Politika boja proti extrémizmu vnáša do spoločnosti totalitu neistoty.

Časť XIII.

V závere predchádzajúcej časti – XII. som postavil otázku, prečo nie je možné od politikov a vládnej moci očakávať, že budú robiť takú politiku, ktorá urobí demokraciu príťažlivou pre rôzne skupiny obyvateľstva SR. Najjednoduchšia odpoveď je tá, že naši zástupcovia vo vláde a zákonodarnom zbore prijímajú také zákonné či vôbec politické opatrenia nielen podľa svojho vlastného uváženia, ale predovšetkým v dnešnej dobe už podľa rozhodnutí EÚ či vplyvov rôznych politických lobistov z mimoparlamentnej národnej či nadnárodnej pôdy. Naši zástupcovia nemôžu rozhodovať vo vláde a parlamente svojvoľne, pretože politické svedomie u nich nie je rozvinuté a teda nefunguje. A nie je to náhoda. Nemáme totiž vybudované či funkčné kontrolné mechanizmy potrebné na strane občanov, ktoré budú vytvárať dostatočný tlak na politikov, aby konali v súlade s potrebami spoločnosti a štátu, teda aj so záujmami občanov.

Vládna moc a zákonodarná moc za obdobie od vstupu SR do EÚ však postupujú opačným smerom. Robili a robia opatrenia k tomu, aby demokraciu oslabili, aby nebola príťažlivou pre rôzne skupiny obyvateľstva. Dá sa to zistiť v rámci určitej analýzy, aké zmeny boli vykonané v oblasti vládnej, zákonodarnej a súdnej moci a proti komu politické či legislatívne opatrenia sú namierené. Úloha „zoskrutkovať“ či obmedziť slobodu myslenia, slová a slobodu prejavu si vyžiadala v rámci politických a legislatívnych opatrení použiť – využiť určité fašistické prvky, ktoré zákonite doviedli tvorcov a vykonávateľov politiky boja proti extrémizmu až celkom k mantinelom totality – riešiť ideové zločiny občanov.

A práve podpora všetkým vneseným fašistickým prvkom do politickej a legislatívnej praxe má byť poskytnutá cez už spomínaný projekt za 8,- miliónov eur „Systematická podpora boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy.“ Už v úvodnom článku som pripomenul, že predseda vlády SR na spomienkovom podujatí v obci Ostrý Gruň okrem iného vyhlásil, že spoločne s prezidentkou SR chcú viesť našu spoločnosť tak, aby sa nikdy zvrátená ideológia fašizmu nedostala na Slovensku k moci. Lenže situácia na úrovni vládnej a zákonodarnej moci je už za tri volebné obdobia vlády politickej strany SMER – SD trochu ( či podstatne ) iná. V snahe vyjsť za každú cenu v ústrety Bruselu a EÚ ako spoločného hodnotového spoločenstva, naše politické elity odsúhlasili všetky potrebné politické a legislatívne opatrenia k tomu, aby došlo k „priesakom“ ideológie fašizmu do mocenského usporiadania v SR, podľa ktorej sa teraz z úrovne štátnej moci postupuje.

Po vzoru fašistického režimu Mussoliniho a Hitlera bol najprv vymyslený vznik špeciálneho súdu, ktorý svoju činnosť mohol zahájiť na základe zákona číslo 458/2003 Z. z. od 1.9.2004, teda ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. V zmysle toho istého zákona bol zriadený aj Úrad špeciálneho prokurátora. Ústavný súd SR 20.5.2009 rozhodol, že zriadenie špeciálneho súdu je v rozpore s Ústavou SR. Na základe toho bol prijatý nový zákon číslo 291/2009 Z. z. o špecializovanom trestnom súde. Samozrejme, aktivity politikov či vládnej moci sa nezastavili iba pri uvedenej úprave súdnej moci.

Rámcové rozhodnutie Rady EÚ o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva si vyžadovalo predovšetkým novelizovať trestný zákon. Z dnešného pohľadu sa ukazuje, že boli dôležité dve novely a to zákon NR SR číslo 257/2009 Z. z. zo 16.6.2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 300/2005 Z. z. a ďalej je to zákon číslo 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je zaujímavé si všimnúť určitý obsah z dôvodovej správy k návrhu zmeny a doplnenia trestného zákona. Citujem: „Naliehavosť potreby zmeny dotknutých ustanovení vyplýva z gradácie násilných aktov spojených s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolnosti, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite. Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, respektíve s propagáciou hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, taktiež o podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, respektíve ich verejné popieranie alebo vážne zľahčovanie, a to bez ohľadu na to, či už ide o holocaust alebo akékoľvek iné obdobné činy.“

