V skratke: Návrat ku koreňom dnešných problémov ľudstva!
Prosím, čítajte pomaly, pozorne a rozmýšľajte nad každým slovom. Tisíce ročné klamstvo a každodenný život v ňom, nám bránia vnímať rozdiel medzi realitou a jej falošným obrazom.
Aký je rozdiel medzi makroekonómiou a politickou ekonómiou?
Termín makroekonómia sa používa v kapitalizme. Pretože makroekonómia (kapitál, podnikateľská sféra) ovláda politiku (kapitál ovláda človeka). Tragikomické na tom je fakt, že politický zástupca spoločnosti – štát, núti podnikateľskú sféru, aby okrádala nielen občanov, ale aj jeho samotného a naspäť z nakradnutého si vypýta len daň!
Politická ekonómia sa používa v socializme, nakoľko politika je nadradená ekonómii, človek vládne kapitálu (že hlúpo? To je o inom).
Praktický: Makroekonómia skúma procesy monoteistický, cez peniaze. Politická ekonómia ich skúma v dialektickej jednote s realitou – človekom. Morálka je jej samozrejmou súčasťou z čoho vzniká napríklad, rozdielny prístup k vlastníctvu či prerozdeľovaniu a dumpingovým cenám.
Principiálny rozdiel však nie je žiaden. Prístup oboch ekonomík k ekonomickým procesom medzi jedincom, rodinou, firmou na jednej strane a spoločnosťou na druhej strane*1 je rovnako hlúpy!!! Sú založené na tom, že peniaze predstavujú perpetuum mobile, ktoré tvorí „nadhodnotu“ – zisk – niečo z ničoho!!!
*1Pozor! Mikro ekonómia (v rodine či firme) je skutočne ekonomická veda a je iná ako makroekonómia. Toto konštatoval už Aristoteles. Názov ekonómia je odvodený z gréckeho slova oikonomia. Ide o spojenie dvoch slov: “oikos” , čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a “nomos” , čo znamená zákon. Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá zákonmi domáceho hospodárstva.
Aristoteles vo svoje práci Politika si všimol rozdiel medzi zárobkovým umením (autor: Umením! Teda nie vedou) a náukou o vedení domácnosti (vedou).
Mikroekonómia vládne ekonomický len po bránu domácnosti a podniku. Za bránou podniku už vládne tragikomická (zločinecká) makroekonómia.
Aká je pravda? Reálnu hodnotu a nadhodnotu, teda reálnu hodnotu nad rámec spotrebovaných reálnych hodnôt dokáže vytvoriť len a len človek (spoločnosť, realita), nie peniaze. Pretože človek (spoločnosť, realita) sám sebe produkt nemôže predať so ziskom, preto v peňažnom vyjadrení je táto nadhodnota nulová*2. Peňažné ocenenie nadhodnoty môžeme získať len ak porovnáme jednotkovú cenu vloženej reality s jednotkovou cenou novo vzniknutej reality. Strata jednotkovej ceny starej reality je ziskom jednotkovej ceny novej novej reality. V súvahe ich suma sa vzájomne rovná, preto nevzniká zisk ani strata.
Ak reálnu hodnotu či nadhodnotu predá jej tvorca inému za peniaze a kúpi späť so stratou, tak ten iný vykáže bezprácny zisk rovnajúci sa strate tvorcu. Zisk na strane peňazí je vždy stratou na strane reality a strata na strane peňazí je ziskom na strane reality. Zisk na protiľahlej strane realizovaného obchodu prostredníctvom peňazí je vždy stratou na realite!
Zisk bez straty je do neba volajúca hlúposť.
Toto som na základe matematických a logických postupov zverejnil už 27.2.2006 na https://www.sds.cz/view.php?cisloclanku=2006022701. Odvtedy som spoločnosti predložil ďalšie a ďalšie dôkazy. Nuž dnes predložím nový, ktorému neporozumejú len pre-učený ekonómovia a hlupáci. Už aj iní na ich adresu napísali: „Nekonečnému rastu v uzatvorenom priestore veria len ekonómovia a hlupáci“. Fyzika k tomu dodáva: „Takýto rast vždy končí veľkým treskom“.
Tu je nový dôkaz:
Zo zisku, ktorý vyprodukovali firmy (PO) a ich pracujúci, sami nemajú v zmysle dnešného práva žiaden osoh. Tento zisk nepatrí im, ale väčšinou neznámym osobám, ktoré ani nevedia odkiaľ im tieto zisky plynú*2.
Poznámka: Makro-ekonómovia o potrebe zisku tvrdia, že je potrebný pre „rozšírenú reprodukciu“. Nezmysel! Rozšírená reprodukcia už je reálna nadhodnota vyprodukovanú nad rámec spotrebovaných reálnych hodnôt a tá, ako sme si ukázali sa netvorí na trhu, ale vo výrobnom procese, bez zisku. Zisky sú potrebné len a len na jej bezprácne privlastnenie!
Len reálne hodnoty sú zdrojom reálnej hodnoty i nadhodnoty a fiktívne hodnoty vytvárajú len, a len fiktívne zisky, ktorými sa riedi (pančuje), a prisvojuje (kradne) reálna hodnota!!!
