Ničí nás „moc vplyvu“ nad zákonodarnou, výkonnou, aj súdnou mocou.

Dnes už každý žiak základnej školy pozná deľbu štátnej moci. Ľudia veria tomu, že štátna moc má tri zložky, volenú (1) zákonodarnú a (2) výkonnú moc a tiež nezávislú (3) súdnu moc. Učebné texty sú plné ďalších manipulatívnych klamstiev napríklad o federalizme. V skutočnosti masa ľudí nemá ani tušenia o najdôležitejšej zložke moci. Je ňou nevolená moc vplyvu, moc nad vedomím ľudí. Táto existuje v dvoch hlavných formách, pričom ľudia si ju uvedomujú ako nadštátnu moc v pozadí.

Jednou formou moci vplyvu je mediálna moc. V mnohých štátoch sa prejavuje variabilnosťou mediálnych informácií. Práve možnosť výberu, skutočnej voľby z viacerých možností na základe informovanosti tých, ktorí si vyberajú, je podstatou demokratickej spoločnosti. Je naozaj ťažké povedať, či dnes vôbec existuje demokracia, ako vôľa väčšiny v záujme väčšiny. Súčasný absolútny monopol etablovanej mediálnej moci, aký funguje vo veľkom množstve štátov, vrátane Slovenska, charakterizuje konštitučné totality. Svojim vlastníckym charakterom je to oligarchická moc.

Dnes je mediálna oligarchická totalita inštitucionalizovaná zákonmi potláčajúcimi slobodu slova a vyjadrovania, cenzúrou opozičných postojov, mimovládnym ovládaním sociálnych sietí protištátnikmi. Ale aj dehonestáciou, osočovaním a kriminalizáciou alternatívnych médií. Tiež uplatňovaním štátneho teroru proti všetkým zdrojom a nosičom kritických neetablovaných postojov. Bežný človek si pod dlhoročným premývaním myslenia a pod vplyvom manipulácie ani neuvedomuje, že nezávislosť médií je úplný nezmysel, všetky médiá sú od niekoho, niečoho závislé. Ešte aj tie alternatívne sú závislé minimálne od internetového priestoru, ktorého vlastníci, správcovia, administrátori, v podstate inštitucionálni cenzori, im môžu priestor obmedziť. Nezávisia teda len od udržania priazne svojich poslucháčov a divákov.

Druhou zložkou moci vplyvu je finančná moc, tiež v skutočnosti držiaca monopol. Novodobé totality sú charakterizované práve monopolom finančnej moci v rukách vlastníkov hypercentralizovaných súkromných finančných kartelov. Aj táto zložka moci vplyvu je svojim vlastníckym charakterom oligarchická moc. Zákonodarné a vládne režimy niektorých štátov, medzi nimi žiaľ, aj Slovenska, nemajú žiadny prvok mediálnej a štátnej moci vo svojich rukách. Obidve zložky moci vplyvu sú u nás výlučne v cudzích rukách a majú manipulatívny charakter nad voličmi, ktorí rozhodujú o zákonodarnej, aj výkonnej moci.

Dôsledkom je, že menšinové postoje, podporované médiami a finančnou oligarchiou, vládnu nad väčšinovými postojmi, pričom stále väčšia časť voličskej základne rezignuje. Tento systém je totalitný, nespravodlivý a nebezpečný. Liečbou je demonopolizácia mediálnej a finančnej oligarchickej moci a nie presadenie občianskej spoločnosti v súčasnom extrémne toxickom monopolizovanom a nespravodlivom prostredí. Toto prostredie nie je nedemokratické, toto totalitné prostredie absolutistickej moci vplyvu je antidemokratické. Okrem demonopolizácie je paralelným riešením nekompromisné presadzovanie spravodlivosti vo všetkých jej formách. Túto tému rozviniem v inom blogu.

Už dávnejšie som v blogu vyjadril postoj, že na manipuláciu väčšiny antidemokrati používajú jeden osvedčený a všetkými podobnými totalitami overený nástroj: manipulatívne médiá. Ak niekto nájde rozdiel medzi neslobodou médií kedysi v rukách ústredných výborov komunistických strán, alebo ministerstiev propagandy fašisticko-nacistických režimov a dnešnými mediálnymi monopolmi ovládanými súkromníkmi, tak sa stane laureátom Nobelovej ceny.

Písal som aj o jednom z prejavov monopolu moci vplyvu vo forme totalitného ovládnutia mediálneho priestoru nositeľmi oligarchických menšinových hodnôt a záujmov. Výsledkom bolo svojho času liberálnymi politikmi umožnené zásadné zredukovanie rozsiahlej strednej triedy pripustením nebankoviek na trh, ktorého masa bola zložená z ekonomických šarlatánov, vlastníkov nehnuteľností. Nehoráznymi úrokmi o všetko prišli a náš štát charakterizujú milióny exekúcií v prospech šmelinárov. Čo to má spoločné s mediálnou totalitou? Nuž veľmi veľa. Práve médiá nehorázne zarábali na tomto nešťastí masívneho množstva ľudí, na rozširovaní tejto epidémie šmeliny. Štát to umožnil a naivných ľudí neochránil.

Reklamy nebankoviek nás otravovali dlhé mesiace a pre médiá boli životodarnou mannou. Rovnako, ako nás dnes otravujú korupčné reklamy na europrojekty. Ktoré takto podporujú najrozsiahlejšiu systémovú korupciu v histórii ľudstva. Nádejná výhra zdravého sedliackeho rozumu v parlamentných voľbách môže vytvoriť predpoklady na jej zastavenie. Dôsledkom mediálnej totality je tiež už opakovane po sebe zvolenie totálnych amatérov a šarlatánov, bez akejkoľvek politickej skúsenosti, do najvyšších štátnických funkcií.

V jednom z blogov som poukázal na závažné nevojenské aspekty bezpečnostnej politiky, súvisiacej s oligarchickou monopolizáciou moci vplyvu. Dominancia, teda totalita súkromno-vlastníckeho monopolu firiem, poskytujúcich obyvateľom Slovenska rozhodujúce ľudské potreby sa musí takisto odstrániť. Totalitnými režimami preferovaný a revolúciou odsúdený model monopolu štátneho vlastníctva, bol totiž nahradený rovnako totalitným modelom monopolného vlastníctva v rukách hŕstky súkromných kartelov oligarchie. Ide o potravinovú, vodovú, liekovú, hygienickú, zdravotnícku, surovinovú, platobnú, energetickú, krajinotvornú, ekologickú a mnohé iné typy bezpečnosti. Pliagu aktuálneho bezpečnostno-politického amaterizmu je nutné nahradiť. Dnes je všetko, od čoho závisia životy a zdravie miliónov ľudí, v rukách súkromných, na zisk zameraných monopolov nadnárodných oligarchických korporácií, usilujúcich sa o totálny monopol, ovládnutie trhov a teda osudov ľudí.

Cestou nápravy nezodpovednosti nebude zoštátňovanie, ale iné sofistikované formy demonopolizácie. Nezabúdajme, že prvým predpokladom úspešnej liečby akejkoľvek choroby je správna diagnóza. A priznanie faktu, stavu. Niet dôvodu na porazenectvo. Máme to v rukách my: drvivá väčšina normálnych. Ujasnime si to v hlavách s vedomím, že ide o bezpečnosť štátu. Ide o nás, o našu budúcnosť a budúcnosť našich potomkov. Ak si necháme všetko rozflákať, ak budeme všetko pchať do cudzích nenažratých gágorov, potom sa nesťažujme na nízke dôchodky, na zruinované zdravotníctvo, na to, že papierové plienky u nás stoja dvojnásobok ceny v porovnaní so západom, na predražené lieky aj potraviny, na likvidáciu slovenského knižného trhu, na gigantické a v stovkách percent zvýšené bankové poplatky, na nevýhodné podmienky výlučne zahraničných bánk a poisťovní, pôsobiacich na Slovensku.

Monopol sa nehrá, monopoly diktujú ceny. Ak nemajú konkurenciu tak, ako majú v iných štátoch, tak sa to musí odrážať na cenách. Ak neexistuje prirodzená konkurencia, tak politici majú právo a povinnosť použiť na jej vytvorenie štátnu moc. Politikov si vyberáme vo voľbách. Aj svojou neúčasťou a umožnením tým menej osvieteným, aby vybrali za nás, proti nám. Monopol moci vplyvu je podstatou nespravodlivosti, ktorú všetci všade a na vlastnej koži pociťujeme.

https://blog.hlavnespravy.sk/16051/predvolebna-lekcia-z-geopolitiky-odstraneny-bol-monopol-statostrany-urobime-to-iste-s-oligarchickym-monopolom/

https://blog.hlavnespravy.sk/14767/medialne-monopoly-signal-navratu-totality/

Publikované 17. júna 2020