Ak si človek so zdravým rozumom prečíta toto zdôvodnenie, musí ho napadnúť myšlienka, ako hlboko sme museli klesnúť aj na tom našom Ministerstve spravodlivosti SR, ak si takéto zdôvodnenia vymýšľame, ak nemáme žiadne dôležité fakty, aby sme mohli prijať do našej legislatívy niečo, čo si vymysleli aj s našou pomocou v Bruseli a ak si výtržnosti na futbalových či iných štadiónoch umelo použijeme pre zdôvodnenie potreby boja proti extrémizmu.

V skutočnosti EÚ nás prinútila k uvedeným krokom, pretože rámcové rozhodnutie stanovuje podľa Bruselu aproximáciu zákonov a právnych predpisov členských štátov EÚ v oblasti trestných činov. Podľa rozhodnutia Bruselu niektoré závažné formy rasizmu a xenofóbie musia mať povahu trestného činu vo všetkých členských krajinách EÚ ( ! ) a musia ( ! ) sa za nich ukladať účinné, primerané a odrádzajúce tresty. Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na každého občana členského štátu EÚ a dokonca na právnické osoby založené v členskom štáte EÚ, ktoré sa môžu posudzovať podľa stanovených kritérií.

Mimoriadne závažný v celom rámcovom rozhodnutí zo strany EÚ je tento príkaz: začatie vyšetrovania vo veci rasistických a xenofóbnych činov nesmie byť závislé od oznámení alebo obvinení zo strany obete !!! Dá sa ľahko domyslieť, čo sa tým sleduje. Do hry vstupuje na základe nadštátnej moci národná štátna moc. Podľa všetkého vôbec nepôjde o to, či niekto bol z dôvodov rasizmu a xenofóbie poškodený, respektíve zlikvidovaný, Dôležité bude to, že štátna moc aj so svojimi prisluhovačmi bude dozerať na to, aby sa v zárodku likvidovali rasistické či xenofóbne prejavy prostredníctvom trestného práva, o ktorom štátna moc rozhodne, či sú takého charakteru.

Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami a právom EÚ, s ktorým je v úplnom súlade. Vidno, že aj kvôli tomuto sme boli nútení vstúpiť do EÚ ! Je potrebné si tiež všimnúť, že návrh zákona na určité zmeny a doplnenia nebude mať vraj žiadny ekonomický ( ! ) dopad na obyvateľstvo SR, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických subjektov, nebude mať vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov ( ? ), nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

Novela zákona číslo 257/2009 Z. z. zaviedla termín „extrémizmus“, ktorý sa v trestnom zákone predtým vôbec nevyskytoval. A na základe zavedenia tohto pojmu už bolo možné vložiť nový odsek o extrémistickej skupine či paragraf o trestných činoch extrémizmu, pričom už samotné určenie tohto pojmu umožňuje použitie vyššej trestnej sadzby. A za extrémistickou skupinou nasleduje problematika extrémistického materiálu, čo sa ním rozumie a čo sa považuje za extrémistický materiál, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva s určitým úmyslom.

Celé znenie o extrémistickom materiáli dôvodová správa dáva do súvislosti s príslušnými článkami Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, ktorý bol prijatý Radou Európy ešte 28.1.2003 v Štrasburgu ako doplnok k Dohovoru o počítačovej kriminalite otvoreného na podpis v Budapešti 23.11.2001. Dodatkový protokol v kapitole II stanovil opatrenia, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni a to v rámci:

1. šírenia rasových a xenofóbnych materiálov prostredníctvom počítačových systémov,

2. rasové a xenofóbne motivované vyhrážanie,

3. rasovo a xenofóbne motivované urážanie,

4. popieranie, hrubé zľahčovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti,

5. napomáhanie a navádzanie.

Bol zavedený nový typ osobitného motívu a to pohnútka verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi identifikovaného podľa určitých znakov ako rasa a tak ďalej. Tento záväzok zase vyplýva z článku 4 Rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré dostalo konečnú podobu na schválenie už v roku 2007. Zákonom číslo 257/2009 Z. z. boli vymedzené trestné činy extrémizmu. Neskôr zákonom číslo 316/2016 Z. z. boli trestné činy extrémizmu upresnené, takže v dnešnej a aktuálnej podobe ide o tieto trestné činy:

a) založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd,

b) prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd,

c) výroby extrémistických materiálov,

d) rozširovania extrémistických materiálov,

e) prechovávania extrémistických materiálov,

f) popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti,

g) hanobenie národa, rasy a presvedčenia,

h) podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,

ch) apartheidu a diskriminácie skupiny osôb

i) trestný čin spáchaný z osobitného motívu.

