Politicky motivované odsúdenie M. Kotlebu je ďalším krokom k demontáži právneho štátu.

Rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol M. Kotleba (aj keď zatiaľ neprávoplatne) odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 52 mesiacov, teda na dobu 4 rokov a 4 mesiacov. Dôvodom obvinenia a následného odsúdenia boli šeky, každý v hodnote 1488 eur, ktoré predseda ĽS Naše Slovensko M. Kotleba, ešte ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, na slávnostnom zhromaždení v B. Bystrici dňa 14. 3. 2017 odovzdal trom chudobným rodinám. Prokurátor ako aj samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu uvedenú sumu považujú za vyjadrenie pozitívneho vzťahu M. Kotlebu  k nacizmu a za prejav jeho verejnej propagácie, v dôsledku čoho sa podľa ich názoru dopustil zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Čísla 14 a 88 tvoriace číslo 1488, samosudkyňa a prokurátor, vychádzajúc z posudkov vybraných tzv. znalcov na problematiku extrémizmu, presnejšie povedané, z posudkov vypracovaných na objednávku žalujúcej strany potvrdili, že čísla 14 a 88 sú medzinárodnou šifrou používanou medzi príslušníkmi extrémnej pravice, použitím ktorých M. Kotleba prejavil sympatie k rasistickej a neonacistickej ideológii. Je pravdou, že s číslom 1488, resp. s číslami 14 a 88 sa môžeme stretnúť na niektorých propagačných materiáloch rôznych pravicovo orientovaných radikálnych skupín a hnutí, ale je tiež pravdou, že takéto čísla môžeme vidieť aj na výplatných páskach, na popisných domových číslach, na fakturovaných sumách, na evidenčných číslach motorových vozidiel, na pokladničných blokoch a pod. Je to len uhol pohľadu, pričom každý človek môže za týmito číslami vidieť to, čo chce a interpretovať ich ako chce, resp. ako sa mu to hodí. Prokurátorovi, sudkyni a nimi zaangažovanými „expertmi“ na extrémizmus a fašizmus sa uvedené číslo hodí ako „dôkaz“ potvrdenia úmyselnej propagácie neonacizmu a fašizmu zo strany M. Kotlebu, pričom počas priebehu súdneho pojednávania sa nepodarilo tento úmysel dokázať.

Ako racionálne uvažujúci človek, nie som prívržencom rôznych konšpiračných teórií typu:  pristátie amerických  kozmonautov na Mesiaci bol podvod, alebo ničím nepodložené informácie o zavádzaní čipov prostredníctvom očkovania a pod., ako aj hľadania rôznych symbolov a významov za slovnými vyjadreniami a číselnými kombináciami, nech by sa týkali hocičoho a nech by ich prezentoval hocikto. A týka sa to aj čísla 1488. Ale aj napriek tomu si myslím, že rozdávanie šekov chudobným rodinám v hodnote 1488 eur bolo zbytočnou provokáciou a nepremysleným krokom, ktorým vedenie ĽS Naše Slovensko, reprezentované jeho predsedom M. Kotlebom ako na podnose ponúklo svojim kritikom a politickým oponentom argumenty proti existencii a činnosti tejto strany a zároveň aj dôvod k tomu, aby proti tejto strane začali dlhodobú dehonestujúcu kampaň s cieľom vykresľovať ju ako stranu extrémistickú, rasistickú a fašistickú. To skutočne boli niektorí predstavitelia tejto strany tak zaslepení a opantaní úspechom v parlamentných voľbách v roku 2016, že si neuvedomili toto nebezpečenstvo? Aj to bola jedna, nie však jediná príčina, prečo všetky relevantné politické subjekty odmietli spolupracovať s ĽS Naše Slovensko, výsledkom čoho bola skutočnosť, že strana počas celého jej pôsobenia v NR SR disponovala nulovým opozičným, resp. koaličným potenciálom, takže žiaden návrh zákona (a doteraz ich bolo viac ako 100), predložený poslancami ĽS Naše Slovensko v  parlamente nezískal podporu iných poslaneckých klubov a tým aj potrebný počet hlasov na jeho prijatie. Mnohé z týchto zákonov boli dobre sformulované a veľmi potrebné (napr. zákon, nariaďujúci všetkým mimovladkám financovaným zo zahraničia uvádzať svojich zahraničných sponzorov a označovať sa ako zahraničný agent), prijatie a realizácia ktorých by zlepšila fungovanie mnohých oblastí života spoločnosti a obyvateľov Slovenska.

