Obnova Mariánskeho stĺpu v Prahe

Po vyše 100 rokoch, kedy rozvášnený dav povalil tento symbol Rakúsko – Uhorskej monarchie na Staroměském náměstí sa začína jeho obnova.

Český národ bol násilne donútený vyznávať katolícku vieru po bitke a národnej prehre na Bielej Hore v r.1620. Dovolená bola iba táto a židovská viera. Nekatolíci / vraj až 90 %/ boli perzekuovaní a mnohí vyštvaní za hranice. Vtedy normálny, ale v skutočnosti nekatolícky postoj. Ako dopadne 300 r. nanucovanie akejkoľvek aj pravej viery tomu národu, ktorý sa úprimne priznal, že chce prežívať kresťanskú alternatívu, že chce prijímať “pod obojí”?

Preto je dodnes hnev na habsburgovcov aj na katolíkov od občanú tédle země. Aj na likvidátorov reformátorov Jána Husa i Jeronýma Pražského. Dnes už také “horlivé” hlúposti, zraňujúce matku cirkev, pápeži nedoporučujú. Požehnali a odporúčajú slobodu svedomia, ktorá bola dlho, až do II. VK nielen zakázaná ale aj kriminalizovaná.

Aj prvý prezident ČSR T.G. Masaryk schvaloval odstánenie tohoto stĺpa. Pri prvej štátnej oslave J. Husa v r. 1925 vyvesil na Hradčanoch tak provokačne husitské čierne vlajky s červeným kalichom, že nuncius z Vatikánu z Prahy pohoršený odišiel. Aj on aj mnohí intelektuáli považovali ten stĺp za symbol potupy normálneho dialógu a duchovného znásilnenia duše svojho národa. Akoby tak oslobodzujúco povalili dlho nenávidenú pseudokatolícku “macochu”, monarchiu Rak.-Uhorska. Stĺp, kde chodili vrajkatolíci v sprievode triumfálne aj oslavovať porážku českých vrajkacírov. Pravdu sa totiž neoplatí ohlasovať ani mečom ani násilím, však… Pošiapavať totiž ľudské práva aj pri rekatolizácii je hlboko neľudské a v podstate i antikristovské.

Po dlhoročných obštrukciách sa prestavitelia Prahy rozhodli Mariánsky stĺp obnoviť. Niektorí česi sú z toho nadšení, iní sú proti. Jedni v tom vidia akt pokánia iní modlárstvo. Musíme si zvyknúť, že nebudeme mať všetci rovnaký názor. A mali by sme sa už konečne naučiť s inými názormi na život a vieru spoločne kultúrne spolunažívať. Bez mlátenia obuškom iného po hlave či upalovania za iný výklad Písma sv. Lebo to je aplikovaný taliban, nie kresťanstvo.

Bodaj by sme mali vo veľkej úcte Ježišovu matku. Aj všetky sestry, čo ako ona nosia vo svojich srdciach  bázeň Božiu. Slovom z nebies Ave Maria od archanjela Gabriela, týmto jeho pozdravom plným sily Ducha Svätého , začala totiž naša záchrana. Zbožnou ivokáciou tohoto podstatného biblického verša sa začne riešiť každý náš problém. Aj ten so súčasnou  panikou. Aj s každým nepokojom. “Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou.”(Lk 1,28) Ďalšia časť je z Alžbetinho pozdravu: “Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.”(Lk 1,42)

Dodatok Sv.Mária matka Božia… je od upáleného proroka svojej doby Girolama Savonarolu, a schválil ho ako dodatok ku Zdravasu Tridentský koncil.

Ku Panne Márii sa s dôverou obráťme. Aj Ján Hus vo svojich spisoch aj na pomníku pár metrov odtiaľ od sochára Šalouna sa na ňu s nadúctou vyše sto rokov do nebies pozerá. Základ etického zdravia každého národa je spojený pohľad duchovného muža,otca a duchovnej ženy,matky. Ak jedna časť začne chýbať, začína sa to vychylovať z normálu ku deviáciám… Benedikt XVI. sa raz vyslovil, že pojem “rebro” od  Adama je sporný. Skôr lepší preklad by bol ” druhá strana” či moderne “opačný pól.”

A tú pseudokatolícku macochu už ako strašiaka nikdy viac v týchto končinách pri výchove radšej viac nepoužívajme. Meno Božie ani meno Ježišovej svätej matky by sme nemali brať nadarmo. Ako tiež neberieme zbytočne do úst ani mená svojich rodičov.

“O blahoslavené Panně Marii věříme, že ona sama je po Kristu zvlášť osobně nejvyšší úcty hodna … Je hned mezi všemi blaženými na prvním místě, a to pro zásluhu, že ho zrodila, dále, že ho následovala v pokoře, čistotě a jiných ctnostech. Jí tedy hned po Kristu máme sloužit, ji hned po Kristu máme napodobovat, vystříhat se hříchů a následovat ji v mravnosti. Neboť sama jsouc čistá zrodila nám Krista, čímž i my jsme posvěceni … Je to ona paní, jejíž pomocí byly odstraněny nepravosti, splaceny dluhy a zahlazeny viny, jejíž pomocí se staré obnovuje, slabé posiluje, malé zveličuje. Je to ona paní, jejíž pomocí se začaté dokončuje. Je to ona hvězda, jejíž zásluhou se ozářila temnota světa. Je to ona paní, jež nám byla za vodítko, abychom, užívajíce jejího života jako kormidla, byli s to dospěti k přístavu spásy. Kdo tedy může pomlčeti o její chvále, maje matku krásnější než slunce, sladší než med, poklad a vzor dobroty? Kdo by mohl mlčet k chvále té, jež je útočiště zarmoucených, matka maličkých, královna andělů, slitovnice hříšníků. A tak, bratří, utíkejte se k ní, vzývejme ji …” Mistr Jan Hus

foto