Prečo som uviedol prehľad trestných činov extrémizmu, ktoré boli predmetom prijatia v obidvoch spomínaných novelách zákonov ? V prvom rade preto, že zákonom číslo 316/2016 Z. z. boli trestné činy extrémizmu dané do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. V druhom prípade preto, že k nim bude potrebné uviesť viacej zásadných poznámok.

Môžem už teraz konštatovať, že okrem vzniku špeciálneho či špecializovaného súdu a špeciálnej prokuratúry boli pre ďalšie rozvinutie politiky boja proti extrémizmu dôležité dva zákony a to zákon č. 257/2009 Z. z. a zákon č. 316/2016 , v rámci ktorého boli sprísnené trestné sadzby, respektíve doplnené nové trestné činy. Čo teda navrhujem všimnúť si v prvom rade k tomu, čo som doteraz napísal ( zdôraznil ) v tejto časti svojho príspevku ?

Najprv si treba všimnúť dôvodovú správu k novele zákona z roku 2009. Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami a právom EÚ. Uviedol som dokumenty, ktoré svedčia o tom, že návrh je v súlade s Dodatkovým protokolom Rady Európy a Rámcovým rozhodnutím Rady EÚ. V skutočnosti návrh zákona nebol v súlade s Ústavou SR. V dôvodovej správe vôbec nenájdeme vysvetlenie súvislosti medzi ustanoveniami, ktoré riešia problematiku extrémizmu a ustanoveniami o základných ľudských právach a slobodách. Nepokladám to za nedopatrenie či za neznalosť zo strany Ministerstva spravodlivosti SR či samotnej vlády SR, ale skôr za zámer.

V dôvodovej správe sa jasne zdôrazňuje, že návrh zákona nebude mať vplyv na chod spoločnosti a to v žiadnej z konkrétnych oblasti dôležitých pre život obyvateľov spoločnosti. Predkladateľ v dôvodovej správe totiž zámerne nespomenul súvislosť novely zákona s ustanoveniami základných ľudských práv a slobôd a teda vôbec nerozviedol, k akým zmenám to v spoločnosti povedie a to tak v oblasti politiky ľudských práv a slobôd ako aj v oblasti rozhodovania a spravovania celej spoločnosti, či ako sa môže meniť demokratický charakter štátu a spoločnosti. V tejto súvislosti iba pripomeniem, že vláda SR a samotní zákonodarcovia nezobrali na vážne pripomienkovanie ani pripomienky prezidenta SR. Treba konštatovať, že bolo prijaté také zákonné opatrenie, ktoré v rozpore s Ústavou SR začali narúšať politické práva a slobody uvedené v treťom oddiele.

Už som zdôrazňoval v predchádzajúcich častiach svojho príspevku, že politické práva a slobody Ústava SR dovoľuje obmedziť zákonom, lenže toto obmedzenie nemožno robiť svojvoľne, ale v súlade s čl. 31 Ústavy SR. Rešpektovanie plného znenia tohto článku je rozhodujúce, pretože z neho vyplýva jasné usmernenie, ako môže byť realizovaná zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd. Takže zákonná úprava politických práv a slobôd v prvom rade berie zreteľ, že:

a) musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a ďalej v druhom rade sa má: b) brať ohľad k tomu, čo je zdôrazňované napríklad v článku 26 ods. 4, v čl. 28 ods. 2, v čl. 29 ods. 3. Vymenujem: ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, ochrana verejného zdravia, mravnosti, ochrana majetku, predchádzania trestným činom. Pripomínam, že z môjho pohľadu toto poradie pri zákonnej úprave politických práv a slobôd je potrebné dodržať !

Rozvinutím politiky boja proti extrémizmu sa v našej spoločnosti začína udomácňovať totalita neistoty. Na základe spomínaných zákonných opatrení si nikto z občanov SR, ktorí majú záujem využívať svoje právo na slobodu myslenia a prejavu, nemôžu byť istí svojimi právami. Predstavitelia štátu pozabudli, že štát má slúžiť spoločnému – verejnému dobru a zavedenie totality neistoty tomu bráni.

Koniec časti XIII.

Pokračovanie v časti XIV.

Dušan Hirjak