Ako ďalej ? …

Dozrel čas na rozhýbanie ekonomiky. Tak ako ďalej ?! Včera túto tému rozhýbala tlačovka Pellegriniho, ktorý vcelku oprávnene kritizoval súčasnú vládu za jej nečinnosť / či skôr neschopnosť / rýchlejšie reagovať na zmenu medicínskej krízy koronavírusu na krízu ekonomickú. A mal pravdu. Ak pomaly končia obmedzujúce opatrenia a vcelku rýchlo sa rozhýbava stredná a malá podnikateľská sféra, prišiel čas aj na rozhýbanie ťahúňov ekonomiky a to sú automobilky. No spoliehať sa iba na ich export a z toho vyplývajúce dopady na vnútornú spotrebu sa javí aj vzhľadom na celosvetovú recesiu tohoto segmentu ako pochybné. Pellegríny správne poukázal na tie aspekty výroby a podnikania, ktoré môžu vcelku úspešne prípadný výpadok ziskov štátu z daní exportu automobilov nahradiť ajiné odvetvia výroby ako : stavebníctvo, hutníctvo a metalurgia, sklárstvo, poľnohospodárska výroba, rozvoj a podpora domácich malých aj veľkých podnikateľov, splavnenie vodného toku Váh až po Žilinu a s tým spojené vedľajšie práce / výroba vlečných člnov, výroba riečnych bagrov, výroba zariadení priepustí vodných elektrární, pozemné a stavebné úpravy a p. /, dostavba chýbajúcich dialničných úsekov a tunela pri Žiline, rekonštrukcia ciest I. II. a III. triedy, výstavba zadržiavacích zábran v polesiach a na svahoch kde je predpoklad tvorby záplavových vĺn, výstavba zadržiavacích nádrží pre potreby zavlažovania polí a aj ako možnosť odklonu prívalových vĺn od miest osídlenia, výstavba miestnych vodovodných a kanalizačných sietí a pod. Je toho samozrejme omnoho viac, čo by naša krajina v rámci zanedbaných investícií mohla potrebovať, vytypoval som iba tie o ktorých mám vedomosť.

Takže ako hovorieval aj tatíček Masaryk : Nebáť sa a nekradnúť ! Je aj veľa toho, čo nasľubovali pred voľbami politické subjekty, ktoré tvoria vládnu koalíciu. Pomaly, ale iste zo svojich upúšťajú a to nie je dobré. A preto sa ani nečudujem, že medzi ľuďmi vzrastá nespokojnosť a to nielen pre tie predvolebné sľuby, ale aj pre spôsoby, aké predstavitelia vládnej koalície uplatňujú voči ľuďom a svojim voličom. Mali by urýchlene s tým niečo robiť. Začať by mali ale od seba a začať sa správať a konať tak, aby sa za svoje počiny nemuseli pred verejnosťou hanbiť. Zatiaľ ako sa to javí, im scenár slušnosti a schopnosti nehrozí. Veselo si dosadzujú na významné pozície tých svojich s poznámkou, že je to údajne iba dočasne a čo je ešte prekvapujúcejšie, aj takých, čo nemali takú čistú minulosť ako základnú podmienku úspešnosti, ako to veľmi často prízvukuje podmienku skoro ministerka Remišová. Premiér Matovič by okrem rétoriky v duchu pouličného predavača mal svoje chovanie zásadne zmeniť aj obsahovo a to hlavne v tom, aby jeho vyjadrovania nikoho neurážali a nepredbiehali sa jeho myšlienkam. Kedysi psychológ Tatár označil takéto spôsoby vyjadrovania v prípade Mečiara ako myšlienkový kapustový šalát. Cez to všetko prajem terajšej vláde veľa úspechov, pretože od nich tiež závisí, ako sa budeme mať. Ľudia sú statoční, tých nie je potrebné naťahovať na škripec, už aj tak to ledva ledva zvládajú, treba im dať novú vzpruhu a nádej. Je to teda iba a iba na tých, čo nám vládnu a majú moc, aj keď nám často sľubujú, že nám budú slúžiť, no ako obyčajne : sľuby, sľuby – loňské snehy.