Vo včerajšom článku som informoval o nedávnom podaní trestného oznámenia na bývalého i súčasného predsedu vlády SR a hlavného hygienika SR vo veci protikresťanského konania, škrtenia osobných slobôd, iných totalitných praktík a vládnej svojvôle. Tu by som chcel z katolíckeho hľadiska vysvetliť motiváciu k tomuto kroku, v rámci ktorého sa snažím o otvorenie trestno-právneho sporu podľa zákonov, z ktorých mnohé katolícke nie sú.
Nebezpečný precedens
Zakazovanie bohoslužieb a iné totalitné praktiky v súvislosti s koronavírusom sú veľmi nebezpečným precedensom, pretože vytvárajú platformu pre štátne škrtenie kresťanov na základe rôznych pseudodôvodov. Či neboli aj dôvody iných protikresťanských režimov rovnako „vážne“? Napríklad v starom Ríme kresťania bohoslužbami „ohrozovali poriadok ríše,“ za komunizmu „podkopávali socialistické zriadenie“, atď. Pokiaľ kresťania prijmú takýto zákaz pod zámienkou koronavírusu, otvára to dvere ďalším prenasledovaniam na základe rôznych zámienok v budúcnosti.
Vzoprenie sa systému
Ako bolo vo svetle proroctiev kardinála Manninga priblížené v minulom článku, Katolícka Cirkev je povinná trpieť radšej mučeníctvo, než poslúchnuť civilného vládcu, ktorý by sa protivil jej zákonom a svedomiu. Historicky vieme, že toto praví pastieri v minulosti robili. Ustúpenie štátnej moci zo strany ľudí, vydávajúcich sa za pastierov Katolíckej Cirkvi, nevyhnutne svedčí o tom, že ich organizácia (KBS) nepredstavuje Katolícku Cirkev. Človek síce môže byť zbabelý z čisto ľudského strachu pred štátom a pritom zostávať katolíkom, tento krok však bol učinený v rámci zosvetštenej politiky a učenia tzv. II. Vatikánskeho koncilu, prinosivšieho mnohé bludy, odporujúce katolíckej viere (ekumenizmus, náboženská sloboda, kolegialita, subjektivizmus) a tiež priaznivý postoj k moderným sekulárnym štátom a rozpad vnútorného náboženského života. Ukážkou toho je napríklad i schvaľovaná svätokrádež vo forme prijímania do ruky, odporujúceho všetkému, čo z dogmy o prepodstatnení plynie.
Postavenie sa za katolíkov
Novocirkev sa vzoprieť štátu ani nepokúsila, hoci pri počte veriacich na Slovensku mala veľkú šancu uspieť. Dôkazom toho sú skutočnosti, uvedené ku koncu článku Dr. Malého (napr. istý španielsky biskup, ktorý sa vládnemu nariadeniu vzoprel a napokon dosiahol súhlas guvernéra Alcaly so svojím postupom). Novocirkevný klérus, preniknutý bludmi a tak poplatný slobodomurárskemu štátu si akúkoľvek obranu ani nezaslúži, preto moje trestné oznámenie nemá za cieľ chrániť novocirkev (v skutočnosti by som, byť vo vláde, sám zakázal Novus Ordo z dôvodu herézy a povolil len slúženie tridentskej omše). Na Slovensku však stále sú skupinky verných tradičných katolíkov a poctivých veriacich, ktoré si obranu zaslúžia.
Kritika vs. nelegitimita
Mnohí vládne nariadenie kritizovali, prípadne žiadali štát o upustenie od neho. Kritika je určite správna a mimoriadne si cením každý hlas odporu, ktorý zaznel. Avšak domnievam sa, že žiadanie vlády o jeho zrušenie už nie je úplne správne, pretože mu to nepriamo dáva istú legitimitu (nelegitímne opatrenie je totiž nulitné od začiatku a vo svedomí nezaväzuje). Preto je potrebné toto opatrenie právne napadnúť už na samom začiatku a neviesť s vládou žiadnu diskusiu. Z tohto dôvodu som hneď v deň vydania opatrenia verejne vyzval k jeho porušovaniu a stojím si za tým. Ďalším logickým postupom je teda žaloba na jeho vydavateľov, nakoľko je tak povediac evidentné, že ide o nezákonné nariadenie. Kritika teda jednoznačne nestačí a bohužiaľ si nie som vedomý, že by niekto predo mnou toto opatrenie právne napadol, hoci som v to dúfal.
