Ako zachrániť a oživiť slovenské hospodárstvo v tejto kritickej dobe? Pred vládou stoja veľké výzvy, ale aj skvelé príležitosti. Dokáže ich zužitkovať v náš prospech?

Nikto nepochybuje o tom, že epidémia koronavírusu má potenciál ochromiť národné hospodárstvo Slovenska a ostatných štátov Európy. Preto pred novovymenovanou vládou stojí veľmi náročná a zodpovedná úloha tomu zabrániť. Na záchranu dôležitých odvetví hospodárstva bude potrebné uvoľniť a vyčleniť veľké finančné zdroje. Veľmi veľa spoločností, stredných a malých podnikateľov ako aj živnostníkov sa ocitne na hrane krachu a nutnosti prepúšťania zamestnancov. Nesmieme však pripustiť, aby boli zruinované spoločnosti a podnikateľské subjekty, ktorých činnosť je nateraz zastavená alebo utlmená, ale bude nutná po koronavírusovej kríze pre obnovenie hospodárskeho života Slovenska. Takisto nesmú zostať bez príjmu občania, ktorí predtým pracovali alebo podnikali. Štát im musí zabezpečiť pravidelný mesačný príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy.

Kde na to štát zoberie? Odpoveď je veľmi jednoduchá – cez pôžičky tým, že vystaví štátne dlhopisy, ktoré umiestni na domácom a zahraničnom trhu obligácií. Najväčšiu pôžičku a dotácie by si však mal štát vyžiadať od Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá v súčasnosti rozhodla o uvoľnení 750 miliárd EUR na záchranu ekonomík. Časom zrejme bude potrebné túto sumu ešte zviacnásobiť. Slovensko by malo byť touto inštitúciou uprednostnené, pretože jeho štátny dlh vo vzťahu k HDP je hlboko pod európsky priemer, ktorý pre eurozónu predstavuje 90% HDP, kým na Slovensku je to len cca 50% HDP. Pre porovnanie – Nemecko (vyše 60% HDP), Francúzsko a Španielsko (100%), Taliansko (135%), Grécko (180%). Škoda, že sme sa zadlžili tak málo. Ak by sme pôžičky použili na investície do užitočnej infraštruktúry či perspektívnych odvetví a poľnohospodárstva, dnes by sme mali oveľa lepšie východiskové podmienky pre obnovu hospodárstva po kríze.

Aby sa Slovensko dostalo na priemer zadlženia eurozóny, môže si požičať až takmer 30 miliárd EUR, čo mu umožní hravo prekonať krízu, aj keby trvala vyše roka a navyše realizovať aj dôležité investície (napr. plánovaných 8 miliárd do diaľnic, ďalej do výstavby nájomných bytov či do poľnohospodárstva a iných oblastí). Kontrola nad prerozdeľovaním týchto zdrojov musí byť prísna, aby sa z nich znovu nestali korupčné peniaze pre oligarchov.  O tieto zdroje sa musí naša vláda pobiť, lebo o ne sa rozpúta celoeurópsky boj aj tých krajín, ktoré sú najviac zadlžené. Merkelová už teraz vyhlásila, že kvantitatívne uvoľňovanie pre pomoc nemeckej ekonomike bude predstavovať 550 miliárd EUR.

Záchrana EÚ a eurozóny si vyžiada masívne uvoľňovanie ECB na čerpanie dotácií či dlhodobých pôžičiek podľa potrieb jednotlivých krajín na záchranu a oživenie ich ekonomík. Boj o finančné zdroje však môže vyústiť aj do toho, že Nemecko sa znovu zachová ako chrapúň, prejde na nemeckú marku, čo spôsobí, že sa eurozóna rozpadne, jednotlivé štáty budú nútene prejsť na národné meny a riešiť si svoje problémy z vlastných zdrojov. EÚ sa týmto definitívne rozpadne, nebude schopná štátom EÚ pomôcť, ktoré sa nakoniec budú nútené obracať s prosbami o pomoc na Čínu a Rusko. Tí ochotne budú pomáhať v rámci zápasu o vplyv v Európe. Slovensko teda musí byť pripravené na všetky možné scenáre a rýchlo a pružne reagovať.

Pri riešení otázky oživenia národného hospodárstva sa bude dať ísť dvoma cestami – vlastizradnou liberálnou alebo ľudovou – pronárodnou:

1. Cesta liberálna – vlastizradná bude znamenať, že zo skrachovaných podnikov budú nadnárodnými korporáciami a centrálnymi bankami skupované za babku iba lukratívne podniky, čím dôjde k ešte väčšej koncentrácii moci a bohatstva v rukách úzkej skupiny mocnárov a ešte väčšiemu zotročeniu obyvateľstva. Tak sa to dialo doteraz, keď tieto svetovládne elity vlastniace centrálne banky, FED a nadnárodné monopoly vyvolali dve veľké hospodárske krízy v roku 1929 a 2008 a pomocou nich si presunuli značnú časť bohatstva do svojich rúk. Nesmieme pripustiť, aby sa slovenská vláda vybrala vlastizradnou cestou liberalizmu a rozpredala do rúk zahraničného veľkokapitálu všetko, čo sa ešte dá.
2. Cesta ľudová – pronárodná zameraná na posilnenie úlohy štátu pri záchrane a riadení hospodárstva. Mimoriadna situácia spojená s epidémiou dáva do rúk vlády a štátu veľmi silný a účinný nástroj na realizáciu krokov, ktoré povedú k posilneniu pozície štátu a postavenia obyvateľstva, posilneniu pravej (nie tzv. liberálnej) demokracie, prinavráteniu do rúk štátu strategických podnikov a odvetví. Pôjde predovšetkým o uskutočnenie nasledujúcich krokov:

– zoštátnenie časti bankového sektora (finančnej sféry). Všetky banky, ktoré boli oddlžené za naše peniaze a vďaka Dzurindovi a Miklošovi predané do zahraničia, by mali byť  prinavrátené do vlastníctva štátu odkúpením od súčasných vlastníkov ich podielu (základné imanie) ako aj nadobudnutím väčšinového balíka akcií (vlastné imanie banky). Tak napríklad pri základnom imaní najväčšej banky – Slovenskej sporiteľne 220 mil. EUR a vlastnom imaní cca 1,2 miliardy EUR by nemal byť žiadny finančný problém pre štát prevziať nad ňou kontrolu. Majitelia týchto komerčných bánk si na slovenskom občanovi zarobili dosť na to, aby nemali nárok protestovať proti ich prevzatiu do rúk štátu. Všetky aktíva (vklady) a pasíva (úvery, pôžičky) domácich a zahraničných klientov v znárodnených bankách zostanú samozrejme nedotknuté. Štát musí získať rozhodujúci podiel na finančnom trhu.  Predsa bez toho, aby mal v rukách oblasť financií, ktoré sú krvou hospodárstva, nemôže účinne uplatňovať svoju štátnu menovú, fiškálnu a národohospodársku politiku. Súčasný medzinárodný menový systém kvôli obrovskej zadlženosti štátov a obyvateľstva je v obrovskej kríze, ktorú bude nutné riešiť. K znárodňovaniu zrejme bude dochádzať v globálnom meradle a od moci budú odstavení centrálni bankári, ktorí už vyše storočie neustále vedú národy do kríz, vojen, revolúcií, prevratov, otroctva.  Dlhy štátov voči bankám centrálnych súkromných bankárov budú vynulované, ich finančný a iný majetok zhabaný a použitý na anulovanie nesplatiteľných dlhov. Čokoľvek by sa dialo na finančnom trhu (napr. bankroty), štát sa musí stať garantom toho, že slovenský občan nepríde o svoje úspory.  Reforma globálneho menového systému zrejme povedie k tomu, že od kormidla určovania pravidiel medzinárodnej menovej politiky bude odstránená Baruchova BIS (Banka pre medzinárodné zúčtovanie), ktorá ako banka centrálnych bánk stojí nad medzinárodným menovým systémom (MMS). Spod jej pazúrov sa oslobodia národné banky jednotlivých štátov vrátane NBS. Bude musieť byť vytvorený úplne nový medzinárodný menový systém, na ktorom sa dohodnú európske štáty. Možno bude sprevádzaný prechodom od spoločnej meny k národným menám.

– znárodnenie strategických odvetví. Do rúk štátu budú musieť prejsť všetky strategické sieťové odvetvia v oblasti energetiky a vodárenstva. Práve oni, aj napriek výraznému poklesu cien energetických zdrojov (ropa, plyn) na svetových trhoch, nielenže nebudú chcieť znížiť ceny, ale práve naopak, budú sa chovať chrapúnsky a usilovať o zvýšenie cien vraj v dôsledku úbytkov z koronavírusovej krízy. Štát by mal ale rázne zakročiť a buď ich znárodniť natvrdo, alebo uplatniť svoje právo najväčšieho akcionára pri rozhodovaní. To, čo spôsobil Mikloš s Dzurindom nie je nič iné ako vlastizrada, za ktorú by mali byť súdení.