Dokonalejší dôkaz o tom, že ide o nekonečne rastúce bezprácne zisky, ktoré rozkladajú túto spoločnosť na čoraz biednejších a na druhej strane úzku skupiny zbohatlíkov sa asi nedá sformulovať.
Tento nezmysel, ktorý spoločnosť denno denne obhajuje, ako pravdu vznikol s vznikom peňazí. Spoločnosť nie a nie pochopiť, že peniaze nie sú realitou, ale len a len jej zrkadlovým obrazom. Tak, ako ľavá ruka sa zrkadle javí ako pravá, tak zisk v zrkadle (peniazoch) je obrazom straty na strane reality a nič viac ani menej.
Že to nevnímame, na vine sú tieto dve skutočnosti:
- Jedinec či rodina nevedú účtovníctvo
- Firma vedie síce účtovníctvo, ale zisk ani strata nie sú firemné, ale vlastníka firmy! Firma žiaden zisk ani stratu dosiahnuť, ako som uviedol už vyššie*2 nedokáže!!! Toto vyplýva z objektivity, teda vedeckého charakteru mikroekonómie. Makroekonómia neberie v úvahu tento fakt a hudie si svoje rozprávky o potrebe zisku.
Štatistiky hovoria jasnou rečou tí, ktorí do obchodu vkladajú peniaze bohatnú a tí, ktorí tvoria produkciu a tým aj ostatná spoločnosť, sú buď chudobnejší alebo musia tvoriť nadhodnotu bez odmeny za ňu. I, keď odmietam Marxov Kapitál ako celok, v tom má jednoznačnú pravdu. Ale ak si pletie nadhodnotu so ziskom alebo ak obviňuje kapitalistu, že okráda na pracovisku pracujúcich, tak tomu už Marx prestáva rozumieť! Kapitalista okráda nie na pracovisku pracujúceho, ale na trhu ostatok spoločnosti vrátane všetkých pracujúcich. Mikroekonómia žiadne bezprácne okrádanie nepripúšťa!
Táto opakovaná (cyklický narastajúca) nespravodlivosť je podstatou spoločenskej rebélie buď zo strany okradnutých alebo zo strany zbohatlíkov (ak im klesá miera zisku, viď dnešné USA a spol.).
Táto pravda sa do 70tých rokov objavovala pravidelne v krízových javoch z nadvýroby. Od tej doby sa skrýva za tlačením prázdnych peňazí, skrývaných za realitou nekryté úvery a pôžičky. Tlačiť
Ak sa nakoniec pozabíjame, tak sa pozabíjame kvôli tejto, spoločenskej hlúposti a z nej plynúcej nespravodlivosti. Prečo sa máme nenávidieť a zabíjať v malom, ak máme na to už dosť technických prostriedkov, aby sme sa mohli pozabíjať raz naraz a vyhodiť do vzduchu aj našu matičku zem? Tak poďme nato! Čo Vy nato alebo NATO?
Ľudia spamätajme sa!
Entropia, ktorej príčinou je „bezprácny zisk“ a prvotným prejavom bola otrokárska spoločnosť vrcholí. Buď entropiu rozumným spôsobom rozpustíme alebo sa pozabíjame. Pozrite sa s otvorenými očami na celosvetovú spoločnosť! Inštitúcie, ktoré by mali ľudí stmeľovať ako politické strany, spolky, vlády vrátane OSN vynucujú si vzájomné okrádanie, nenávisť a zlobu. Počnúc rozkladom rodiny, vnášaním nenávisti medzi muža a ženu, cez etnickú nenávisť až po medzištátnu. Exaktné vedy sú zneužívané pre proti ľudské konanie. Produkujeme pre to hybridné nástroje od hoaxov, cez elektronické nástroje až po hypersonické zbrane. Podvratná činnosť založená na hybridnom princípe od vymyslených obvinení až po podporu ozbrojených skupín je každodenný život v medzinárodných vzťahoch. Čím horšie, tým lepšie. Kam až zájdeme, to naozaj chceme spáchať hromadnú sebe vraždu?
Nebolo by lepšie pochopiť a uznať pravdu a namiesto živelne (hlúpo) živenej konkurencii prejsť k spolupráci?
Je načase skončiť v spoločenských vedách so stredovekom a založiť prvky novoveku prechodom od živelnosti k rozumnému konaniu!!! HOMO SAPIENS, toto je tvoja úloha a nie hypersonické zbrane! Ekonómia by mala byť v tomto smere prvá na rade. Makroekonómia, založená na bezprácnom zisku je kľúčovým prvkom, ktorý nás od vzniku otroctva vedie k celosvetovej otázke:
Byť či nebyť?“
V Michalovciach 9.9.2020
Andrej Sablič
PS: Švajčiari v referende v rámci „Vollgeld iniciative“ sa vyjadrili, že sú potrebné peniaze, ktoré by zodpovedali realite. Podobné snahy prejavili „Mo Mo“ v Nemecku, „Positive Money“ vo Veľkej Británii, „Nové peniaze pre nový život“ v Čechách, ale aj ďalšie vo svete. Prečo by sa Slovensko k tejto snahe nepripojilo a dalo svetu peniaze, ktoré budú skutočne verným obrazom reality. Takýto návrh leží v našich zásuvkách či smetných košoch už od roku 1991!
To je tak ťažké otvoriť diskusiu k tejto otázke na akademickej pôde?