Čo má spoločného autoritatívne riadenie spoločnosti v čase organizovanej „pandémie“ koronavírusu s fašistickým Nemeckom ? Časť I.

Prijatie ideológie globálnej moci ako základ štátnej ideológie.

Vládna moc nedodržiava Ústavu SR, pretože od vstupu SR do EÚ si nemôže zvyknú a dovoliť si neviazať sa na žiadnu ideológiu. Deklarácia SNR o zvrchovanosti SR z roku 1992 tak nemôže byť naplnená, pretože vládna moc nemá záujem prejaviť v mene občanov svoju vôľu slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života. To, čo vládna moc porušuje, sa týka článku 1 ods. 1, podľa ktorého sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Vládna moc neberie ohľad na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý znie: štátne orgány môžu konať iba ( ! ) na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predpokladám, že vládna moc nemá pocit a presvedčenie, že by sa v svojej činnosti riadila nejakou ideológiou. Môže politické konanie vládnej koalície v minulom roku presvedčiť občanov SR, že ideológia nehrá v jej rozhodnutiach žiadnu úlohu ? Najskôr nie, pretože neoliberalizmus a silná túžba globálneho kapitálu po nastolení svetovej vlády v mene záchrany kapitalizmu zainteresovaných strán dosvedčujú niečo iné.

Podstatné: našu vôľu slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, zásluhou našich ústavných činiteľov a ďalších volených zástupcov, z väčšej časti reprezentujú, usmerňujú a presadzujú podľa svojich potrieb a záujmov nadnárodné štruktúry – v prvom rade Európska únia a s ňou spojené rôzne globálne štruktúry ustanovené z iniciatív globálneho kapitálu a globálnej moci. Je dôležité pripomenúť, že predstavitelia globálneho kapitálu a globálnej moci nie sú v žiadnom prípade v žiadnom demokratickom a právnom štáte podchytení ako zástupcovia občanov, pretože ich postavenie je jednoducho deklarované v zmysle, že ide o všetkých občanov a iba od nich ( všetkých spoločne ) pochádza štátna moc. Toto bolo dôležité pripomenúť, pretože neoficiálne a v rozpore s ústavným princípom o rovnosti občanov ako politickej sily, sa v rámci západnej civilizácie dlhodobým vývojom sformovali a teraz presadzujú svoje záujmy nadnárodné štruktúry rôzneho zamerania.

Úlohou nadnárodných štruktúr v záujme globalizácie sveta je ovplyvňovať štátnu moc. Toto ovplyvňovanie nie je možné bez prípravy, výberu a volieb tých kandidátov, ktorí sa majú dostať do pozície volených zástupcov občanov a preto bol vytvorený mechanizmus pre zaistenie mocenských vplyvov globálneho kapitálu. Ten je totiž zodpovedný za to, čo sa dlhodobým vývojom v jednotlivých národných štátoch stalo a čo sa dá definovať tak, že občianstvo sa rozpadlo, nie vinou radových občanov na dva nesúrodé bloky: blok radových občanov, ktorí zo svojej podstaty dostali do vienka „demokratické voľby“ a nemajú potom žiadny reálny vplyv na spravovanie spoločnosti a blok bohatých a mocných, ktorý si nedá pokoj, aby štátnu mašinériu využíval čo najviac v svoj prospech, v prospech globálneho kapitálu a tým úplnej globalizácie sveta. Blok bohatých a mocných sa tak zmenil na globálnu moc, ktorá v súčasnosti presadzuje cez politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu globálnu diktatúru.

V roku 2020 sa s definitívnou platnosťou náš štát, nie v súlade so záujmami občanov SR, stal totalitným štátom, pretože jeho právny systém a mocenské orgány potláčajú politické, občianske, sociálne, hospodárske a iné práva, čo znamená že totalitným spôsobom pracuje samotná vládna koalícia politických strán. Táto koalícia sa v zásade riadi svojim vnútorným predpisom – dokumentom, ktorý v našom právnom systéme nemá žiadnu oporu – koaličnou zmluvou. V našej spoločnosti zavládol totalitarizmu, pretože v politike uplatňovanie zásady totality sa stalo bežným javom. Samotná totalita sa výrazne ukazuje v tom, že vládnou mocou bol nastolený taký režim, ktorý je založený v našom prípade na prijatej štátnej ideológie a štátnej moci, ktoré sa presadzujú do všetkých oblasti života spoločnosti predovšetkým bezprávnymi či násilnými metódami.

Akú ideológiu prijala vládna moc za štátnu, aby ju mohla bezproblémovo presadzovať ? Vládna moc s plnou vážnosťou pokračovala po parlamentných voľbách vo februári 2020 v ideológií, ktorú na konci svojej vlády prijala vláda P. Pelegriniho. Ide o ustanovenie štátnej ideológie, ktorej podstatu tvorí politická doktrína, pričom táto doktrína musí slúžiť k zdôvodňovaniu určitého politického konania vládnej koalície. Štátna ideológia v tomto prípade je založená na prijatí ideológie globálne moci. Táto ideológia má svoju sústavu názorov, ideí, teórií a podobne, v rámci ktorej predstavitelia globálneho kapitálu ( kapitalisti v prvom rade ) uvedomujú si, vyjadrujú a zdôvodňujú svoje ekonomické a spoločenské postavenie a záujmy.

Naša štátna moc sa bez ohľadu na záujmy obyvateľstva či občanov SR okamžite stotožnila s politickou doktrínou predstaviteľov globálnej moci a teda s ich rozvinutím politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Súčasťou politickej doktríny globálnej moci je zdôvodňovanie politického konania na základe ochrany zdravia a životov ľudí a teda aj neustále zakrývanie skutočných dôvodov súvisiacich s uplatňovaním totalitných praktík. „Pandémia“ koronavírusu je niečo, čo obyvateľov národných štátov nesmie zobudiť k vedomiu, aby to pokladali za politické konanie triedy kapitalistov. O tom sa na úrovni národnej vlády a na mediálnej úrovni nehovorí a nepíše. Toto môže byť len výsledkom analýzy politických, ekonomických a spoločenských procesov kapitalistickej spoločnosti.

Je ťažko odhaliť, že práve zorganizovaná „pandémia“ koronavírusu je spúšťačom zmien v národných štátoch, ktorý súvisí s politickou doktrínou predstaviteľov globálnej moci, pretože práve kapitalisti priamo zainteresovali v účasti na programe politického konania ( aspoň v rámci západnej civilizácie ) každú národnú vládu. A každá národná vláda nerieši nič iné, iba sa vraj dôkladne stará o ochranu zdravia a životov obyvateľstva, pretože je tu „pandémia“ koronavírusu – taký je základ celoročnej rozprávky o zlom víruse a potrebe spoločnými silami proti nemu bojovať za každú cenu a bez ohľadu na život obyvateľov v jeho mnohorakých súvislostiach a bez ohľadu na ohromné straty v jednotlivých oblastiach života spoločnosti. Aby bolo ťažko odhaliť, že „pandémia“ koronavírusu priamo súvisí s politickou doktrínou predstaviteľov globálnej moci, bolo potrebné všetko vsadiť na propagandu, aby spoločnosť pochopila, že trieda kapitalistov, zastúpená národnými vládami, má eminentný záujem na ochrane zdravia a životov ľudí.

Bolo by veľmi dobre, aby takáto propagandou podporovaná snaha, že národné vlády nemajú žiadne iné bočné plány iba ochrániť zdravie a životy ľudí, sa zakladala na pravdivých tvrdeniach či faktoch a potvrdzovala, že trieda kapitalistov má skutočne úprimný záujem iba o samotné zdravie a záchranu životov a nič viac ! Žiaľ, úprimnosti globálnej moci a národných vlád nie je možné veriť, pretože v svojom politickom konaní postupujú podľa výlučne svojej politickej doktríny, ktorá so záujmami 99% obyvateľov národných štátov nemá nič spoločného. Treba si všimnúť, že práve vlastná politická doktrína predstaviteľov globálnej moci ( národné vlády sú významnými pomocníkmi ) ich prinútila k tomu, aby do praxe v oblasti zdravotnej starostlivosti o obyvateľov národných štátov zaviedli či naprogramovali jeden nový a mimoriadne dôležitý prvok – nazvem ho pojmom „cudzie teleso“.

Týmto „cudzím telesom“ je každá národná vláda a práve to dezorientuje ľudí. Veď zdravý rozum by mal človeku potvrdzovať, že ak sa o to stará národná vláda, tak je samozrejme, že za tým sa nemôže nič iného skrývať. Tu sa práve skrýva politický fígeľ,pretože… Zdravie každého človeka sa zvyčajne rieši ako dvojstranný vzťah Pacient – Lekár v rámci klinického vyšetrenia. Tento vzťah bol v prípade koronavírusu zrušený a upravený tak, že otázka zdravia sa rieši prostredníctvom tretieho člena – národnej vlády, ktorá rozhoduje o tom, ako má vyzerať „klinické vyšetrenie.“ V prvom rade ambulantní lekári boli odstavení z tohto základného dvojstranného vzťahu ako nežiaduci – nepotrebný subjekt klinického vyšetrenia, ktorého úloha bude neskôr špecifikovaná nikým iným ako práve „cudzím telesom“ ( vládou ). Toto preprogramovanie na úrovni bežnej zdravotnej starostlivosti- to bol rozhodujúci krok k tomu, aby globálna moc mohla začať realizovať svoju politickú doktrínu. Doterajšie výsledky politickej doktríny priniesli mimoriadne závažné negatívne dôsledky pre zdravie a život obyvateľov a život celej spoločnosti. Bola nastolená pre celú spoločnosť a celé národné spoločenstvo globálna diktatúra.

Nastolenie globálnej diktatúry aj v rámci našej SR je faktom o tom, že vládna moc prevzala do svojho portfólia ideológiu globálnej moci. A podľa nej sa bude pokračovať ďalej, pretože mimo ĽS – NS opozícia nedisponuje žiadnym vedomím a úsilím zastaviť mašinériu globálneho diktátu a najmä skončiť s liečbou ľudí na spôsob trojčlenného vzťahu s „cudzím telesom“ – vládou. Podľa mnohých informácií koronavírus je vo svete prítomný najmenej 15 – 17 rokov. Pre účely naplňovania zámerov politickej doktríny globálnej moci začal byť využívaný na jeseň 2019 a naplno začal plniť svoju politickú funkciu postupne počas celého roka 2020. Čo by sa v našej spoločnosti, či v jednotlivých národných štátoch stalo, ak by liečba ľudí nebola začatá organizovaná na spôsob trojčlenného vzťahu s „cudzím telesom“ – vládou ? Nestalo by sa vôbec nič ! Život ľudí a celej spoločnosti by pokračoval približne v tých istých intenciách ako v predchádzajúcich rokoch. Tým predchádzajúcim rokom nakoniec zodpovedá aj samotná celková úmrtnosť obyvateľstva u nás či v iných štátoch v Európe.

Predstavitelia globálnej moci sa na spustenie globálnej akcie dlhodobo pripravovali. A museli si byť istí tým, že národné vlády sa do globálneho procesu spojeného s „pandémiou“ koronavírusu aktívne zapoja, pričom toto zapojenie bude realizované s úsilím liečiť ľudí na spôsob trojčlenného vzťahu s „cudzím telesom“. Ak celková úmrtnosť za rok 2020 v SR je porovnateľná s celým obdobím rokov 2010 až 2019, potom nie je problém tvrdiť, že liečba ľudí založená na dvojstrannom vzťahu Pacient – Lekár s klinickým vyšetrením by úplne v pohode zvládla aj to, že bola nájdená či oznámená existencia koronavírusu. Všimnime si, ako deň čo deň postupuje ( pracuje ) propaganda s vedomím človeka. Oznamujú nám počty testovaných ľudí, počty pozitívnych čiže nakazených, počty hospitalizovaných, počet úmrtí, počet uzdravených a na základe toho je potom záver, že je potrebné predlžovať núdzový stav a testovať a testovať. V tejto propagande je skrytý ďalší fígeľ a ten sa týka spôsobu narábania s parametrami.

