Riešenie potravinovej sebestačnosti – využitie geotermalnej energie na Slovensku

Riešenie potravinovej sebestačnosti Slovenska využitím jeho geotermálnej energie

 

Slovensko vo svojej histórii už od čias Samovej ríše a neskôr aj Veľkomoravskej ríše bolo silno agrárne nastavené a potravinovo sebestačné. Obrábali sme si polia a pestovali obilie, ktoré bolo použité na pekárenské výrobky a chov zvierat pre mäso. Vznikom Československa sa rozvoj ešte zrýchlil a patrili sme k potravinovo sebestačným krajinám.

 

Po 2. svetovej vojne sa poľnohospodárstvo v stalinistickom kolektivizačnom režime sa po roku 1948 začalo centralizovať a vytvárať výrobné a pestovateľské celky (jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky). Okrem exotických a citrusových plodov, vypestovalo a chovalo sa všetko, čo bolo potrebné na potravinovú sebestačnosť. Máločo bolo treba doviezť.

 

Veľký zlom nastal po roku 1989 a rozdelení Československa. Samostatné Česko a Slovensko sa začalo orientovať na „otvorenú“ trhovú ekonomiku. Žiaľ, poľnohospodárstvo a prvovýroba ňou dostali ťažké rany a z družstiev sa stali firmy s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti. Začali upadať, lebo majitelia „privatizéri“ si nechávali len ziskové časti a dotácie na prvovýrobu začali klesať. Nastúpila ťažká konkurencia v dovoze rôznych potravín z krajín, ktoré silno dotovali vlastné poľnohospodárstvo. Tento stav sa ešte prehĺbil, keď Slovensko sa v roku 2004 stalo členom Európskej a menovej únie. Od vstupu sme nemali rovnaké dotácie ako veľké krajiny západnej Európy.
Stav k dnešnému roku je, že len cca 40% potravín na slovenskom trhu je slovenského pôvodu.

 

Ako zvrátiť tento stav? Slovensko má veľké šťastie, že disponuje geotermálnou energiou, ktorá, podľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, žiaľ, do dnešných dní, je využitá ledva z piatich percent z jej celkového množstva.

 

Celkovo na Slovensku od 70. rokov minulého storočia až dodnes vzniklo 141 geotermálnych vrtov. Ich výkon pritom predstavuje iba niečo vyše päť percent z celkového potenciálu 6 234 megawattov, ktorý u nás drieme hlboko pod povrchom. Ak by bol výskum robený teraz, podľa moderných metód by sa vypočítalo ešte viac reálneho potenciálu tepelnej energie z geotermálnych zdrojov v našej krajine.

 

Vo voľnom čase študujem všetko o geotermálnej energii a skleníkovom hospodárstve už skoro 20 rokov. Zdroje geotermálnej energie by sa dali na Slovensku využiť v prospech potravinovej sebestačnosti (pestovanie ovocia, zeleniny, húb, hríbov, bylín, kvetov…) a aquakultúr, spojených s hydropóniou a chovom rýb. Ale aj v potravinárskej výrobe ako sušiarňe, mraziarne, na teplom spracovateľské procesy, sušiarne dreva a jeho spracovanie, ako ohýbanie a výroba nábytku. Neposlednom rade pri výrobe textilu, cementu a iného stavebného materiálu, bioplynové stanice, výroba vodíka, etanolu a iné…

 

Už na 500 hektároch skleníkov rôzneho typu by sa v vypestovalo mnoho plodín, ktoré by znížilo potrebu dovozu takmer na minimum, poprípade, prebytky by sa dali aj exportovať. Ale hlavne, mohli by sa konečne začať rozvíjať najslabšie regióny Slovenska, bez závislosti na kohéznych politikách a dôrazu na kohézne rozvojové fondy, a čakanie na zahraničných investorov pre stred a východ Slovenska…

 

Ak by bola vytvorená štátna firma, v ktorej by sa vyrábali komponenty pre výstavbu skleníkov, tak by sa za zlomok trhovej ceny dali vyhotoviť projekty skleníkového hospodárstva. A ďalšia Štátna firma by mohla mať na starosti geotermálnu energiu, napríklad odbornou spoluprácou: https://www.mannvit.com/

 

Jeden hektár skleníka, napríklad na pestovanie papriky, uhoriek, paradajok, jahôd a iného ovocia by mal stáť cca 200 tisíc eur až cca 400 tisíc eur (vysoké dva a pol až 6 metrov); záleží aké by boli náklady na výrobu skleníkov, oceľové konštrukcie, skleníkové sklo, rozvody elektriny vody a podobne. Technické vybavenie, ako sklady, spracovateľské haly cca 100 od 200 tisíc eur plus výpočtová technika na riadenie skleníka plus vetracia technika cca 50 tisíc Eur.