Poskytnutie finančnej podpory v sume 1488 eur nie je možné nazvať chybným rozhodnutím, ku ktorým v bežnom živote ale aj v politike čas od času nevyhnutne dochádza a výskyt ktorých je možné pochopiť a akceptovať, pričom tieto chyby pri použití nových a efektívnejších riešení a postupov je možné napraviť a odstrániť. Poskytnutie sumy 1488 však bolo niečím horším, než chybným rozhodnutím. Bolo to niečo, čo nie je možné považovať za premyslený krok a akceptovať ho ako racionálne rozhodnutie. Inak povedané, bola to aktivita, ktorú nie je možné v politike a politickej činnosti ospravedlniť, pretože to bola jednoducho hlúposť, hlúpe rozhodnutie, prejav politického diletantizmu a nedostatok politickej predvídavosti. Navyše to poškodilo aj samotnú stranu, bol to ľahkomyseľný hazard s jej povesťou, s jej budúcnosťou  ako aj s povesťou veľkej časti jej členov, sympatizantov a voličov, ktorí ĽS Naše Slovensko podporujú a volia z celkom iných dôvodov než je verejná prezentácia nejakého čísla. Volia ju hlavne a predovšetkým z dôvodov prezentácie strany ako strany dôsledne pronárodnej, odmietajúcej bruselský diktát a bruselskými elitami pretláčané imigrantské kvóty, nekompromisne obhajujúcej národnoštátne záujmy Slovenska, snažiacej sa o prinavrátenie a posilnenie nezávislosti a zvrchovanosti SR, presadzujúcej naše vystúpenie z NATO, odmietajúcej účasť našich vojakov v zahraničných misiách atď. a atď. Som presvedčený, že až do chvíle mediálneho zverejnenia výkladu symboliky týchto čísel, drvivá väčšina z nich, vrátane autora tohto príspevku ani nevedela o čo vlastne ide a aký význam niektorí ľudia týmto číslam pripisujú.

V prípade potvrdenia rozsudku Najvyšším súdom SR bude musieť M. Kotleba nastúpiť výkon trestu v niektorom z našich väzenských zariadení, čím príde o poslanecký mandát a zároveň na dlhú dobu stratí možnosť politicky sa angažovať, riadiť stranu a organizovať jej činnosť. Neviem si totiž predstaviť, ako by to mohol robiť z prostredia väzenskej cely. Zároveň vzniká otázka, kto by ho mohol nahradiť vo vedení strany ako aj v plnení zodpovedajúcich povinností v NR SR. Aj keď v užšom vedení ĽS Naše Slovensko sa nájde niekoľko vzdelaných, verejne známych a politickými skúsenosťami disponujúcich jednotlivcov, myslím si, že žiaden z nich nemôže plnohodnotne nahradiť zakladateľa strany, jej dlhodobo a jednoznačne najpopulárnejšiu a najrešpektovanejšiu tvár a voličmi a sympatizantami strany aj najviac preferovanú osobu, ktorou nie je nikto iný, než M. Kotleba. Predseda strany je človek, ktorý aj napriek jeho občasným „úletom“ (liečba COVIDU 19 vodkou) viaže na seba veľký počet sympatizantov a voličov ĽS Naše Slovensko, o čom svedčí 170 006 preferenčných hlasov, ktoré získal vo voľbách do NR SR v roku 2020. Ostatní kandidáti strany získali neporovnateľne menej hlasov. Je preto veľmi pravdepodobné, že v prípade jeho uväznenia hrozí tomuto politickému subjektu prepad preferencií, popularity a podpory zo strany obyvateľov Slovenska (zíde z očí, zíde z mysle), takže je na mieste obava, že táto strana môže stratiť svoje terajšie postavenie na našej politickej scéne. To, čo sa nepodarilo smeráckemu generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, ktorý vo svojom podaní navrhoval zrušiť ĽS Naše Slovensko, o to sa dnes oveľa sofistikovanejším spôsobom pokúša súčasná vládna garnitúra.

Aj napriek mojim vyššie uvedeným výhradám k poskytnutiu sumy 1488 eur na pomoc trom chudobným rodinám považujem proces proti M. Kotlebovi a jeho zatiaľ neprávoplatné odsúdenie za politicky motivovanú objednávku terajších držiteľov moci v štáte, s cieľom znevážiť a poškodiť jeho povesť, znemožniť predsedovi ĽS Naše Slovensko pokračovať v politickej činnosti a takýmto spôsobom vážne oslabiť postavenie tejto strany na našej politickej scéne. Zaujatosť prokurátora a samosudkyne Špeciálneho trestného súdu sa mimo iného prejavila jednak prekvalifikovaním obžaloby, s cieľom zamedziť množnému udeleniu podmienečného, resp. peňažného trestu a jednak tým, že súd posudzoval nielen merito vecí, t. j. poskytnutie a propagáciu sumy 1488 eur, ale aj celkové doterajšie pôsobenie a aktivity M. Kotlebu, ktoré nesúvisia s predmetom obžaloby, čo nie je možné chápať inak ako prekročenie svojich kompetencií a určitú nadprácu, zámerom čoho bolo vykresliť a prezentovať obžalovaného v čo najnepriaznivejšom svetle. Odsúdenie M. Kotlebu, podobne ako tomu bolo aj v prípade odsúdenia jeho straníckeho kolegu M. Mazureka je názorným príkladom porušenia Ústavy SR, medzinárodných dokumentov podpísaných a teda aj záväzných pre Slovenskú republiku ako aj porušením základných práv a slobôd vyššie menovaných funkcionárov ĽS Naše Slovensko. Nie náhodou tieto dokumenty (Ústava SR, Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá na pôde OSN, Európsky dohovor o ľudských právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý na pôde Rady Európy a pod.) garantujú všetkým občanom SR bez rozdielu slobodu slova, slobodu myslenia a slobodu vyjadrovania. Vychádzajúc z obsahu dokumentu prijatého na pôde Rady Európy, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo svojom rozhodnutí dňa 24.2.1997 uviedol, že: „Právo na slobodu prejavu neplatí len pre „informácie“ alebo „myšlienky“ prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce, či znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva“. Z tohto rozhodnutia, záväzného aj pre naše súdne orgány a náš právny systém vyplýva, že ak niekoho irituje alebo uráža suma uvedená na darovaných šekoch, resp. považuje ju za propagáciu niečoho s čím nesúhlasí, neznamená to, že to môže byť dôvod na súdne stíhanie a následné potrestanie hocikoho, teda aj M. Kotlebu. Odsúdenie M. Kotlebu je prejavom zneužívania moci vládnucimi elitami ako aj zneužívaním súdnych orgánov na prenasledovanie a trestanie vládnucej moci nepohodlných oponentov a nekompromisných kritikov, vrátane predstaviteľov parlamentného politického subjektu, ktorému v ostatných parlamentných voľbách dal svoj hlas nezanedbateľný počet voličov (229 660 hlasov). Cieľom bolo a je umlčať a kriminalizovať týchto kritikov vládnej moci a zároveň aj zastrašiť všetkých, či už skutočných alebo potenciálnych nositeľov odlišných a pre predstaviteľov moci v štáte aj nepohodlných a neprijateľných názorov.

Na nebezpečenstvo zneužívania súdnictva v záujmoch držiteľov politickej moci v štáte už dávnejšie poukázal S.H. Vajanský vo svojej práci Politický proces, v ktorej uviedol: „Beda ľuďom, beda verejnému životu, beda mravnosti občianskej, beda štátu a krajine, kde justícia prinútená je robiť politiku. Ničím nekazí sa tak verejná mravnosť, ako používaním sudcovskej moci na rozmnoženie moci politickej. Politika pomocou justície je zlá, záhubná, ktorá musí viesť k rozkladu“. Dodajme, že nielen k rozkladu a deformácií ústavného poriadku a právneho systému ale aj právneho štátu a navodenia stavu právnej neistoty. Nikto si totiž už nebude môcť byť istý, či nebude prenasledovaný a stíhaný len za to, čo si myslí a čo považuje za správne a pravdivé, alebo za vyslovenie svojho subjektívneho názoru. Súdne stíhanie a následne odsúdenie vyššie menovaných predstaviteľov ĽS Naše Slovensko, ako aj prenasledovanie a policajná šikana takých osobností, akými sú T. E. Rostas, významný historik M. S. Ďurica, vysokoškolský pedagóg Doc. J. Dudáš, historik M. Lacko a ďalší, je potvrdením toho, že na Slovensku sa postupne udomácňujú praktiky typické pre policajné režimy, v ktorých má politická objednávka a záujmy vládnucich mocenských špičiek prednosť pred spravodlivosťou. Do určitej miery to pripomína praktiky zo začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa súdne orgány a ich rozhodnutia (zvlášť v prípadoch stíhania tzv. nepriateľov režimu) riadili príkazmi vtedajších predstaviteľov komunistického režimu a kedy politicky motivované súdne rozsudky, neraz končiace udelením trestu smrti, sa udeľovali na základe vykonštruovaných obvinení. Našťastie, zatiaľ ešte žijeme v dobe, v ktorej sa politicky motivované súdne rozhodnutia nekončia udelením doživotných trestov, resp. udelením trestu najvyššieho, teda trestu smrti, čo však neznamená, že aj v dnešnom, toľko vychvaľovanom systéme liberálnej demokracii (ak sa o nejakej demokracii a právnom štáte ešte dá hovoriť) sa vládnuce mocenské elity nesnažia vyvíjať tlak na súdne orgány a ovplyvňovať ich rozhodnutia. Ako je vidieť, aj pre nich platí to staré známe: Účel svätí prostriedky“.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice