Prečo sú konzervatívci až vydesení z novôt pápeža Františka?

Medzi kresťanmi sú odjakživa tí konzervatívnejší spolu s tými modernejšie zmýšľajúcimi. Nič nové pod slnkom. Keď bol v čele cirkvi konzervatívny pápež, tak tí jeho sympatizanti boli spokojní. Že sa tým iným kresťanom ťažko desaťročia vo vnútri cirkvi dýchalo, to ich netrápilo ani trápiť nikdy nebude?

Po dlhom čase sa na Petrovom stolci nečakane ocitol liberálnejší pápež. Možno aj na to, aby sa tí nezakonzervovaní katolíci nielen nadýchli, ale aj oni sa začali v kostole trocha usmievať. Hovorí prekvapivo spontánne. A čím je tam dlhšie, tým  ultrakonzervatívne krídlo prešlo už z vyplašenosti cez dostrašenosť až ku vydesenosti. Že aj konzervy majú expiračnú dobu, kedy sa v nich vytvárajú jedovaté látky, to pokladajú v iracionálnom záchvatíku pravovernosti za kardinálny omyl všetkých čias, hoci entropia je iba prirodzenou súčasťou nášho života.

František raz povedal, že Duch Sv. trasie s celou cirkvou, aj preto, aby sa rozpadli naše tzv. falošné istoty.

Vyjadrenie pápeža Františka ohľadom registrovania inakorientovaných v civilnom poriadku bolo pre mnohých jasným znakom jeho “herézy, opovážlivej heterodoxnosti či vraj už diabolskosti.”  O pár dní po prvej zostrihanej časti prišlo spľasnutie mediálnej bubliny, kde pápež jasne aj dodal, že tým vonkoncom nemyslel schvaľovanie ich necudného správania sa. Čiže mnoho kriku pre nič. A vytrhnutie z kontextu, známa to finta všetkých škodoradostne sa pochechtávajúcich inkvizítoríkov v mediách. Toto tu bežne totiž fičí a fičať asi ešte dlho bude.

Podobne to bolo aj so svätým prijímaním pre žijúcich v iregulárnom v druhom manželstve. Polovica biskupov je preto vraj strašne dezorientovaných ohľadom rodiny. Ako rozmaznaní malí chlapci, čo prví krát vidia už vzťahovo neriešiteľný problém? Vrahovi po spovedi dávate eucharistiu, ale surovo vykopnutému z manželstva tomu nie? … Podobne to bolo pri výnimočnom braní antikoncepcie , ktoré spomínali Benedikt XVI. či sv. Pavol VI.

Vďaka Bohu, že poslední pápeži majú zmysel pre výnimky. Všímajú si rôznorodo trpiacich medzi nami. Nedávajú všetkým rovnaký recept. Učia nás rozlišovať. Chápať rôzne situácie. Neodsudzovať. Dotýkajú sa rán mnohých, ktorí farizejskí veriaci prečistí roky iba obchádzajú ako malomocných…

Farizeji boli silno konzervatívni. Ježiš bol pre nich silný liberál. Porušoval ich nie najhlbší výklad biblie. Kritizoval ich najmä vonkajšie pánbožkárstvo. Provokoval ich porušovaním sobotného kľudu. Prinášal nové výklady božského poriadku. Narušoval ich stáročné vraj nezmeniteľné  tradície. Jeho čistá oslava Otca sa duchovne bila s ich sebaoslavovaním sa.

Moderný farizejizmus prítomný medzi nami je  totiž absolútna bezohľadnosť voči tomu, čo rieši iregulárnu životnú situáciu. Nanucovanie inému svojho názoru, svojho pohlavia, svojej  divadelnej nepoškvrnenosti, svojej mentálnej kapusty, svojej rodinnej situácie aj so svojou svokrou. A keď ten iný nezapadne do toho, čo väčšina, tak ho hoďme cez palubu medzi žraloky …A poďme sa “pomodliť” korunku Božieho milosrdenstva? To akého ukrutníka vzývate?

Zápas medzi konzervatívnymi a modernými hodnotami je iba vonkajší zdanlivý povrch veci. V hĺbke ide o zápas medzi inteligentnejšími a primitívnejšími postojmi. A v najhlbšej hĺbke medzi pravdou a lžou. Medzi dobrom a zlom. Aj medzi gýčom a umením žiť.

Ježiš mohol priniesť  “liberálnejšie” novoty aj preto, lebo mal tie hodnoty konzervatívne v sebe veľmi silno a dávno ukotvené.  Kto sa bojí niečoho len málilinko nového, ten ich rozhodne v sebe zakorenené ešte asi nemá, a asi dlho ešte asi mať ani nebude. A predpokladá že všetci ostatní sú na tom podobne, ba ešte horšie…

Delíme sa iba zdanlivo na liberálov a konzervatívcov. To skutočné delenie je medzi nami je iné. Jedni si dokážu vidieť trocha ďalej od svojho nosa a sú aj tí iní, pre ktorých je to asi nad ich sily.