 

Štátna firma by riešila realizáciu geotermálnych vrtov zakúpenými vrtnými súpravami, ktoré by použila na vyhotovenie geotermálnych vrtov. Ak by existovala organizácia (štátna firma) ktorá má také možnosti, náklady na vŕtanie by sa znížili aj o 40% až 60% v závislosti na charaktere podložia, kde by sa realizovali geotermálne vrty.

 

Bežná komerčná cena vrtu hlbokého cca 2000 m je 2 až 2,5 milióna eur. Často je projekt pre skleníky realizovaný dvomi vrtmi: ťažobným a reinjektážnym. Pre 20 – 30 hektárový projekt je potrebný geotermálny komplex pravdepodobne cca medzi 5 až 7 miliónov Eur. Jeden hektár skleníka s príslušným skladom zamestná od 25 až 30 až 35 ľudí pre ovocie, zeleninu, kvety a liečivé byliny… Jeden hektár hríbov zamestná aj cca 50 až 70 ľudí. Pri celkovom projekte 500 až 1000 hektárov by podľa zamerania bolo možné zamestnať od 15 do 30 tisíc pracovných miest.

 

Na Jaguár Land Rover (2800 pracovných miest, z čoho viac ako polovica sú cudzinci, lebo v Nitre je veľmi nízka nezamestnanosť) bolo minuté cca 600 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na stimuly. Za takú sumu by bolo vybudovaných možno aj 500 hektárov skleníkov s geotermálnym vykurovaním a vedľajšími menšími potravinárskymi prevádzkami (tiež môžu využívať teplo na spracovanie plodín z geotermálnej energie): spracovali plodiny, ktoré by sa nestihli predať.

 

Médiami prebehla správa, že Slovensko má vybudovať skladovacie priestory pre nepredané ovocie a zeleninu v hodnote 200 miliónov eur…

 

Typy pracovných miest v oblasti skleníkového hospodárstva sú celkom prívetivé. Potrebný stupeň odbornosti, ktorý je potrebný na prácu pestovateľa a zberača úrody je minimálny zvládnu to aj ľudia bez úplného základného vzdelania (Rómovia); dali by sa zamestnať bez nároku na potrebu náročných školení.

 

Jedna zaujímavá vec je aj to, že geotermálna energia sa nachádza aj v zaostalých regiónoch (veľká časť východného Slovenska ale aj okolo Rimavskej Soboty, Lučenca, v Želiezovciach a podobne. Do značnej miery by sa dali využiť zdevastované bývalé JRD a majere, poprípade „hnedé“ zóny, ktoré vznikali po roku 1989 a zaniknutých štátnych firmách; neboli využité na iný účel a sú ich na Slovensku desiatky…

 

Financovanie by mohlo byť zabezpečené cez eurofondy, Európsku investičnú banku, Nórsky štátny investičný fond, druhý pilier DDS, akcie projektov ROI, ročná návratnosť by sa mala pohybovať od 30% do 60 %; závisí to od zoznamu plodín pestovaných v skleníkovom hospodárstve, viazaných na teplo z geotermálnej energie.

 

Vrty pri Košiciach obec Ďurkov, sledujem už hádam aj vyše 10 rokov. Potenciál je tam bez problémov pre 150-200 hektárov skleníkov. Takmer jedna štvrtina až jedna tretina môjho navrhovaného objemu celkovej plochy pestovania plodín.

 

Čísla budú orientačné. Na Margo Ďurkova je to len sebecký prístup SPP ktorý si spočítalo koľko plynu sa minie na vykurovanie v Košiciach. A že sa im nechce investovať do vybudovania geotermálnej tepelnej rozvodovej stanice. Lebo návratnosť je pri vykurovaní možno aj 10 rokov.

Ondrej Peleš

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Ondrej Peleš

O AUTOROVI

Študoval som elektrotechickú strednú školu špecializácia na výpočtovú techniku. Zaoberám sa vo volnom čase - študujem všetko o turizmuse, potravinová sebestačnosť Slovenska hlavne ( Využitie geotermálnej energie spojené s skleníkmi a iné možnosti využitia )

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 1

Celkové hodnotenie: 27.63

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA