Trendy v obchode s falšovaným a pirátskym tovarom

Zhrnutie

Táto štúdia obsahuje aktualizovanú kvantitatívnu analýzu hodnoty,
rozsahu a veľkosti svetového obchodu s falšovanými a pirátskymi
výrobkami. V správe sa používa na mieru prispôsobená štatistická
metodika, ktorá bola pôvodne vyvinutá pre štúdiu OECD (2008) a
vypracovaná pre správu OECD – EUIPO (2016), ktorá bola založená
na údajoch za rok 2013.

V tejto aktualizovanej správe založenej na údajoch za rok 2016 sa
odhaduje, že v uvedenom roku mohol medzinárodný obchod
s falšovanými a pirátskymi výrobkami dosiahnuť objem až 509 miliárd
USD. Toto číslo predstavuje 3,3 % svetového obchodu. Nie sú v ňom
zahrnuté falšované a pirátske výrobky vyrobené a spotrebované na
domácom trhu, ani pirátske digitálne produkty, ktoré sa šíria cez
internet. V predchádzajúcej štúdii OECD – EUIPO, ktorá vychádzala
z rovnakej metodiky, sa odhadlo, že v roku 2013 predstavoval falšovaný
a pirátsky tovar 2,5 % svetového obchodu, čo sa rovná až
461 miliardám USD.

Medzi rokmi 2013 až 2016 veľmi významne stúpol podiel obchodu s
falšovaným a pirátskym tovarom na svetovom obchode. Okrem toho bol
tento rast zaznamenaný počas obdobia pomerného spomalenia rastu
celkového svetového obchodu. V dôsledku toho je intenzita falšovania a
pirátstva na vzostupe, čo predstavuje významné potenciálne riziko pre
duševné vlastníctvo (DV) vo vedomostnej, otvorenej a globalizovanej
ekonomike.
Táto štúdia čerpala z podrobných údajov EÚ a predstavuje aj hĺbkové
posúdenie situácie v Európskej únii. Z výsledkov vyplýva, že v
roku 2016 dosiahol dovoz falšovaných a pirátskych výrobkov do EÚ až
121 miliárd EUR (134 miliárd USD), čo predstavuje až 6,8 % dovozu do
EÚ, v porovnaní s 5 % dovozu v roku 2013. Treba uviesť, že tieto
výsledky vychádzajú z údajov o zhabaniach colnými orgánmi
a nezahŕňajú falšované a pirátske výrobky vyrábané a spotrebúvané na
domácom trhu, ani pirátsky digitálny obsah na internete.

Falšované a pirátske výrobky naďalej smerujú zložitými obchodnými
trasami, pričom sa zneužíva súbor prechodných tranzitných miest.
Mnohé z týchto tranzitných ekonomík majú veľké zóny voľného
obchodu, ktoré sú dôležitými strediskami medzinárodného obchodu.
Naďalej rastie aj používanie malých zásielok na účely obchodovania s
falšovanými výrobkami. Malé zásielky, zasielané väčšinou poštovými či
expresnými službami, sú príkladom väčšieho zjednodušenia
obchodovania. Na druhej strane zároveň predstavujú spôsob, akým
páchatelia trestnej činnosti znižujú šancu odhalenia a minimalizujú
riziko sankcií. Využívanie malých zásielok zvyšuje náklady colných orgánov                       na kontroly a zaistenie a prináša ďalšie významné výzvy pre orgány presadzovania práva.

Je preto potrebné koordinovane preskúmať politiky v tejto oblasti.
Falšované výrobky sa vyskytujú vo veľkom a rastúcom počte odvetví,
ako je bežný spotrebný tovar (obuv, kozmetika, hračky), výrobky určené
podnikom (náhradné diely alebo chemické látky), tovar v oblasti IT
(telefóny, batérie) a luxusný tovar (módne doplnky, luxusné hodinky).
Dôležitou skutočnosťou je, že veľa falšovaného tovaru, najmä lieky,
potraviny a nápoje a zdravotnícke vybavenie, môže predstavovať
závažné riziká pre zdravie a bezpečnosť.
Aj keď falšovaný a pirátsky tovar pochádza takmer zo všetkých
ekonomík na všetkých kontinentoch, Čína a Hongkong (Čína) sú stále s
veľkým predstihom najvýznamnejším miestom ich pôvodu.
Spoločnosti, ktoré trpia v dôsledku falšovania a pirátstva, sú aj naďalej
registrované najmä v krajinách OECD, hlavne v Spojených štátoch, vo
Francúzsku, v Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku, Japonsku, Kórei a
Spojenom kráľovstve. Cieľom sa však stáva rastúci počet spoločností
registrovaných v nečlenských ekonomikách s vysokými príjmami,
napríklad v Singapure a Hongkongu (Čína). Okrem toho je rastúci počet
držiteľov práv, ktorí sú ohrození falšovaním, registrovaných v Brazílii,
Číne a iných rozvíjajúcich sa ekonomikách. Falšovanie a pirátstvo teda
predstavujú kritické riziko pre všetky inovatívne spoločnosti, ktoré sa
opierajú o duševné vlastníctvo pri podpore svojich obchodných stratégií,
bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
Na to, aby vlády chápali toto riziko a bojovali proti nemu, potrebujú
aktuálne informácie o veľkosti, rozsahu a trendoch obchodu s
falšovaným a pirátskym tovarom.

Cieľom tejto štúdie je do istej miery ozrejmiť nezákonný obchod, je však potrebná hlbšia analýzy, aby sa podporili politické riešenia a riešenia v oblasti presadzovania, a aby sa
vládam a agentúram po celom svete umožnilo spolupracovať.

Záver

Je škoda, že uvedené agentúry sa tak usilovne starajú o blaho súkromných firiem, aby sa ich falošný tovar nedostával do EÚ a svetového obchodu.

Chýba mi tam ešte štatistika :

• koľko cla a DPH sa dostalo do rozpočtov EÚ a členských štátov – ako pri pašovanom tovare treba do vymerať  a hlavne fyzicky dostať do rozpočtov
• koľko trestných činov bolo spáchaných a ako boli páchatelia potrestaní
• koľko firiem bolo fyzicky zrušených na základe súdneho rozhodnutia boja proti podvodom
• kde sa falošný tovar fyzicky zlikvidoval a hlavne kto to uhradil
• lebo ak sa clo a DPH nedostali do rozpočtov – hradiť likvidáciu s týchto rozpočtov je tiež nákladné

Hlavná otázka je : prečo sa takto radikálne nepostupuje aj v prípade klasických podvodov a skrátení cla, DPH, spotrebných daní ?? Prečo tieto obrovské straty nemajú svoj vlastný kontrolný úrad, tak ako ochrana duševného vlastníctva ? Prečo si cez OLAF robia EÚ lídri alibi, respektívne simulujú kontrolu ??

Jedna z odpovedí je : čierna ekonomika im to nedovolí !!

Zdroj informácií: TU