Zločin a trest …

Naša krajina a jej ľudia prežívajú v súčasnej dobe krušné chvíle a to nielen pre kauzu diplomovky pána Kollára, či hrozby rozpadu vládnej koalície, ale hlavne pre dlhoročné ignorovanie rozkrádania všetkého, čo sme kedysi nazývali spoločný majetok. Policajti a zlodeji. Je potrebné priznať, že po nástupe novej vlády sa zrejme naplno rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní a pomaly ale isto si začínajú plniť svoje povinnosti v duchu platnej legislatívy. No aby sme sa nemýlili, nie je to ani tak zásluha odstupujúceho policajného prezidenta Lučanského, ale hlavne radových policajtov samotných, ktorí sa zrejme konečne osmelili konať to, čo majú napísané na služobných vozidlách : Pomáhať a chrániť. V radoch policajtoch je nemálo takých, čo dodnes neúspešne bojujú o svoju pravdu, podávajú sťažnosti a dokonca aj trestné oznámenia na svojich nadriadených, ktorým akosi ešte nedošlo, že už dujú vetry demokracie aj v PZ SR a ktorí sa ešte stále chovajú ako vlastníci zákona a vykladajú si ho po svojom a tých policajtov, čo sa snažia plniť si úlohy poctivo v zmysle dodržiavanai zákonnosti majú iba na posmech a šikanu. Ešte stále teda v PZ SR prežívajú staré nomenklatúrne štruktúry, ktoré sa snažia za každú cenu zvrátiť cestu práva a spravodlivosti na cestu, ktorá im doteraz umožňovala doslova ” dolce vita “. Ak  Lučanského niektoré vládne politické subjekty velebili za jeho doterajšiu prácu, tak by si mali uvedomiť, ž si na svojich rsiach hriali hada, pretož je nemysliteľné, aby policajný prezident nevedel, čo sa deje v PZ SR. Najokatejší prípad skorumpovanosti policajtov je stáe v nitrianskom kraji a hlavne v jej krajskom meste Nitre, kde sú na vedúcich pozíciách stále policajti, ktorí svätia ” staré poriadky ” a aj vrabce na strechách čvirikajú, že sú ” kúpení ” bodorovcami a majú úzke prepojenia na stranu Smer – SD. Ukazuje sa, že červená mafia má ešte stále svoje chápadlá naširoko roztiahnuté po celej štátnej a verejnej  správe a že jej zlikvidovanie nebude až také ľahké. Preto ma prekvapuje, že súčasná vládna moc svoje predvolebné sľuby o zlikvidovaní mafiánskeho štátu berie aspoň čo sa týka nitrianského kraja na veľmi ľahkú váhu. Chápem, že ak sa to má podariť, treba najprv ísť po tých menších rybách, aby sa tí veľkí nemali poto o koho oprieť, ale to by nemalo byť na prekážku začať konečne aj plošné preverovanie PZ SR, kto ako a kedy sa do zboru dostal, kto a aké má pracovné výsledky, kto s kým je prepojený aj inak ako služobne a podobne. Takýto počin je potrebné, aby sa uskutočnil už čo najskôr a keď aj nie ihneď, tak, by sa mali konečne začať preverovať tie kauzy, na základe ktorých boli a v niektorých prípadoch aj ešte sú poctiví policajti za svoj správny občiansky postoj k právu a spravodlivosti znevažovaní a šikanovaní. Mnohí z nich tento tlak nevydržali a išli do civilu, mnohí však ešte rozmýšľajú či ostať, alebo odísť. Určite by pre PZ SR a našu spoločnosť nebolo dobré, aby odchádzali tí schopní a dobrí a ostali tí neschopní a zlí. Faktom zostáva, že až do pozícií vedúcich oddelení v PZ SR sa veľmi často dostávali  príslušníci podľa politických či rodinných známosti, teda podľa nominácií a to nie je žiadna dobrá vizitka, svedčiaca o tom, že je v PZ SR všetko v proriadku. Všetci takto doplácame na zlé rozhodnutia ponovembrových politikov, ktorí si neustrážili prenikanie bývalých komunistov do štátnej a verejnej správy a umožnili tak, aby sa tak bývalé vedúce nomenklatúrne kádre cez svojich bratov v červenom tričku dostali k veľmi lukratívnemu majetku za bagateľ, dodnes patria k ” verchovke “, ukazujú na odiv svoje podvodne získané obludné majetky, ovládajú všetok život verejný aj politický a vysmievajú sa nám ich sloganom : vak my sme boli rýchlejší ! Podaktorí z nich majú už nahrabané doslova miliardy Eur a som osobne zvedavý, kedy príde tá toľko ospevovaná Spravodlivosť aj k nim. Zatiaľ sa dokážu cez svoje milióny a miliardy a drahých právnikov vymotať z akejkoľvek šlamastiky ako napríklad Majský, ktorý sa úspešne vyhýba väzeniu napriek právoplatnému odsúdeniu už 18 rokov. Pravda, právo a spravodlivosť tak stále u nás kríva na obe nohy a aj keď by boli súdení a odsúdení bederovci, tak nám tu ešte zostane mnoho ešte väčších zlodejov a príživníkov, ktorí si myslia, že sú tak spoločensky vysoko, že na nich žiadny zákon a spravodlivosť nedosiahne. Omyl, spravodlivosť si raz každého nájde, či bol v akej politickej strane či hnutí, či na akej vládnej či štátnej alebo verejnej funkcii a či v minulých vládach, alebo v tej súčasnej. Iba tí, čo majú rešpekt pred zákonmi a nikdy ich neporušili môžu pokojne a s čistým svedomím spávať.

V minulých dňoch sme si podaktorí pripomenuli výročie popravy Milady Horákovej, presvedčenej demokratke a neohrozenej bojovníčky za pravdu, právo a spravodlivosť. Tak ako aj majster Ján Hus, ani ona sa nepodvolila krutému nátlaku väzniteľov a trvala na svojom presvedčení. ” Odmenou jej bolo dlhé zomieranie na slučke, keď jej neumožnili rýchlejšiu smrť. Aj my sme mali niekoľko martírov, umočených a popravených komunistami akými bol Vladimír Clementis či Viliam Žingor. Bez mučenia poviem, že aj poprava Mosgn. Dr. Jozefe Tisu nebola ani spravodlivá ani humánna, bola to iba pomsta prezidenta Beneša, ktorý si takto chcel zmazať u ľudí spomienku na jeho zbabelý útek do Veľkej Británie a svoj ” lid “, ktorý tak miloval, zanechal nemeckým okupantom. Je veľa toho, čo napáchali komunisti nielen v 50 – tych rokoch minulého storočia a v dobe totality za 40 rokov. No úplne sme sa ich nezbavili a dodnes nám v podobe prezlečených sociálnych demokratov stále sťažujú náš život. Reči o akomsi sociálnom štáte si môže Fico akurát tak strčiť z klobúk, keď hlavne za jeho vlád bohatí ešte viac bohatli a chudobní ešte viac chudobneli. Aj vznikajúca nová strana ” Hlas sociálnej demokracie ” Pellegríniho nebude iná, bude to iba odvar Smeru – SD, všetci, čo od F*ica idišli sa poväčšine celých dvadsať rokov podielali na korupcii a zlodejinách ak aj nie priamo, tak takéto počiny tolerovali a nič na ich likvidáciu nepodnikli.

V minulých dňoch dosť ostro zarezonovala kauza okolo diplomovky Kollára. Tento pán sám osebe má dosť komplikovanú minulosť a zrejme okopírovaná diplomová práca mu na dôveryhodnosti určite nepridá. Takmer nik z politikov by nechcel byť v jeho koži o to viac, že on sám dosť ostro vystupoval proti plagiátu Danka. Ukazuje sa úplne jasne, že každého raz jeho minulosť dobehne. Pán Kollár sa musí s týmto problémom a teda aj so svojim svedomím vysporiadať on sám. Mocenské trenice vo vládnej koalícii, keď je každému jasné, že odchod SME rodina by znateľne nahlodal jej súdržnosť a predznamenal by aj jej možný pád, určite to SAS a Za ľudí vyhovuje, Kollára do vlády nikdy nechceli.

Takže tak, román M. F. Dostojevského  ” Zločin a trest ” o ťažkom rozhodovaní študenta Raskoľnikova zavraždiť starú úžerníčku nech je trvalým mementom pre každého, kto by sa rozhodol ísť po krivých chodníčkoch. Je to stále len o tom, či sa rozhodujeme ísť cestou dobra alebo zla, či v našich počinoch rozhoduje pokrivený charakter alebo morálka. Žiaľ, žijeme v dobe, keď o takmer všetkom rozhodujú peniaze a moc na úkor čistých charakterov a morálky. Kedysi, po druhej návšteve svätého otca, Jána Pavla II nám zanechal tento odkaz : Slováci, nebojte sa, ako národ ste predurčení konať dobro ! Ruku na srdce, kto z nás tak koná ?!