– záchrana perspektívnych odvetví a priemyselných podnikov, kompenzácie strát. Štát bude musieť prijať opatrenia na záchranu perspektívnych podnikov, ktoré môžu vďaka kríze skrachovať, ale ktoré sú veľmi potrebné pre hospodárstvo. Ak tieto podniky nebudú mať peniaze na vyplácanie miezd, štát prevezme na seba úlohu poskytovania zamestnancom a občanom kompenzácie za nevyplatené mzdy v určitej výške nutnej na to, aby sa občania nedostali do ťažkostí a nutnosti odpredávať svoje nehnuteľnosti oligarchii. Štát sa musí postaviť na stranu občanov, a nie záujmov veľkokapitálu. Časť podnikov, ktoré sú pre hospodárstvo dôležité a ktorým hrozí krach môže štát vziať pod svoje krídla  urobiac z nich štátne podniky. Takisto by pre perspektívne oblasti mal štát zakladať nové štátne podniky. Na peniazoch na záchranu ekonomiky Slovenska sa nesmie šetriť a vláda sa musí usilovať o získanie čo najväčších zdrojov z ECB.  V žiadnom prípade však netreba podporovať automobilky, ktoré zatvárajú u nás svoje prevádzky vďaka celosvetovému poklesu dopytu po autách. Štátne kompenzácie si zaslúžia v krajnom prípade iba zamestnanci. Automobilky sú dosť silné na to, aby sa samé postarali o pôžičky pre seba od svojich bánk.

– podpora poľnohospodárstva. Kríza ukázala, aká dôležitá je potravinová sebestačnosť. Štát musí investovať veľké čiastky na podporu a oživenie poľnohospodárstva. Podobne budú potrebné veľké investície do stavebníctva pri výstavbe nájomných bytov, ako aj do infraštruktúry, hlavne diaľnic.

– vzdelanie, zdravotníctvo a sociálna oblasť musia byť úplne v rukách štátu. Tieto oblasti sú financované z našich daní a odvodov a je neprípustné, aby sa na nich priživovali či tvorili zisky súkromné finančné skupiny.

Koronovírusová kríza ukáže, aké sú schopnosti vlády odpovedať na výzvy, ktoré stoja pred našou spoločnosťou, či nás v rámci vlastizradného liberalizmu ešte viac zapredá do rúk nadnárodných korporácií rozpredajom zvyškov kapitálu v rukách štátu pod podvodnou dzurindovskou zámienkou, že štátna kasa je prázdna, či nepodareným bonmotom Sulíka o hrozbe zlomenia štátnej kasy, alebo sa postaví na stranu slovenského občana, vydobyje vysoké pôžičky a dotácie nielen na záchranu ľudí a podnikov, ale aj rozbeh vysoko efektívnych investícií, ktoré sú hnacím motorom ekonomického rastu. Pred Slovenskom sa otvárajú veľké perspektívy rastu domáceho hospodárstva. Zároveň štát musí posilniť svoje kapitálové pozície a výrazne zvýšiť svoj podiel na kapitálovom trhu Slovenska.

Za danej situácie sa nesmie šetriť peniazmi, lebo takéto šetrenie nás príde veľmi draho a spôsobí kolaps ekonomiky a obrovskú nezamestnanosť. Bude treba vlievať veľké objemy peňazí do oživenia, rozprúdenia a rastu ekonomiky. V žiadnom prípade sa nesmie šetriť na občanoch, ktorí vytvárajú kúpyschopný dopyt. Štát musí podporiť aj tých, čo sú zaťažení nespravodlivými exekúciami. Predsa ekonomický rast podporovaný zvyšovaním kúpyschopnému dopytu sa nesmie diať vďaka rastúcemu zadlžovaniu sa občanov!

Toto sú základné pravdy, ktorými sa bude musieť nová slovenská vláda riadiť, ak chce byť vládou pre občanov, a nie vládou proti občanom, akou bola „liberálna“ dzurinovská vlastizradná klika. Liberalizmus je už mŕtvy. Vyhrá ten, kto si to čím skôr uvedomí. My, ako občania, musíme veľmi pozorne sledovať kroky vlády a nedovoliť jej ísť cestou, ktorá by nesmerovala na prospech nás občanov a celého Slovenska.

Čoskoro sa ukáže, či sa EÚ v dôsledku krízy výrazne zreformuje a stane hospodárskym spoločenstvom suverénnych štátov a národov alebo zanikne. Pre Európu a jej budúcnosť nastal najvyšší čas, aby sa  zapojila do  Euroázijskej hospodárskej zóny siahajúcej od Lisabonu až po Vladivostok a Šanghaj s obrovským hospodárskym potenciálom a surovinovým bohatstvom.

Ing. Peter Kohút, CSc.