Podľa ruského vedca a epidemiológa Igora Gundarova najdôležitejším parametrom je niečo iné – riziko úmrtia na koronavírus. Pre každého človeka je podstatná otázka ostať živým, neumrieť na koronavírus. Citujem vedca: „Akú teda máme šancu zomrieť na zápal pľúc? Prečo práve na to? Pretože koronavírus pôsobí na organizmus predovšetkým tým, že vyvoláva zápal pľúc. Preto by sme sa nemali báť koronavírusu, ale smrti z pneumónie (zápalu pľúc). Sú, samozrejme, aj iné komplikácie koronavírusovej infekcie, no z 99,9 % ide o pneumóniu ako o najvážnejšiu smrteľnú komplikáciu.“ Ruského vedca a epidemiológa som spomenul z jedného dôležitého dôvodu. Ak koronavírus vyvoláva zápal pľúc, tak je jasné, že je to choroba, ktorú každý lekár v mene starostlivosti o svojho pacienta v rámci dvojstranného vzťahu s klinickým ošetrením odhalí a môže nasadiť liečbu a zároveň každá nemocnica je na liečbu pneumónie odborne a materiálno-technický pripravená. K tomu nie je potrebné vyhlasovať žiadnu svetovú pandémiu !

Ak je to tak, tak potom je jasná jedna vec: prečo je potrebné, aby národné vlády a tým teda aj z globálnej úrovne sa niekto mal miešať do toho, ako liečiť zápal pľúc ? Veď je to absolútny nezmysel ! Národné vlády potrebujú iba pomáhať v tom, aby, ak je to potrebné a žiadúce, boli organizované rôzne medzinárodné konferencie, sympózia, výmena odborníkov a podobne, ktoré môžu pomáhať lekárom – odborníkom zvýšiť kvalitu liečby zápalu pľúc. Keďže koronavírus z 99,9% vyvoláva zápal pľúc, logický má platiť, že je potrebné liečiť iba ľudí, ktorí ochoreli. Lenže v takomto prípade predstavitelia globálnej moci si nemôžu dovoliť vyhlásiť celosvetový boj za zničenie choroby zápalu pľúc, podobne ako sa nevyhlasuje boj za zničenie oveľa dôležitejších chorôb, ktoré ľudí prenasledujú. Takže za tejto situácie im ostala iba jedná možnosť: vyhlásiť boj proti koronavírusu SARS – Cov – 2 a v rámci neho rozvinúť všetky potrebné aktivity spojené so strašením obyvateľstva národných štátov. Ako je to uvedené v citáte, ruský vedec a epidemiológ jasne tvrdí, že sa nemáme báť koronavírusu, ale smrti zo zápalu pľúc. Tu je potrebné pripomenúť, že pri liečbe ľudí v rámci dvojstranného vzťahu Pacient – Lekár s klinickým vyšetrením sa lieči to, čo je potrebné a teda aj choroba zápalu pľúc. V tomto vzťahu sa určite nemôže a nerieši problém existencie koronavírusu bez spojitosti s tým, či je človek infikovaný.

Uviedol som, že podľa ruského vedca koronavírus z 99,9% vyvoláva zápal pľúc. Vzhľadom k tomu ruského vedca zaujímalo, aké je riziko úmrtia na covidovú pneumóniu. Jeho zhrnutie si dovolím uviesť v tomto citáte:

„Spomínali sme, čo nám vravia médiá. Vzniká schizoidná psychóza z údajov o vzrastajúcich počtoch nakazených, hospitalizovaných, zomrelých. Čo nám však hovoria čísla o úmrtiach na pneumóniu obecne? Pneumónie nevznikajú iba z Covidu. Veľa rôznych príčin môže vyvolať zápal pľúc. Aký podiel na tom má Covid? Odpoveďou je 1%. Pozrime sa napríklad na všetky úmrtia v populácii, nielen od Covidu. A následne potom podiel Covidu v rámci pneumónií, ktorý je 1%. Zistíme, že podiel pneumónie obecne na príčinách všetkých úmrtí je 1%.

To nám dáva obraz o riziku úmrtia na covidovú pneumóniu (1% x 1% = 0,01%, čiže 1 k 10000). Všetka tá panika, ktorá je živená médiami, ktorá hovorí, že svet už bude po tejto infekcii iný, je neadekvátna vzhľadom na číslo 0,01%, ktoré predstavuje reálne riziko úmrtia na covidovú pneumóniu v porovnaní so všetkými príčinami úmrtí.

Tak napríklad riziko, že zomrieme na infarkt je asi 30%. Všimnite si, ako v našich mozgoch prestávame logicky posudzovať riziko našej smrti. Na prvom mieste je covidová pneumónia.

JIS-ky a ÁRA sa menia na covidové oddelenia. Neprijímajú sa ochorenia, na ktoré boli určené a Covid pritom predstavuje iba stotinové riziko oproti ochoreniam, ktorým by sme mali poskytovať akútnu pomoc.

Na druhom mieste sú u nás mozgovo-cievne príhody. Ich percento je od 15 do 20%. Čiže spolu s infarktami srdca to predstavuje 45 až 55% riziko smrti na ochorenia obehového systému. A naši predstavitelia od prezidenta Putina cez gubernátorov až po predstaviteľov zdravotníctva akoby dali na druhú koľaj ochorenia, ktoré predstavujú až 50% príčinu úmrtí v našej populácii.

Na treťom mieste sú úmrtia z onkologických príčin. Predstavujú tiež 15%. Čiže 60 až 70% príčin úmrtí pripadá na infarkty, mozgovo-cievne príhody a onkologické ochorenia.

No a tu je hlavné nebezpečenstvo, ktoré hrozí populácii, nie od Covidu, kde je riziko úmrtia stotina percenta v porovnaní so všetkými príčinami smrti. Vidíte, ako sa nám mozgy pomútili?“

Myslím si, že tieto zistenia ruského vedca je potrebné v plnej miere brať do úvahy ako argumenty, ktoré jednoducho nepustia a ktoré jednoznačne ukazujú, že pre predstaviteľov globálnej moci či národných vlád argumenty nehrajú žiadnu úlohu. Namiesto skutočných argumentov, ktoré vyvracajú potrebu realizovať politiku boja proti koronavírusu a jeho pandémie, sa preto jednotne postupuje iným štýlom: vytrhnúť všetko zo širších a podstatných súvislosti a iba neprestajne chrliť údaje o nakazených, hospitalizovaných a zomrelých. Čiže musel sa nájsť spôsob, ako obyvateľom národných štátov pomútiť mozgy. A tie naše sú poriadne pomútené, pretože pod vedením našich zástupcov vo vládnych štruktúrach sme sa ako občania povinní vzdať logického uvažovania a bez reptania na základe príkazov a nariadení prijať za „vedecký poznatok“ stanovisko vlády SR, že na prvom mieste v živote každého človeka a našej spoločnosti patrí koronavírus a teda covidová pneumónia.

Keď je v Ruskej federácií podiel pneumónie všeobecne na príčinách všetkých úmrtí 1%, je možné predpokladať, že v celom svete či v rámci západnej civilizácie, je to zásadne iný ukazovateľ, ktorý sa dostal na prvé miesto v úmrtnosti a napríklad predbehol úmrtia na infarkt alebo mozgovo – cievne príhody ? Podľa ruského vedca a epidemiológa mikrosvet mikrobiológie sa skladá z množstva druhov mikroorganizmov. Sú to napríklad vírusy chrípky typu A, typu B, ktoré sa k sebe chovajú ako samostatné druhy. Máme tiež koronavírusy rôznych druhov, ktoré sa rešpektujú. Vedec pripomenul niečo veľmi zaujímavé. Podľa neho západná škola, teda naša transatlantická, hovorí, že koronavírusy je potrebné zničiť, zbaviť sa ich. A k tomu sa robia rôzne opatrenia, ktoré som pomenoval, že ide o globálnu diktatúru. Vedec pripomenul, že prebieha testovanie, izolácie ľudí a vírus nemizne. Podľa neho vírus nikdy nezmizne !!! Takéto stanovisko zastáva ruská škola.

Podľa vedca a epidemiológa západná škola tvrdí, že koronavírus je nový. Ruská škola tvrdí, že nikto nedokázal, že koronavírus je nový. Vedec preskúmaním rôznych materiálov ešte z rokov 2016 a 2017 zistil, že ochorenie na koronavírus sa prejavovalo už vtedy. Koronavírus teda žije s nami tak, ako s nami žijú vírusy chrípky, ktoré tiež nezmiznú. Znamená to, že ľudia sú pre nich ideálnou pôdou na ich rast, rozmnožovanie sa a teda existenciu. Podľa vedca, dôležité je to, kto je silnejší. Rozdielny prístup medzi západnou školou a ruskou školou sa ukazuje aj v ďalšom, veľmi rozdielnom postoji. Podľa amerického vysvetľovania vírus sa rovnomerne rozprestiera po celej zemeguli a stačilo by iba 14 dní a šírenie by sa zastavilo. Od tohto vysvetlenia sa odvíjajú aj všetky profylaktické metódy izolovania sa a sociálnych dištancov. Podľa tohto amerického spôsobu postupuje aj Igor Matovič a jeho vláda.

Podľa vedca a epidemiológa vírus kašle na našu sociálnu dištanciu, ktorá sa tvrdo uplatňuje. Svoje tvrdenie podoprel aj dôkazmi, ktoré zhromaždil a ktoré jasne svedčia o tom, že globálna diktatúra – a teda nastoľovanie sociálneho dištancu a ďalších nariadení a príkazov v rámci núdzového stavu – nemôžu súvisieť s koronavírusom, pretože ten sa v svojej existencií neriadi ľudskými príkazmi, ale niečim iným. Čím ? K tomu sa hneď dopracujem. Ak koronavírus ( vírus ) existuje, treba odhaliť niečo veľmi zaujímavé a podstatné. Podľa vedca a epidemiológa je potrebné pochopiť, že jeho existencia je spojená s určitými cyklami ( vlnami ). Na základe zhromaždených faktov za obdobie najmenej desať rokov vedec tvrdí, že infekcie z vírusu sa každoročne opakujú v troch pozitívnych a jednej negatívnej ( najslabšej letnej ) vlne. Bolo preto potrebné sa dopracovať k tomu, aké sú príčiny aktivizácie týchto vírusov. A treba už vopred zdôrazniť, že na príčine nie je človek a teda ľudský faktor ! Toto by si mala každá národná vláda uvedomiť, pretože praktiky globálnej diktatúry vychádzajú z hypotézy, že príčinou je ľudský faktor.

Vedec a epidemiológ zdôraznil, že vírus sa trikrát do roka aktivizuje a vznikajú ochorenia. Akoby existovali biologické hodinky, ktoré zazvonia 22.septembra, 22.decembra a 22.marca. Akonáhle „budík zazvoní“, dochádza k aktivácií vírusov. Pre lepšie pochopenie uviedol uloženie zemiakov na zimu, ktoré ako na povel v určitý čas vyháňajú výhonky, čiže po celom svete v rovnaký čas začínajú klíčiť zemiaky. Sú to biologické hodiny zakomponované do živej prírody. Je to chronometria, sú to zákony životných cyklov. Čiže v žiadnom prípade tu nemôže ísť o nulového pacienta, od ktorého sa to začína a o žiadne súvislé rozširovanie sa po populácií. Vedec uviedol príklad americkej lietadlovej lode, ktorá pol roka bola na mori bez kontaktov s pevninou a nakazilo sa 700 námorníkov. Rovnako v Rusku boli ohniska nákazy od seba značne vzdialené a bez komunikácie a infekcia sa tam dostala. Záver vedca je celkom jasný: „Darmo budete ľudí od seba oddeľovať. Aj zemiaky, ak od seba oddelíte na rôzne miesta, všetky vyklíčia v rovnaký čas. Čo iné za tým môže byť ako prejavenie sa biologickej zákonitosti, ktorá spôsobí aktiváciu vírusových ochorení ? Čiže žiadny nulový pacient, od ktorého sa to začína, žiadna izolácia nás od toho nezachráni.“

