátnici sklamali, pretože sa dostali do područia globálneho kapitálu. Obyvateľstvo národných štátov ostalo bez skutočnej štátnej moci ako bez ochranného štítu a tým pádom bolo dobrovoľne cez svojich „štátnikov“ vydané na milosť a nemilosť globálneho kapitálu a globalistov. Bez národného štátu ako najvyššej mocenskej autority nie je možné udržať spoločnosť ako demokratický právny štát. Členstvo SR v EÚ je tak možno chápať ako oficiálnu cestu, ktorá povedie k definitívnemu zničeniu národného štátu a samotné obyvateľstvo ostane k dispozícií pre použitie v rámci záujmov globálnych hráčov a ich mocenských predstáv a rozhodnutí.
7. Spriaznenie globálneho kapitálu a národných vlád v akomsi „súrodeneckom zväzku“ sa ukazuje ako zrada na záujmoch občanov SR, ako porušenie sľubu vernosti SR ako národného štátu. Tento „súrodenecký zväzok“ umelo udržiava „pandémiu“ koronavírusu, aby mohol nezakryte zdôvodňovať nastoľovanie globálnej diktatúry, pričom sa to deje neľudským a nezákonným spôsobom. Obyvateľstvo národných štátov neopustili iba politici a štátnici, ale aj samotné korporátne média, ktoré si v tomto „súrodeneckom zväzku“ zákonite našli miesto na strane globálneho kapitálu. Na dennom poriadku „súrodeneckého zväzku“ globálneho kapitálu a národných vlád je porušovanie základných ľudských práv a slobôd občanov. Právo na život a dôstojnú ľudskú existenciu sa nám zásluhou nehanebne túžiacich po ďalšom bohatstve a moci scvrkáva na právo plniť si úlohu počúvať tých, čo nám nariaďujú testovanie a vakcináciu. Prezidentka SR jasne upozornila obyvateľov SR, že pokiaľ nebude zaočkované dostatočné množstvo ľudí, testovanie na koronavírus bude súčasťou našich životov.
Takže ľudská bytosť si zaslúži v súčasnej dobe a v budúcnosti žiť iba vtedy, keď bude prijímať vakcínu ako životodárnu miazgu od petrochemického a farmaceutického Kartelu. To je taká zvrátenosť, že to sa nedá ani vypovedať. A táto zvrátenosť ukazuje na fakt, ako to vyzerá, keď občania dovolia vládnej moci, aby ona rozhodovala o klinickom vyšetrení ľudských bytosti v masovom meradle a aby im predpisovala povinnú liečbu. V rámci tohto úsilia prídu na rád ďalšie nezmyselné a diktátorské opatrenia, aby celá masová spoločnosť ostala koncentrákom, v ktorom budú prebiehať medicínske a sociálne opatrenia a experimenty. Mediálne fakty založené na imaginárnych číslach nakazených, vyliečených, chorých, zomrelých či založené na informáciách o problémoch v nemocniciach, o množstve testovaných, pozitívnych či negatívnych, majú obyvateľstvo poriadne vystrašiť a permanentne držať v strachu, aby sa medzitým mohli prijímať nové nariadenia, príkazy a pokyny.
Nastolenie organizovania politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu okrem iného prinieslo aj to, že našim deťom a našej mládeži, našim vnúčatám bola v rozpore s ľudskosťou a zákonmi ukradnutá škola a v rámci nej bol paralyzovaný samotný výchovno – vzdelávací proces. Toto paralyzovanie vzdelávania už patrí k jasným výsledkom nasolenej globálnej diktatúry. V súvislosti s inštalovaním „pandémie“ kornavírusu do životov národných spoločnosti v skutočnosti neexistujú žiadne fakty, ktoré by svedčili o tom, že naše deti a mládež sú ohrozené koronavírusom a žiada si to zatváranie škôl. Aj na tomto príklade je vidieť, že ide o politiku orientovanú k tomu, ako ničiť životy obyčajným ľuďom. A k tomu sa odvážili zástupcovia občanov, ktorí im dali svoju dôveru a ktorým povinne skladali sľub vernosti.
V skutočnosti trieda bohatých a mocných ( spomeňme si na Svetové ekonomické fórum v Davose ) sa so svojimi prisluhovačmi dohodla, že si presadí iný spôsob vzdelávania, ktorý dostal názov dištančné vzdelávanie. Pod rúškom „pandémie“ koronavírusu tak už praktický došlo k zámernej likvidácií doteraz platného a osvedčeného vzdelávacieho systému v našej krajine. Prechod vzdelávania na spôsob online výučby sa dial a deje bez toho, aby sa k likvidácií doteraz osvedčeného vzdelávania mali možnosť vyjadrovať učitelia, rodičia, psychológovia, odborná verejnosť z oblasti pedagogiky či samotní komunálni politici, orgány obcí a miest, orgány vyšších územných celkov.
