18.1 Ekonómia o ktorej „sa nehovorí“ – Monetárny systém

V kapitolách 18.X sa pokúsim vysvetliť ako fungujú základné ekonomické systémy laickým spôsobom, pričom toto nikoho primárne neučia o tom aký u nás máme ekonomický systém …

Monetárny systém – Základný súbor finančných pravidiel medzi finančnými inštitúciami, spoločnosťami a ľuďmi, ktoré tvoria základný rámec pre fungovanie trhového hospodárstva.

Tieto pravidlá vytvorilo/-i Nadnárodné riadenie/-a, aby v systéme kapitalizmu mohli parazitovať na spoločnosti a riadiť ju oveľa lepšie ako to bolo vo feudalizme. Ako to funguje?

Funguje to na dvoch základných princípoch. Bankovníctvo centrálnych rezerv a na úrokoch.

Bankovníctvo centrálnych rezerv – v každej krajine / spoločenstve krajín, ktorá má nezávislú menu má aj centrálnu banku. Centrálna banka má právo ako jediná vydávať peniaze a tie požičiavať ďalej komerčným bankám a tie to poskytujú spoločnostiam a jednotlivcom.  Ale odkiaľ má centrálna banka peniaze? Tlačí ich, respektíve sebe/niekomu pripíše peniaze na účet a vytvorí si záväzok v zmysle „vydané peniaze“, ktoré nikdy nespláca. Čiže peniaze, ktoré sú hodnotou a ekonomickým cieľom subjektov trhu nám prichádzajú „zo vzduchu“. Pokiaľ celý proces je transparentný a pod kontrolou ľudí / štátu v zmysle tejto transparentnosti, tak sa dá udržať aký taký poriadok vo financiách (možno).

V USA je centrálna banka súkromná spoločnosť a štát nemá kontrolu nad ňou. Komisia menovaná prezidentom a potvrdená senátom poskytuje všeobecné pokyny, avšak FED sa nemusí nimi riadiť, dokonca nijako nezodpovedá spätne za akékoľvek neplnenie stanovených cieľov a má nezávislú svoju politiku. FED nie je auditovaná spoločnosť, teda nikto nekontroluje, či to čo jej predstavitelia hovoria je pravda alebo nie. Ak povedia, že vydali X miliárd dolárov, nemusí to byť pravda a mohli vydať aj viac či menej. Dokonca ani nie je potvrdené na čo tieto peniaze vynakladajú. Výborne to vyjadruje toto video, kde senátor nevie zistiť od reprezentantov FEDu na čo dali 500 miliárd, 1 bilión atď … Sú podľa všetkého natoľko dôveryhodní, že to nikto nepotrebuje vedieť. Keďže ide o dolár – v súčasnosti o celosvetovo uznávané platidlo je zarážajúce, že politici, či ľudia nepotrebujú vedieť, kde ich peniaze v ich krajine a mimo nej odchádzajú. FED je samozrejme jedným z kľúčových prvkov riadenia jedného významného Nadnárodného Riadenia (15.3).

V Európe máme Európsku centrálnu banku, ktorá vydáva našu menu Euro. ECB do roku 2014 bola auditovaná – kontrolovaná spoločnosťou Ernst and Young a potvrdzovala do určitej mieri, či výroky predstaviteľov ako hospodári ECB je nám dobre prezentované. Posledná audit správa je tu. Od roku 2015 audit nie je prezentovaný a podľa všetkého nezávislý audítor nemôže potvrdiť, že to čo banka prezentuje je jej verné a pravdivé zobrazenie. Chápem to tak, že od 2015 to, čo nám prezentuje ECB je už iba prezentačná forma niečoho čo chceme počuť, aby sme sa v tom veľmi nerýpali v zmysle toho ako to robia naše masovokomunikačné prostriedky. To znamená, že sme stratili akúkoľvek kontrolu nad tým ako, kým vydáva peniaze a načo ich míňa. Uvedomme si, že ECB aj FED majú v moci úplne všetky peniaze „západného sveta“ a tieto inštitúcie sú hospodársky netransparentné. Samozrejme, že aj ECB je v moci určitého NR, ktoré si potichučky „sprivatizovalo“ a spravilo z toho svoju akciovú spoločnosť. Až takýto bodrel je v takto podstatných inštitúciách. Iba pár ľudí na svete má schopnosť sa orientovať čo tieto inštitúcie robia a v čí prospech a čo robia. To nie sú žiadne konšpirácie, to sú holé fakty.

Nemusím zdôrazňovať obrovský význam ich rozhodnutí, čo robia a ako riadia takéto kolosy ako USA a EU po finančnej stránke a prehľad o tom má pár ľudí na celom svete. Takto výrazne sa naakumulovala moc v hŕstke rúk tohto sveta. Celé masy obchodníkov z finančného sveta, či z iných oblastí by dali miliardy za overené informácie z týchto inštitúcií – to je ľahká cena za to, ako by mohli väčší investori zarobiť na derivátových trhoch z jednej jedinej informácie.

Tieto banky zatiaľ fungujú na dôvere ľudí v ich fungovanie, otázka je dokedy a čo sa tým dosahuje a čo ničí. FED a americká ekonomika už v roku 1968 mala extrémne problémy a namiesto vyhlásenia insolventnosti – krytie USD zlatom padlo od 1968 do 1970 z 55% na 22%. V 1971 boli nútené USA zrušiť naviazanosť na zlato a reálne vyhlásiť bankrot. Celé to zaobalili do zmeny medzinárodnej výmeny peňazí a vykorčuľovali z toho ešte viac posilnené a bez väzby na zlato. Ľudia v tej dobe stratili množstvo z hodnoty svojich peňazí.

Druhým výrazným nástrojom na riadenie v rámci Monetárnej politiky je úrok – úroková miera

Vydávanie peňazí na dlh centrálnou bankou a požadovaný úrok za tento dlh vytvára toxickú atmosféru. Ak by sme chceli vrátiť všetky peniaze za dlhy poskytnuté centrálnou bankou a zaplatiť úrok za tento úver, musíme konštatovať, že na to nie je dosť vydaných peňazí. Zopakujem inak. Nemáme ako vrátiť centrálnej banke peniaze, ktoré sme si požičali a zaplatiť úrok, pretože v obehu niet dosť peňazí na to.

Centrálna banka rieši tento problém tým, že do obehu vydáva postupne viac a viac peňazí tak, aby sa staršie dlhy vracali aj s úrokmi, prípadne sú prekrývané ďalšími ešte väčšími úvermi. Určitým spôsobom je to pyramídová hra, kde centrálna banka tlačí a tlačí peniaze stále viac a viac.

Pokračovanie nabudúce …