Nasledujúca úvaha je výsledkom iniciatívy vychádzajúcej doslova z ľudu. Masívne množstvo čitateľov mojich blogov, článkov a komentárov sa na mňa obracia so žiadosťou, možno prosbou, aby som vstúpil do politiky. Robia to všetkými možnými cestami. Nejdem sa nadchýnať podporou, ktorú si naozaj vysoko cením. Som pragmatik a realista. Spolu s priateľmi z iniciatívy Nitrianska deklarácia a teraz aj s vedením inštitútu, na ktorého čelo som bol nedávno zvolený, sme sa seriózne zaoberali situáciou a možnosťami. Spoločne sme urobili záver, že treba spoznať názor aspoň časti čitateľov mojich úvah. Preto na konci tohto textu predložím zopár anketových otázok, na ktoré uvítam čestnú odpoveď čo najväčšieho počtu ľudí. Ešte predtým sa pokúsim zorientovať čitateľov v mojom videní situácie.
Prvá otázka z hľadiska zhodnotenia situácie znie, kde sa Slovensko v poslednom období z hľadiska politického ovládania štátu nachádza? Odpoveď je z môjho pohľadu nespochybniteľná a nemenná. Donedávna nám vládli politické strany vytvorené a udržiavané oligarchiou (modernou šľachtou), alebo tradičné strany ovládnuté oligarchiou (mocenský vplyv menšinových záujmov, ignorujúci väčšinu). Táto nespí a vytvára ďalšie produkty, ktorých jediným poslaním je slúžiť oligarchii. Súvisiacim problémom je, že nám vládli/vládnu nepripravení politici (vrátane dvoch prezidentov), neraz priamo dosadení resp. vytvorení oligarchiou, jej zdrojmi. V podstate sme mali úradnícke vlády bábkových ministrov, štátnych tajomníkov a vysokých úradníkov z oligarchických odchovov. Všetky strany sa programovo predbiehali v potvrdzovaní servilnosti protištátnym cudzím záujmom. Nemálo oligarchických politikov, držaných ich zdrojmi a médiami, sa prejavovalo ako kolaboranti, ba aj agenti zahraničných štátov, agentúr, nadácií.
Ľudia to videli a pod vplyvom premývania myslenia oligarchickými médiami volili protestne resp. nevolili vôbec. Mediálna manipulácia do hláv mnohých voličov cielene infiltrovala presvedčenie, že na vine problémov sú strany a politici. Zabudli spomenúť, že skutočnou príčinou sú oligarchické strany a ňou udržiavaní bábkoví politici. Táto totalita nabrala doslova obludný rozmer po posledných voľbách, v ktorých nám menšina 29% oprávnených voličov navolila ústavnú väčšinu výlučne nestrán, sro-čiek. S nepolitikmi a antipolitikmi. Nielen s absenciou politického talentu, ale vonkoncom nepripravených na politiku. Navyše, všetky štyri strany sú bez výnimky vydržiavané oligarchickými zdrojmi a médiami. Výsledkom je diktatúra, totalita a najneschopnejšia vláda v histórii. Národná tragédia.
Druhá otázka znie, aká je alternatíva? Je ňou množstvo ministrán a straničiek, ktoré sa chcú zapáčiť voličom zdanlivo atraktívnou protestnou agendou. Časť tejto agendy je evidentne podsúvaná oligarchiou a jej infiltrovanými operatívcami. Prečo? Lebo jej presadenie by slúžilo výlučne posilneniu moci oligarchie. Nikto nemôže žiadať, aby som sa podsúval potenciálnym voličom. Preto musím prezentovať otvorené NIE presadzovaniu priamej demokracie so znížením kvóra na platnosť referenda, pretože v prostredí mediálnej oligarchickej totality treba presný opak. Takou agendou je aj naivné presadzovanie 1-mandátových volebných obvodov. Presadenie by bola tragédia, preto jasné NIE. A povedzme si otvorene, volanie po spojení malých strán je absolútne nereálne. Ibaže, je možné spojiť múdrych jednotlivcov z ich radov, so srdcami a dušami na pravom mieste.
Čo potom na našej politickej scéne chýba? Existuje politický priestor, ktorý nie je vyplnený? Nepochybne existuje. Na scéne jednoznačne chýba nekompromisná suverenistická tradicionalistická strana republikánskeho typu, so silným sociálnym akcentom, nezaťažená minulosťou. S dobrým koaličným potenciálom na vymedzovanie červených čiar pre takých prípadných partnerov, ktorí by prejavovali tendencie na kolaboráciu pri presadzovaní cudzích záujmov, menšinových hodnôt a protištátnej agendy. Strana republikánskeho typu, aj keď je podľa politologických kritérií skôr pravicová, nemôže byť antisociálna. Kto si váži suverénnu republiku, kto presadzuje prirodzené záujmy aj poctivých radových občanov, aj čestných živnostníkov, aj usadených roľníkov a podnikateľov, ten nemôže ignorovať sociálne istoty a spravodlivosť pre tých, ktorí prispievajú. Taká strana musí presadzovať rovnováhu práv a povinností. Taká strana nikdy nebude podliezať vyciciavacím záujmom cudzieho kapitálu. Taká strana nebude chcieť zoštátňovanie, ale nekompromisne presadí demonopolizáciu vo všetkých základných potrebách na prežitie ľudí a všeobecnú spoločenskú vyváženosť.
Základné zámery takej strany sa dajú zhrnúť do dvoch funkcií, v ktorých nemôže štát nikto nahradiť. Je to v prvom rade presadzovanie komplexnej spravodlivosti, nielen zúženej justičnej. V druhom rade je to presadzovanie komplexného prístupu k bezpečnosti. A tam sa každý suverenista musí spoliehať v prvom rade na mechanizmy, ktoré má v rukách štát s maximálnou možnou mierou suverenity. Suverenisti nikdy nedovolia revizionizmus a vzdanie sa štátnosti nostalgickým rojčením po obnove bývalých spojení, pretože tento typ strany bude nekompromisne odmietať tak akékoľvek jadrá, ako aj akúkoľvek federáciu. Revizionizmus je najvážnejším bezpečnostným ohrozením. Všetko je vyjadrené v publikovanom „Minimalistickom programe suverenizmu“, filozofia je v dokumente „Nitrianska deklarácia“ z novembra 2017. Taká strana bude odmietať oligarchické zdroje, môže sa usilovať len o dispozičné zdroje od svojich voličov. Taká strana zabezpečí, aby z jej radov vychádzali pripravení politici na konkrétnu úroveň politického riadenia. Svoju neschopnosť takých vyformovať nebude zakrývať výberovými konaniami, ani zamestnávaním cudzích štátnych príslušníkov v štátnej správe. Vo veci spájania sŕdc, duší a mozgov, ako aj inštitucionalizovanej podpory zabezpečenia pripravenosti politikov viac v nasledujúcom pokračovaní úvah.
Teraz si dovolím obrátiť sa s niekoľkými otázkami na všetkých čitateľov, ktorým záleží tak na osude nezávislej slovenskej vlasti, ako aj na osude seba a potomkov, na prosperite vlasti.
Prvá otázka: „Myslíte si, že je potrebné vytvoriť suverenistickú stranu, nezaťaženú minulosťou, formovanú hodnoverným suverenistickým tímom, so silným sociálnym akcentom, presadzujúcu výlučne národno-štátne záujmy Slovenska?“
Druhá otázka: „Ak taká strana vznikne, máte záujem o aktívne pôsobenie v nej?“
Tretia otázka: „Bez ohľadu na záujem o členstvo, podporili by ste vznik takej strany vyzbieraním podpisov? Ak je odpoveď pozitívna, koľko podpisov zabezpečíte?“
Štvrtá otázka: „Ktoré osobnosti považujete za suverenistov?“
Piata otázka: „Na úplnú elimináciu oligarchického (menšinovo-záujmového) diktátu, boli by ste ochotní na vznik, fungovanie a volebnú kampaň poskytnúť takej strane pôžičku vo výške 10 eur (slovom desať) na osobu, ktorú by strana každému vrátila zo štátneho príspevku za mandát, v prípade prechodu do NR SR?
Šiesta otázka: „Angažovali by ste sa vo volebných kampaniach na oslabenie účinkov oligarchickej mediálnej blokády?“
Siedma otázka: „Cítite sa srdcom a dušou suverenista?“
Odpovede posielajte na adresu: suverenizmus@protonmail.com popri e-mailovej adrese v prípade pozitívnej podpory uveďte (titul), meno a priezvisko, telefonický kontakt, mesto/obec. Príjem odpovedí zastavíme 28. decembra o 23:59, výsledky vyhodnotí 3-členný tím do 2. januára 2020 s následným zverejnením, pri zachovaní anonymity.