Naše deti a naša mládež sa sama ešte nevie a nemôže brániť, pretože inštinktívne vedia, že nad nimi existujú také prirodzené autority ako rodičia, starí rodičia, učitelia, komunálni politici. Tragédiou je, že tieto autority sa veľmi rýchlo a bez odporu prispôsobili totalitným praktikám, pretože uverili vládnej a mediálnej propagande, že ich najdôležitejšou prioritou je individuálne sa starať o svoje zdravie a bezpečnosť. Značkovanie, oddeľovanie, izolovanie či neustále testovanie a vakcinácia a s nimi spojená neľudská likvidácia normálneho školského procesu ( výchovno – vzdelávacieho ) predstavuje neľútostný a hrozný sociálny experiment, ktorý ničí deťom a mládeže ich život, ich formujúci sa duševný vývoj. Obyvateľstvo miest a obcí by svojim komunálnym politikom mali nastaviť jasné pravidlo: nech sa rozhodnú, koho záujmy budú podporovať: či záujmy obyčajných ľudí s ich rodinami alebo záujmy globálnej moci spojenej s národnou vládou. Na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. Už sme v takom štádiu života spoločnosti, že obyvatelia miest a obcí by mali nastaviť aj jasné kritérium pre výber komunálnych politikov do budúcnosti. Kto chce aj naďalej kolaborovať s vládnou mocou, mal by mať svedomie nepokúšať sa v budúcnosti uchádzať o dôveru svojho obyvateľstva !
Deti a mládež potrebujú pre svoj život blízke autority. Z tohto dôvodu blízke autority musia fungovať na inej vlnovej dĺžke a tak, aby sa nesnažili svoj strach o zdravie a bezpečnosť riešiť tým, že budú prijímať metódy liečby cez nástroje globálnej diktatúry. Nemôžem to inakšie napísať iba tak, že autority, ktoré majú právo a povinnosť starať sa o zdravý vývoj našich deti a mládeže – našich vnúčat – sa nezmohli na žiaden odpor a svoju lásku vymenili za kolaboráciu s novým totalitarizmom. A je na škodu všetkému obyvateľstvu, že k tejto kolaborácií sa pridali aj cirkevní otcovia. Neviem si ani predstaviť, ako môžu nevidieť ten obrovský rozdiel medzi učením Krista, ktorého spomínajú každý deň a „učením“ Satana, ktorým sa prezentuje globálna moc. Táto kolaborácia svedčí o tom, že chtiac či nechtiac my, ako autority pre naše deti a mládež, pomáhame svojou zbabelosťou žehnať zločincom tohto sveta, keď sa ich dopúšťajú mocní, bohatí a prisluhovači. Spomeňme si, čo napísal profesor Drgonec: porušovanie ústavy ohrozuje všetkých, je ešte závažnejšie ako vražda !
Dištančné online vzdelávanie sa nesmie presadzovať bez súhlasu rodičov a učiteľov – pedagógov a bez súhlasu zriaďovateľov základných a stredných škôl. Ochrániť naše deti a mládež pred dištančným vzdelávaním môžeme iba vtedy, keď sa postaráme o definitívne zrušenie dištančného vzdelávania.- Ak tak neurobíme, vytvoríme podmienky , aby našim deťom a mládeži bolo ubližované, pretože dištančným vzdelávaním sa zrušia podmienky ich zdravého vývoja. Nesmieme ani uvažovať zmieriť sa s tým, aby dištančné vzdelávanie sa definitívne presadilo ako základná podmienka vzdelávania našich deti a mládeže. Naša pasivita pomôže na jednej strane ohroziť zdravý život našich deti a mládeže a na strane druhej umožní, aby trh s online vzdelávaním prekvital a pre poskytovateľov online služieb bol z hľadiska príjmov zlatou baňou. Som zásadne proti tomu, aby naše deti a naša mládež, naše vnúčatá definitívne utopili svoje detstvo a mladosť v dištančnom vzdelávaní. Predstavitelia globálnej moci a národnej moci ( vlády ) si dovoľujú svojvoľne a iba zo svojho pohľadu zmeniť systém vzdelávania spôsobom, ktorý bude pre každé národné spoločenstvo pohromou.
IV.