Vedec a epidemiológ si dal tu námahu, aby v grafoch zobrazil vlny kontinuálne od roku 2015 do roku 2020 vrátane. Najvyššia amplitúda úmrtí bola v roku 2015, pretože vtedy išlo o pandémiu tzv. prasačej chrípky. Amplitúdy úmrtia sa potom postupne v ďalších rokoch znižujú. Zaujíma nás rok 2020, v ktorom sme prežívali akúsi „pandémiu“ koronavírusu. V roku 2020 boli úmrtia na pneumóniu (zápal pľúc ), vrátane covidovej pneumónie, najnižšie od roku 2015 !!! Tento fakt je veľavravný a preto aj sám vedec a epidemiológ si dovolil postaviť tieto otázky: 1. Boli v roku 2015, keď bola mortalita na pneumónie pri epidémií prasačej chrípky najvyššia, robené všelijaké tie lockdowny, ako to vidíme teraz ? 2. Ako sa dá vysvetliť toto šialenstvo, ktoré sa teraz deje pri smrtnosti o polovicu nižšej než v roku 2015 ?

Vedec a epidemiológ na svoje otázky našiel odpoveď v tom, že to bola metodologická chyba, na základe ktorej bol vyvolaný občiansky a politický strach, spôsobená panika, poškodená ekonomika. V USA podľa neho klesla ekonomická výkonnosť o 30% a v Rusku o 15% kleslo HDP. Pokúsim sa dať odpoveď na prvú otázku vedca a epidemiológa. V roku 2015 neboli robené lockdowny a všetky diktátorské praktiky iba z jedného dôvodu: nebolo ešte rozhodnuté na úrovni predstaviteľov globálnej moci, aby sa s tým celý proces spustil. Podľa mňa je dôležité pochopiť, že iba na samotnej západnej vedecko – medicínskej úrovni to nikto ani nepokladal za potrebné a nutné. V každom prípade ruský vedec upozornil na metodologickú chybu západnej školy, ktorá bola šikovne zo strany predstaviteľov globálnej moci využitá v prospech jej plánov.

Šialenstvo, ktoré sa začalo diať až o päť rokov neskôr, teda v roku 2020, je už výsledok globálnej politiky. Z jej úrovne sa cez národné vlády začala presadzovať politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Od konca roka 2019 a začiatku roka 2020 bolo už možné v prospech globálnej politiky využiť výsledky západnej virologickej školy, ktorá bola už dostatočne sformovaná na teórií troch N. Názory ruského vedca a epidemiológa na teórie troch N som už uviedol, takže je dôležité si to iba zhrnúť. Prvé N znamená, že vírus je nový. Ruský vedec našiel jasné fakty o tom, že to tak nie je. Druhé N patrí názoru, že existoval nulový pacient a od neho sa všetko rozšírilo. Aj tento pohľad ruský vedec zavrhol, pretože všetko je založené na akejsi náhode. Tretie N znamená, že epidémia sa šíri bez prerušenia – nepretržito. Aj toto ruský vedec vyvrátil, keď skúmal to, čo západná virologická škola či epidemiológovia nemajú dostatočne jasné – štúdium vĺn. Aj o názoroch vedca na problematiku vĺn som sa už zmienil.

Vyššie som uviedol názor ruského vedca, že podľa západnej školy koronavírusy je potrebné zničiť, respektíve je potrebné zbaviť sa ich. Aj toto je veľká metodologická chyba, ktorou sa ale cez liečbu ľudí v rámci dvojstranného vzťahu Pacient – Lekár s klinickým vyšetrením nepotrebuje nikto zaoberať, pretože samotnej liečbe nedáva žiadny zmysel. Ak zo strany vedcov, epidemiológov či virológov došlo k metodologickej chybe, bolo možné v tejto ich komunite či v rámci viacerých škôl zo sveta, túto chybu vydiskutovať si, vyjasniť a napraviť. Ak je možné veriť tomu, čo tvrdí ruský vedec a epidemiológ, tak potom rôzne metodologické chyby v otázke poňatia vírusu ( viď teória troch N ) nás môžu nabádať k tomu, ako máme veriť odborníkom, prečo máme veriť a hlavne ktorým odborníkom máme veriť. Vláda SR si za odborníkov vybrala svojich ľudí a teda tých, ktorí veria západnej škole, že koronavírusy je potrebné zničiť. To dáva vláde argument pokračovať v mene zdravia a životov občanov v nerovnom boji proti koronavírusu, aj keby mala všetkým obyvateľov zničiť životy.

Katastrofa na každú ľudskú spoločnosť sa hrnie vtedy, ak sa určité metodologické chyby vedeckej komunity využijú tak, že sa na ich základe robia politické projekty a samotná politika, ak si určitá záujmová skupina na globálnej úrovni sprivatizuje metodologické chyby v svoj prospech a vytvorí základnú schému svoj ideológie. Toto sa podarilo globálnej moci vykonať – do mozaiky svojich záujmov sa im podarilo nájsť vhodný prostriedok – koronavírus – na spustenie a presadzovanie ideológie globálnej moci. Média v každom národnom štáte rozpútali obrovskú paniku, ktorá každodenne zasahuje do životov obyvateľov, pričom v skutočnosti k tomu nie sú žiadne dôvody. Podľa ruského vedca a epidemiológa, panika je neadekvátna vzhľadom na číslo 0,01%, ktoré predstavuje reálne riziko úmrtia na covidovú pneumóniu v porovnaní so všetkými príčinami úmrtí.