Katolícke zriadenie vs. Ústava SR
Každému katolíkovi by malo byť jasné, že množstvo článkov Ústavy SR je v rozpore s katolíckou vierou, prípadne priamo heretických. Podrobná analýza je nad rámec tohto článku, avšak ilustratívne príklady nájdeme hneď na začiatku: Už preambula obsahuje vyjadrenia v duchu volania po všeobecnej demokracii, čo je snaha vychádzajúca z francúzskej revolúcie, Katolíckou Cirkvou odsúdená (Pius VI. – Pourquoi notre voix, Sv. Pius X. – Notre charge apostolique). Článok 1 vyhlasuje, že sa SR neviaže na žiadne náboženstvo, čo je forma štátu jasne odsúdená v pápežských encyklikách ako heretická (Pius IX. – Quanta cura, Lev XIII. – Immortale Dei, Pius XI. – Quas primas). Článok 2 vyhlasuje, že „štátna moc pochádza od občanov,“ čo je protikatolícky blud, protirečiaci samotnému Písmu Svätému (Rim 1,13: „Niet mocnosti, okrem od Boha a tie, ktoré sú, od Boha zriadené sú.“) Z toho zároveň plynie, že Ústava SR chápe demokraciu ideologicky, čím dostáva i Článok 1 do rozporu so sebou samým: „demokratický štát“ vs. „neviaže sa na žiadnu ideológiu“. Nie je azda potrebné ďalej pokračovať. Mnoho ďalších článkov sa zakladá na slobodomurárskych princípoch. Mojím cieľom pri podaní trestného oznámenia teda určite nie je chrániť Ústavu SR ako celok, i keď sa v ňom na ňu odvolávam. Avšak Ústava SR obsahuje niektoré požiadavky prirodzeného práva, ako napríklad osobná sloboda a nekibicovanie štátu do všetkých aspektov spoločenského i rodinného života, ako aj veľmi podstatné: sloboda hlásania evanjelia a pôsobenia Cirkvi Božej na Slovensku. Dožadovať sa dodržovania týchto požiadaviek je plne legitímne. Zároveň Ústava SR usvedčuje vládu z nedodržiavania svojich vlastných zákonov a z čím ďalej tým väčšej snahy o protikresťanský systém.
Zákonné vs. mimoriadne prostriedky nápravy
Proti tyranskej vláde, protiviacej sa zákonom Božím, katolíci v minulosti mnohokrát zasiahli. Je to legitímny spôsob nápravy a sv. Tomáš Akvinský pripúšťa za istých okolností i tyranovraždu. Ako skvelé a povzbudzujúce príklady možno uviesť Bitku na Bielej Hore, ťaženie generála Franca v Španielsku, armádny zásah generála Pinocheta v Čile, povstanie francúzskych katolíkov vo Vendée a obzvlášť povstanie mexických Cristeros. V duchu evanjelia je však nutné zohľadniť praktické možnosti a pred mimoriadnym zásahom proti štátnej moci je potrebné vyskúšať všetky mierne prostriedky nápravy (trestné oznámenie, sťažnosť, manifestácia, bojkot). Takýto bol postup aj v prípade mexických Cristeros. Súčasná vláda však väčšinu z nich vo svojom totalitnom kruhu sama znemožnila. Zákazom zhromaždení sa zabezpečila pred spätnou väzbou vo forme manifestácií a bojkot robí sama paralýzou celého hospodárstva. Prostriedkov teda nezostáva veľa. Jednými z nich sú sťažnosť na ústavný súd alebo trestné oznámenie. Keďže nie som kompetentnou osobou čo sa týka podania sťažnosti na ústavný súd, hlavnou možnosťou a zároveň mravnou povinnosťou je podať trestné oznámenie.
Dlhé vyčkávanie
Je legitímne položiť si otázku, prečo podávam trestné oznámenie až teraz, keď sa opatrenia uvoľňujú a nie okamžite po ich zavedení. V prvom rade som chcel nechať priestor, aby tak učinil niekto iný. Na Slovensku je mnoho šikovných právnikov a ľudí zbehlejších, než som ja. Keďže mi ide o vec a nie o osobné pútanie pozornosti, očakával som, že to niekto dá dokopy kvalitnejším spôsobom, než ja. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Potom, blíži sa voľba nového generálneho prokurátora a zazneli mená viacerých kandidátov. Túto vec by pokiaľ možno mal nový generálny prokurátor dostať do ruky. Pokiaľ bude mať zmysel pre spravodlivosť, musí sa tým zaoberať. Ďalej, po opadnutí počiatočných emócií, mediálnej bubliny a politického predháňania sa, kto spraví tvrdšie opatrenia, je väčšia šanca, že sa na to právnici pozrú s chladnou hlavou. Samozrejme, je tu i nedostatočná promptnosť konania z mojej strany.
Osoby, na ktoré je trestné oznámenie podané
Samozrejme, ľudí v štátnej správe, ktoré sa týmito opatreniami dopustili trestných činov, môže byť viac. Avšak oné tri osoby nesú za ne primárnu zodpovednosť a boli najagresívnejšie v ich presadzovaní. U všetkých troch je navyše zrejmá jasná protikresťanská orientácia. Peter Pellegrini toto protizákonné opatrenie na zavretie kostolov presadzoval skôr, než zavretie škôl, tovární, obchodov a ďalších zariadení. Odôvodnil to tým, že všetko to ostatné je kľúčové pre hospodárstvo, zatiaľ čo náboženské obrady sú „len obyčajná tradícia“. Tu je evidentné grobiánske pohŕdanie najvyššou vedomosťou a povinnosťou ľudskou a celkom prevrátený rebríček hodnôt, vychádzajúci z boľševického materializmu. Ďalej sa vyjadril, že Cirkev je organizácia fungujúca v rámci štátu a podriadená štátu (čo je neslýchané do neba volajúce kacírstvo) a že bude prvým, kto bude iniciovať postihy tým, čo nariadenie porušia. U Igora Matoviča je protikresťanský prístup rafinovanejší a preto je oveľa nebezpečnejší. Sám alibisticky žiadne nariadenie hneď nevydal, iba ponechal to od svojho predchodcu. Prezentuje sa ako katolík, častokrát verejne vyhlási veci s nejakým duchovným obsahom, pozýva si sa na stretnutie predstaviteľov „cirkví“ a fotí sa s nimi. Skutky sú však celkom iné a prístup ku kresťanom ešte útlakovejší, než u Pellegriniho. Ako príklad za všetko možno uviesť totalitu počas Veľkonočných sviatkov. Zatiaľ, čo americký prezident volal, aby sa počas sviatkov zabudlo na opatrenia, všetci sa sústredili na ich kresťanský obsah spolu s blízkymi a išli do kostola, u slovenského premiéra sme videli pravý opak: O to viac si zgustol na tom, ako Slovákom spraviť zle a prenasledovať ich, pretože vedel, že sviatky sú časom, kedy ľudia navštívia rodinu a myslia na iné veci, než jeho opatrenia. A keďže ide o najvýznamnejšie kresťanské sviatky, badať tu osobitnú nenávisť a opovrhovanie kresťanskou praxou. Ani boľševici si takto przniť toto obdobie nedovolili. Dá sa to porovnať so zavedením 10-dňového týždňa počas Francúzskej revolúcie. No a dotiahnutím do absurdity je vyhlásenie Matoviča, že by nechal uväzniť kňaza za rozdávanie svätého prijímania, pretože vraj ide o trestný čin ohrozovania zdravia a „ak chce niekto stráviť 4 až 10 rokov v base, nech pokračuje v takomto nezodpovednom konaní“. Tu azda niet čo dodať. Vidíme tu dokonalú charakteristiku prototypu protikresťanského tyrana. To však až tak neprekvapí, keď si uvedomíme, že Matovič je podozrivý z napojenia na slobodomurárske lóže (článok o tom sa pripravuje). Tretím inkriminovaným je hlavný hygienik SR Ján Mikas. Áno, bol to on, ktorý všetky tieto protikresťanské opatrenia vymyslel a ktorý podnecoval i oboch premiérov k ich zavádzaniu. Preberá odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorú vedie keňský komunista a zločinec Tedros Adhanom Ghebreyesus a ktorá je skrz-naskrz pretchnutá globalizmom, slobodomurárstvom a pro-potratovou agendou. Zo všetkých troch zašiel Mikas v protikresťanských opatreniach najďalej a pokúša sa diktovať, čo sa má a nemá diať v súkromnej sfére. Nariaďuje povinnú svätokrádež (prijímanie do ruky), obmedzuje spovede a zakazuje kňazom navštevovať a udeľovať sviatosti ľuďom chorým na koronavírus. Tým prekročil všetky medze najelementárnejšej spravodlivosti. Niet na svete väčšieho zločinu, než pokúsiť sa znemožniť niekomu dostať sa do neba v hodine smrti.
KBS je nepriateľom katolicizmu číslo 1 na Slovensku
Kaifáš, Annáš a ďalší židovskí veľkňazi a farizeji boli otvorenými nepriateľmi Nášho Pána Ježiša Krista a dožadovali sa jeho smrti otvorene. Judáš však, zradca, súc formálne jedným z dvanástich apoštolov, bol nepriateľom skrytým a preto podľa kresťanskej tradície oveľa horším. Kristus ho sám nazýva synom zatratenia (Jn 17, 12). Podobne aj dnes nie sú našimi dnešnými najväčšími nepriateľmi tí, ktorí otvorene robia nezákonné protikresťanské opatrenia a prenasledujú Cirkev, ale tí, ktorí hrajúc sa na katolíkov a predstaviteľov Cirkvi, zavádzajú sami ešte horšie veci, zrádzajú katolícku vieru a vydávajú ľud Boží do rúk nepriateľov. Okrem toho, že vnucujú veriacim falošnú vierouku a modernizmus tzv. II. Vatikánskeho koncilu, sa plne zapojili do protikresťanského ťaženia v súvislosti s koronavírusom. Kto presadzoval svätokrádež a vyprázdňoval nádobky so svätenou vodou ešte predtým, než vláda čokoľvek zakazovala? Predstavitelia KBS! Kto žiadal a nariaďoval kňazom a veriacim, aby poslúchli protizákonné a protikresťanské štátne nariadenie? KBS! Kto opakovane vyzýval, že treba rešpektovať všetky štátne opatrenia a hygienika? Zvolenský s KBS! Kto opatrenia neustále ospravedlňoval a hľadal rôzne výhovorky, prečo sa proti nim nepostaviť? KBS! Kto zverejnil na svojej tlačovej stránke nariadenia hygienika proti elementárnej spravodlivosti, napríklad zákaz zaopatrovania chorých, bez čoho by tieto boli v podstate neznáme? KBS! Kto ešte aj po uvoľnení opatrení nezákonne a v rozpore s celým cirkevným právom a inštrukciami rímskych kongregácií núti veriacich páchať smrteľný hriech svätokrádeže vo forme znesväcovania eucharistie prijímaním do ruky? Áno, je to KBS!!! Niet na Slovensku horšej organizácie, než je KBS. Snáď ani PS-Spolu nie je tak protikresťanské ako oni.
My katolíci musíme sústrediť svoj boj hlavne proti KBS a až sekundárne proti sekulárnemu štátu a jeho predstaviteľom. Bohužiaľ, nie je zrejmé, že by sa niekto z KBS dopustil v tejto veci trestných činov proti svetským zákonom. Zvažujem podať trestné oznámenie pre spolupáchateľstvo a schvaľovanie trestného činu zo strany KBS, avšak nie je zrejmé, kto by bol vlastne obeťou, keďže veľká časť poškodeného duchovenstva sa sama hlási ku KBS ako k svojej materskej organizácii. Týka sa to aj veľkého množstva veriacich. Je potrebné bezodkladne zastaviť financovanie tejto heretickej organizácie zo štátneho rozpočtu a zabezpečiť, aby v svetskom práve stratila nárok na a priori uzurpáciu mena katolícky. Je možné podať podnet proti KBS aj na rímske kongregácie, avšak účinnosť je otázna, nakoľko tie sa topia častokrát ešte vo väčšej kríze, než KBS. Je tu aj blud kolegiality, na základe ktorého zrejme nezasiahnu proti KBS i keby chceli. Taktiež na základe tohto bludu aj niekto čestný a spravodlivý z KBS nevystúpi proti nej, ale pôjde radšej s prúdom.
Záver
Je zrejmé, že hoci KBS s trestnými činmi štátnych orgánov a predstaviteľov súhlasí, mimoriadne poškodenými na Slovensku sú všetci katolíci úprimnej viery z ľudu i duchovenstva, ktorí nemôžu za stav KBS a preto je toto trestné oznámenie na Pellegriniho, Matoviča a Mikasa prepotrebné. Nie je mysliteľné, aby svojvôľa vlády v prenasledovaní kresťanov dostala zelenú a mohla sa v budúcnosti opakovať. Pokiaľ si súdy splnia svoju povinnosť, podozrivým činy dokážu a spravodlivo ich potrestajú, môže to aj im samým pomôcť k obráteniu sa a na súde Božom im už bude ľahšie. Kto však pred hroziacim rozsudkom pekla zachráni predstaviteľov KBS?