Rozhodol som sa, že rodičov, starých rodičov, učiteľov a komunálnych politikov či samotných cirkevných otcov oslovím v ďalšej časti svojho príspevku myšlienkami, ktoré som našiel v článku s názvom „Riešenie či katastrofa ?“, ktorý napísal lekár Gustáv Solar a ktorý bol uverejnený v mesačníku Zem a Vek z januára 2021. Autor článku sa na problém dištančného vzdelávania rozhodol pozrieť z medicínskeho a psychologického aspektu. Podľa lekára táto moderná forma vzdelávania nie je zlá a má niektoré objektívne výhody. Má ísť o multimediálnu formu riadeného samoštúdia vhodného pre študujúcich dospelých, lebo hlavná zodpovednosť za priebeh a výsledky zostáva na samotných študentoch. Tu uvádzam – citujem niektoré dôležité myšlienky lekára Gustáva Solara. Poradové čísla som si určil sám.
1. „Azda najdôležitejšie v dištančnom vzdelávaní je to, že tento typ štúdia nemôže nahradiť ani sociálne kontakty, emocionálne prežívanie, motorickú aktivitu a je a priori koncipované len ako nástroj získavania niektorých typov informácií.“
2. „Človek ani nemusí byť odborník, aby intuitívne pochopil, že táto forma vzdelávania nie je vhodná pre deti a mládež, a už vôbec nemôže byť ani náhradnou alternatívou školskej výchovy.“
3. „Zakladateľ vývojovej psychológie Jean Piaget upozornil na to, že cieľom vzdelávania nie je zvyšovať množstvo vedomosti, ale vytvárať pre deti možnosti, keď môžu vymýšľať a objavovať, vytvárať ľudí schopných robiť nové veci. Škola je jedným z troch pilierov zdravého vývoja dieťaťa, ktorými sú rodina, škola a societa rovesníkov. Vďaka sociálnym sieťam dochádza k vážnym deformáciám, kde možno zaradiť virtuálne bubliny „priateľov“, z ktorých dieťa ani dospelý človek často ani časť nepozná osobne, narušeniu zdravých sociálnych vzťahov u detí a dospelých…Bolo by veľmi naivné si myslieť si, že to nemá dopad aj na somatický stav organizmu, chorobnosť, imunitu, duchovno či celkovú postupnú degradáciu spoločnosti.
4. „Počítačová gramotnosť a zručnosť sa neustále zvyšujú, a tak môže vznikať falošný dojem, že aj online vzdelávanie deti nebude časom žiadny problém. Lenže realita je závislá od vyšších a biologických zákonov, ktoré človek síce môže legislatívne upraviť, ale to vždy len na svoju škodu. Porušovanie božích a prírodných zákonov sa v konečnom dôsledku trestá oveľa viac ako porušovanie legislatívnych, čo si dnes mnohí už neuvedomujú.“
5. „Dištančné vzdelávanie deti totiž v súčasných podmienkach účelového vyvolávania strachu, ako aj povyšovanie v podstate banálneho ochorenia nad všetko ostatné vedie k tomu, že nebojujeme s reálnou chorobou, ale s virtuálnymi číslami, nič nehovoriacimi o reálnej zdravotnej situácií, ktoré si sami manipulujeme tak, aby sme odôvodnili ďalšie opatrenia, trvalo ohrozujúce celú spoločnosť. To vedie k tomu, že jednú virózu, ktorá sa dá riešiť prirodzenou cestou, riešime neprirodzenými aktivitami.“
6. „Ak dnes znemožníme deťom prirodzenú komunikáciu s rovesníkmi, zdravú a fyziologickú interakciu s okolím, s kamarátmi, normálny vývoj kognitívnych procesov, osvojovanie si sociálnych aj emocionálnych kompetencií, sociálnych zručnosti a návykov, vyrastie nám generácia neschopná plnohodnotne sa začleniť do všetkých rovín života. Chyby vo vývoji v detstve sa už nedajú bezo zvyšku napraviť a budú sa prenášať do ďalšej generácie, kde sa môžu ďalej rozvíjať veľmi degradujúcim spôsobom pre spoločnosť.“
7. „Dieťa izolované pri počítači či mobilnom telefóne bez priameho ľudského kontaktu s učiteľom stráca základné denné návyky, prirodzené priame interakcie s rovesníkmi, spolužiakmi či kamarátmi, bez možnosti byť reálne členom society, riešiť konflikty bežného života, stráca motiváciu, schopnosť vyvíjať sa, a to pri dlhodobom pôsobení týchto patogénov často aj trvale. Americká kultúrna antropologička Margaret Meadová správne hovorí, že deti by sa mali učiť, ako myslieť, nie to, čo si majú myslieť. Dieťa, ktoré sa nenaučí prirodzene spracovať, osvojiť si a aplikovať, čo sa naučilo, lebo dostáva len hotové veci z počítača bez možnosti živej kolektívnej diskusie s spätnej väzby od učiteľa, spolužiakov a ďalších rovesníkov, sa stáva objektom vkladaných informácií, ktoré nevie samostatne vyhodnotiť, spracovať a absorbovať. Stráca svoju prirodzenú identitu a budúcnosť.“
8. „Okrem medicínskej nezdôvodniteľnosti rúšok, ktoré navyše narušujú dýchanie, koncentráciu a vyvolávajú úzkosť, si musíme uvedomiť, že komunikácia s človekom, ktorý má zahalenú tvar, teda veľmi podstatnú zložku neverbálnej komunikácie, ruší spätnú väzbu emocionálneho nastavenia a reakcie v priamom kontakte. Komunikácia je teda neprirodzená fyziologický , deti nemajú plnohodnotný kontakt s učiteľom, so spolužiakmi ani s ľuďmi, s ktorými prichádzajú do kontaktu. Na takto narušenú komunikáciu a identifikáciu sa vzťahuje veľa faktorov týkajúcich sa aj plne dištančného vzdelávania. Tieto zážitky, pocity, zaisťovanie spolu s pocitmi úzkosti a nepochopiteľného obmedzenia predstavujú neporovnateľne väčšie riziko ich zdravého vývoja ako kontakt s vírusom, ktorý len stimuluje ich imunitu. Prípadná klinicky manifestná infekcia sa dá liečiť omnoho ľahšie ako škody na ich vývoji a osobnosti.“
Toľko o zásadných myšlienkach z článku lekára Gustáva Solára.