Napriek tomuto číslu niekto bohatý a mocný zabezpečil, aby za hlavné nebezpečenstvo pre ľudskú populáciu bol vyhlásený koronavírus a ochorenie Covid – 19. Takže kto nám, ľuďom, pomútil mozgy ? – pýta sa ruský vedec a epidemiológ. Národné vlády a média hlavného prúdu určite, odpovedám na otázku. Globálna moc sa vôbec nespomína a zámerne. A nespomína sa ani EÚ, ktorá ako súčasť globálnej moci, má na tomto pomútení našich mozgov rozhodujúci podiel. A ako takéto pomútenie mozgov si dovolil nazvať ruský vedec a epidemiológ Igor Gundarov ? Tí ktorí vyvolali občiansky a politický strach, spôsobili paniku a poškodili ekonomiku, majú zásluhu na tom, že v spoločnosti došlo k schizoidnej psychóze a to je to, čo teraz treba liečiť ! Nastolením globálnej diktatúry sa totiž podarilo celoplošne vytvoriť dostatočne dobre podmienky k tomu, aby u určitého množstva ľudí došlo k schizoidnej poruche osobnosti, ktorá sa prejavuje výraznou a dlhodobou uzavretosťou voči okoliu a aby mohla vzniknúť taká vážna duševná porucha ako je psychóza. Ide o narušenie vzťahu s realitou. Keďže nie som v tomto smere žiadny odborník, jasne si uvedomujem, že existuje aspoň jeden jej príznak rozšírený v celej spoločnosti zásluhou vládnej moci – somatická ilúzia ako viera, že človek je chorý, hoci v skutočnosti je zdravý.

A tak sa takýto človek pod diktátom vládnej moci dáva pravidelne testovať a čaká na pravidelné očkovanie ! Ostáva mi iba navrhnúť vedeniu Slovenskej akadémie vied, aby sa s vervou pustili do zisťovania skutočného rozšírenia schizoidnej psychózy a navrhli, ako to bude možné liečiť.

Pri liečbe ľudí založenej na dvojstrannom vzťahu Pacient – Lekár s klinickým vyšetrením by nebolo vôbec možné nastoliť globálnu diktatúru, pretože žiadny lekár z tohto vzťahu bežnej zdravotnej starostlivosti by nepostupoval tak, aby žiadal, nech všetci občania nosia rúška, nech sa obmedzuje či zastavuje ekonomická činnosť v krajine, nech sa zastaví výchovno – vzdelávací proces na školách všetkých stupňoch, nech sa robia rozostupy, nech firmy a organizácie zabezpečujú dezinfekčné prostriedky, nech sa ľudia uzamykajú v domácom prostredí, nech sa zakazujú športové, kultúrne podujatia, svadby, rôzne hostiny, návšteva cintorínov, nech sa vytvárajú bubliny, nech sa ľudia dávajú permanentné testovať, nech sa pripravujú na permanentné očkovanie, nech sa neustále vyhlasuje núdzový stav a tak ďalej a tak ďalej.

Pri liečbe ľudí na spôsob trojčlenného vzťahu s „cudzím telesom“ – vládnou mocou, bolo možné všetky uvedené požiadavky ( a niektoré ďalšie ) zaviesť – realizovať. Ich nastolenie spadá pod súhrnný pojem „globálna diktatúra“. Keďže bolo potrebné realizovať záujmy globálnej moci a jej politiky, bolo nevyhnutné liečbu ľudí založenú na dvojstrannom vzťahu Pacient – Lekár zrušiť aspoň pre ten jeden jediný prípad – existenciu koronavírusu. Za tejto situácie bolo možné vložiť do vedomia ľudí akýsi „politický gén“ – informáciu, že majú mať pocit, že sú chorí a že sa predpokladá, že každý človek je chorý. Priamo či nepriamo moju hypotézu potvrdil aj sám predseda vlády SR, keď sa, podobne ako v prípade nebohého Kuciaka, prizabúdol a v istej situácií povedal toto: „Ľudom sme dali falošný pocit, že nie sú chorí.“ Do života spoločnosti a samotných ľudí bola vložená nová povinnosť: máme si myslieť, že sme chorí a preto musíme permanentne podriaďovať rôznym kontrolným mechanizmom zo strany štátnej moci. A ako je vidieť, tak táto štátna moc sa už nezakryte pokúša, aby to zvládala, posunúť kontrolné mechanizmy na plecia samosprávnych orgánov a na plecia zamestnávateľom, aby vyhľadávali chorých prostredníctvom testovania.

Čo povedal o „pandémii“ zakladateľ Svetového ekonomického fóra v Davose Klaus Schwab ? Citujem: „Pandémia predstavuje vzácne, ale úzke okno príležitosti na premietnutie, reimagináciu a resetovanie nášho sveta.“ Túto príležitosť práve od začiatku roka 2020 realizujú národné vlády, pričom sa farizejský tvária tak, že nejde o nič iné iba o zdravie a životy občanov. A k tomu vôbec nepotrebujú, aby sa k celej problematike mohli vyjadrovať občania. Takže samotné resetovanie nášho ľudského sveta si podľa globálnej moci a národných vlád vôbec nevyžaduje účasť občanov na správe vecí verejných, stačí, ak budú poslušne plniť rozkazy a nariadenia.

To však nie je všetko, čo trieda kapitalistov pred obyvateľstvom národných štátov skrýva, pokiaľ ide o uplatňovanie totalitných praktík – globálnej diktatúry. Ideológia ako politická doktrína slúži globálnej moci, aby bola bez problémov presadzovaná globálna diktatúra, bez ktorej určité dôležité zmeny vo svete v záujme predstaviteľov globálneho kapitálu nie sú možné. Výrečný je tento postoj Klausa Schwaba: „Svet musí konať spoločne a rýchlo, aby prepracoval všetky aspekty našich spoločností a ekonomík, od vzdelávania po sociálne zmluvy a pracovné podmienky. Každá krajina, od Spojených štátov po Čínu, sa musí zúčastniť a každý priemysel, od ropy a plynu po technológie, sa musí zmeniť. Stručne povedané, potrebujeme Veľký reset kapitalizmu.“

Teraz nech si čitateľ všimne tento určitý nezmysel, ktorý vyzerá takto: a) podľa Schwaba majú sa prepracovať všetky aspekty našich spoločnosti ( teda každej jednej ľudskej spoločnosti ) a má to urobiť svet, čo znamená, že musia konať určití ľudia, pričom toto prepracovanie všetkých aspektov spoločnosti znamená, že sa najprv musí niečo odstrániť, zničiť, deformovať, pričom za b) všetko toto odstraňovanie, ničenie, deformovanie sa oficiálne zo strany politikov a médií vysvetľuje ako zásluha pandémie koronavírusu. A záver pre pre propagandu ? Ak nám pandémia ničí život, treba sa tomu prispôsobiť. To, čo sa tvrdí pod bodom b) nemôže byť výsledkom toho, čo sa tvrdí pod bodom a). Ak v bode a) sa tvrdí o potrebe prepracovať všetky aspekty života spoločnosti, tak to znamená, že tí, čo budú konať, majú aj svoj plán, ako to všetko zrealizovať. Kto má plán realizácie, musí mať presnú predstavu o tom, ako má niečo odstrániť, zničiť, deformovať a podobne. V každom prípade žiadny vírus to nie je. Za problémom „pandémie“ koronavírusu sa teda skrýva globálna moc a pán Klaus Schwab vie veľmi dobre, že na presadzovanie Veľkého resetu je pandémia koronavírusu vzácna príležitosť.

Samotná ideológia môže mať aj iné poslanie ako len byť politickou doktrínou dôležitou pre presadzovanie globálnej politiky. Uviedol som, že ideológia globálnej moci má svoju sústavu názorov, ideí, teórií, ktorou sa vyznačuje kapitalistická trieda. Znamená to, že podobnou sústavou sa môžu vyznačovať aj iné triedy či spoločenské skupiny v každom národnom štáte a teda majú právo svoje názory, myšlienky a predsavzatia určitým spôsobom formulovať. Znamená to, že ideológia potrebuje mať aj také poňatie, že ide o proces myslenia a teoreticko – praktických aktivít, ktoré sa uplatňujú vo veciach verejných a na ktorom sa má podieľať celá spoločnosť.

Účelom takéhoto poňatie ideológie je potom to, aby sa v politickom boji mohlo dohodnúť, ako sa bude spoločnosť ďalej vyvíjať či fungovať, aké zmeny či reformy spoločnosť potrebuje. K tomuto poňatiu ideológie chcem postaviť tieto otázky: Môže si 99 % obyvateľov národného štátu či sveta myslieť, že bude správne, ak spoločnosť – národný štát – či svet vôbec, budú fungovať podľa toho, ako si to myslí „Trieda 1%“ či trieda globálnych kapitalistov ? Môže absolútna väčšina obyvateľstva národných štátov veriť tomu, že predstavitelia globálneho kapitálu by svoju skutočnú politickú moc nikdy nezneužila ? Na tieto otázky je len jednoduchá odpoveď, že to nie je možné ! To isté si určite myslí aj trieda kapitalistov, preto ani si nemôžu dovoliť, aby existoval v oficiálnej podobe program politického konania, ktorý pod vedením predstaviteľov globálneho kapitálu povedie k nastolenie svetového, respektíve globálneho poriadku. Takýto program sa jednoducho musí nejakým spôsobom zakryť.

Trieda kapitalistov má preto vybudovaný svoj vlastný mechanizmus organizovania sa v otázkach vývoja globálneho kapitálu a kapitalizmu a v otázkach ovplyvňovania tvorby štátnej moci, ktorá je už sférou verejného záujmu. Táto trieda cez svoj dlhoročný mechanizmus ovplyvňovania štátnej moci má už v svojej pôsobnosti minimálne všetky národné vlády západnej civilizácie a teda určite aj všetky členské štáty EÚ. Ideológia v poňatí, že ide o proces myslenia a s ním spojených teoretických a praktických aktivít, sa v podmienkach národných štátov vôbec v súčasnosti neuplatňuje, pretože predstavitelia globálnej moci ani nepočítajú s tým, že rôzne spoločenské skupiny či vôbec trieda majetných a trieda nemajetných by sa mali zúčastňovať na nejakej celospoločenskej diskusií o potrebných reformách či zmenách spoločnosti.

Triedu kapitalistov zaujíma iba to, ako si potrebujú usporiadať všetky potrebné záležitosti v svoj prospech v rámci sveta. Účasť občanov na správe vecí verejných je teda iba formulácia, ktorá ostáva zapísaná v Ústave SR, rovnako ako skutočnosť, že štátna moc pochádza od občanov. Všetko toto sa bez zmeny ústavy zrušilo a štátna moc plní úlohy nariadené globálnou mocou. Je mi jasné, že monopol na ľudské bytie, na život obyvateľstva v národných štátoch si za aktívnej účasti EÚ aj s jej prisluhovačmi sprivatizovali predstavitelia globálneho kapitálu a preto sa demokratické právne poriadky národných štátov musia rozsýpať na prach. Práve v tejto chvíli si nech čitateľ spomenie na Angelu Merkelovú, ktorá vyzývala národné štáty, aby sa úplne vzdali svojej národnej suverenity.

Čo to bude znamená ? Aby každá ľudská bytosť ostala napospas novému osudu, ktorý má ľudskému životu priniesť zásadné zmeny, aby dokázala prijať nových Pánov Zeme, nových Pánov Sveta, ktorí vzídu z nekonečného procesu „pandémie“ a rozvratov národných spoločnosti. Lebo práve veľký rozvrat národných spoločnosti sa deje pod zástavou boja za záchranu zdravia a životov ľudí. O tom, aké zdravie a aký život ostane po permanentnom zápase s „pandémiou“ koronavírusu sa, žiaľ, obyvateľstvo národných štátov nesmie zaujímať. Väčšina obyčajných ľudí verí iba tomu, že v záujme zdravia a svojich životov je treba sa permanentne testovať a vakcinovať, testovať a vakcinovať, testovať a vakcinovať – a potom príde úľava a radosť so života. A za ten čas, keď nepochopíme, že nemôžeme všetko zbúrať a zničiť kvôli politickej doktríne o ochrane zdravia a života, sa môžeme ocitnúť v úplne nám neznámom, neľudskom svete, ktorý s našim úsilím a prispením úspešne ustanoví trieda kapitalistov, ktoré má k tomu všetky mocenské prostriedky vrátane absolútnej pasivity ľudových más. Je na škodu každého národného štátu, že národná vláda presadzuje iba záujmy triedy kapitalistov a ich prisluhovačov a na úkor celej spoločnosti a všetkých jej obyvateľov.

Svet, ktorí má záujem budovať trieda kapitalistov, pretože potrebuje Veľký reset kapitalizmu, nebude svetom národných štátov, pretože predstaviteľov národných štátov sa nikto na nič nepýta a obyvateľstvo z pohľadu globálneho kapitálu nemá žiadne právo sa do niečoho miešať. Pasivita ľudových más má pomôcť k tomu, aby sa národné štáty rozpadli. „Pandémia“ koronavírusu je ďalším dôležitým a možno rozhodujúcim nástrojom pre úplné ovládnutie napríklad členských štátov EÚ. Deje sa presne to, čo si naplánovala koalícia nacistov a IG Farbenu po druhej svetovej vojne vo veci dobytia Európy a sveta. Viď k tomu knihu „Nacistické korene bruselskej EÚ.“ To podstatné, čo si je treba uvedomiť v súvislostiach „pandémie“ koronvírusu, je to, že práve všetky procesy, ktoré sa odohrávajú predovšetkým v našej západnej civilizácií, súvisia s nesmiernym nástupom aktivít petrochemického a farmaceutického Kartelu.

Všimnime si, aký posun v myslení a konaní našich politických zástupcov sa odohral za roky 1992 až 2020. Dňa 17.júla 1992 SNR prijala Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. V Deklarácií sa vyhlasuje, že aj my, národ slovenský, si chceme utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Deklaráciou SNR vyhlásila zvrchovanosť SR ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Tomu potom zodpovedala aj Ústava SR zo septembra 1992. Vtedy ( v roku 1992 ) naši politickí zástupcovia konali celkom slobodne a nemali za svojimi chrbtami žiadne nadnárodné štruktúry. Potom prišiel v roku 1998 k moci Mikuláš Dzurinda a s jeho nástupom a pričinením sa upravil článok 7 Ústavy SR tak, že došlo k historický nepredstaviteľnej situácií.

Došlo k výraznému oslabeniu vnútroštátnej tvorby vôle, ktorú podľa platnej ústavy majú zabezpečovať ( vytvárať ) zvolení zástupcovia občanov. Oslabenie tvorby vnútroštátnej vôle bola zároveň vzdaním sa skutočnej zvrchovanosti SR, pretože do novely Ústavy SR v čl. 7 bolo zakomponované, že pre SR majú prednosť právne záväzné akty, ktoré sú výsledkom nadštátnej tvorby vôle – Európskych spoločenstiev a Európskej únie. A k nadštátnej tvorbe vôle zvolení zástupcovia občanov SR nemajú žiadny prístup. Vstupom SR do EÚ v roku 2004 sa predsavzatie vyjadrené v Deklarácií o zvrchovanosti SR, že si chceme utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, začalo postupne oslabovať. V roku 2020 naša vládna moc sa bez reptania dokázala podriadiť ideológií globálnej moci a stotožniť sa s politickou doktrínou,na základe ktorej rozvinula v spoločnosti politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Iba pripomeniem, že globálnu moc okrem EÚ tvoria rôzne nadnárodné neštátne subjekty ako je OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, Globálna rada pre pripravenosť, Svetová banka, petrochemický a farmaceutický Kartel, Svetové ekonomické fórum, rôzne nadácie , fondy a podobne. V zásade ide o rôzne nadnárodné subjekty, ktoré sú v moci predstaviteľov „Triedy 1%“ a jej prisluhovačov.

Bez akýchkoľvek pochybnosti, na základe mnohých faktov tvrdím, že v roku 2020 bola globálne spustená nová politická akcia: organizovanie politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Táto politika nemilosrdne zasiahla všetky dôležité či potrebné oblasti života každej spoločnosti. V istom zmysle bola spustená „preventívna vojna“ proti obyvateľstvu národných štátov, v ktorej síce nejde o rinčanie zbraní, ale aj tak ide o životy ľudí, pretože „Trieda 1%“ si aj so svojimi pomocnými štruktúrami zaumienila premeniť človeka na poslušnú figurínu či zmeniť podstatu ľudského bytia vôbec.

Nedávno som si pozorne prečítal knihu „Ošiaľ hákového kríža“, ktorú napísal sovietsky novinár Michail Gus. Ako sám napísal v úvode svojej knihy, vo svojom živote sa neraz stretol s prejavmi prusko – nemeckej agresie – od prvej svetovej vojny a nemeckej okupácie Ukrajiny až po druhú svetovú vojnu a jej norimberské finále, ktorého sa zúčastnil. Michail Gus svoj „osobný“ materiál skombinoval s historickými exkurziami, citátmi zo svedectiev očitých svedkov a dokumentov, takže som v jeho knihe našiel veľa podnetov, ktoré ma vyprovokovali k napísaniu tohto článku.

Zistil som, že v politike organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu, pokiaľ ide o ciele, metódy, propagandu a podobne, sa používajú také spôsoby konania, ktoré súvisia s podstatou kapitalizmu či praktikami, ktoré boli používané v Nemecku počas celej doby súvisiacej s ošiaľom hákového kríža. Zlákalo ma to urobiť si akúsi vlastnú „porovnávaciu štúdiu“ toho, čo sa deje v súčasnosti a čo už bolo v rámci kapitalizmu a nástupu fašizmu využívané. V stručnosti sa dá zdôrazniť, že ide o použitie komparatívnej metódy.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.

Dušan Hirjak