V.
Čo je teda potrebné zo strany rodičov, starých rodičov, komunálnych politikov momentálne urobiť ? Nemôžeme sa zaoberať tým, čo radí učiteľom či rodičom Asociácia školských pedagógov alebo čím sa zaoberá Manuál na prípravu vzdelávania v školskom roku 2020/2021. Všetky odporúčania novodobých expertov len predlžujú nenormálnu situáciu v oblasti školstva či dávajú rady, ako dištančné vzdelávanie zvládnuť. Rodičia, starí rodičia, učitelia a komunálni politici ( regionálni politici ) sa musia čo najskôr dohodnúť na zásadnej otázke dnešných dní a dnešnej doby. Touto otázkou je obnoviť výchovno – vzdelávací proces na základných a stredných školách čo najskôr v plnej sile a bez akýchkoľvek podmienok, ktoré si vládna moc vymyslela či bude chcieť vymyslieť. Znamená to, že prestaneme sa v podmienkach škôl zaoberať odbornými prípravami na rozvinutie dištančného vzdelávania a budeme pokračovať prezenčným vzdelávaním. Orgány obcí a miest, orgány samosprávnych krajov sú povinní držať spolu s rodičmi a učiteľmi a nedovoliť, aby sa pokračovalo v novom nastúpenom kurze. Ministerstvo školstva SR je povinné rešpektovať Ústavu SR a je povinné rešpektovať záujmy rodičov a ich deti. Záujmy globálnej moci, ktoré v podmienkach SR presadzuje vládna moc, nie sú v tomto prípade záujmami SR a jej podstatnej časti obyvateľstva. Zatvorené školy a dištančné vzdelávanie škodia záujmom deti, rodičov i záujmom celej spoločnosti a jej zdravej budúcnosti.
Už nie je čas kolaborovať s vládou SR, ale konať. Rodičia a učitelia majú právo spoločne so svojimi komunálnymi politikmi rozhodnúť, ako sa deti a mládež v školách bude vyučovať a pripravovať na svoj život v spoločnosti a majú právo sa postaviť proti praktikám vládnej moci, ktorá nezakryte presadzuje globálnu diktatúru. Oblasť školstva je jasným príkladom toho, ako sa „pandémia“ koronavírusu zneužíva v prospech cieľov a záujmov globálnej moci, ktorá pre naplnenie svojich potrieb nepotrebuje , aby bol zabezpečený všestranný a zdravý vývoj deti a mládeže, ktorý bude zárukou rozvoja zdravej ľudskej spoločnosti. Všimnime si, že s rozvratom školstva, ekonomiky, spoločenského života ľudí sa jednosmerne organizuje správanie sa obyvateľom národných štátov v smere, aby všetci sa rozhodli do budúcnosti prijímať permanentné očkovania ako vraj základ dobrého, zdravého a slobodného života. Táto zmes propagandy a farizejstva má pomáhať zmeniť k horšiemu život celej spoločnosti a zabezpečiť definitívne a trvalé víťazstvo bohatých a mocných tohto sveta nad všetkými ostatnými.
Našu lásku k našim deťom, k našej mládeži, k našim vnúčatám, k nášmu životnému prostrediu v obciach a mestách treba konečne prejaviť spôsobom, ktorý je hodný ochrany múdreho a zdravého spôsobu života. Pripomínam, že podľa Ústavy SR základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu zdravia. Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Nastal čas starať sa o ochranu svojich práv. Ponerizovanej ( zlom nasiaknutej ) skupine vládnej moci už nie je kde ustupovať. Alebo áno ?
Dušan Hirjak