Poznáme výsledky volieb do NR SR, ktoré sa uskutočnili dňa 29.2.2020. A niektoré fakty šokujú.
- Od politických strán ( koalície ) a hnutí, ktoré sa do NR SR zásluhou volebného kvóra nedostali, bolo scudzených 43 mandátov v prospech politických strán a hnutí, ktoré sa do NR SR dostali.
- Na hlasy voličov strán, ktoré sa do NR SR nedostali, sa neprihliada. Znamená to, že 820 411 platných hlasov prepadlo a nemá žiadnu váhu a moc niečo ovplyvniť.
V médiách hlavného prúdu sa robia rôzne hodnotenia či analýzy priebehu a výsledkov volieb. Akoby v určitej víťaznej eufórií sa zabúda na to, či je momentálne platný volebný systém pre voľby do NR SR ten najlepší, respektíve spravodlivý a efektívny. Práve teraz je príhodný čas požadovať, aby nová vládna moc si za svoju jednu z priorít schválila aktivitu venovať sa téme prípravy nového volebného systému pre voľby do NR SR a zabezpečiť, aby za účasti nás, občanov, bol pre ďalšie voľby aj schválený a platný. Prečo ?
Z určitého pohľadu voľby do NR SR vo februári 2020 nemožno celkom pokladať za slobodné, demokratické a spravodlivé a určite ani férové. Tvrdím to preto, že existujú fakty, ktoré moje stanovisko potvrdzujú a ktoré majú nútiť občanov a politikov, aby sa konečne odhodlali problém volebného systému pre voľby do NR SR aj riešiť. Fakty, ktoré existujú a sú k dispozícií ako výsledky parlamentných volieb 2020, si dovolím spájať, nateraz, iba s jedným zásadným nedostatkom – existenciou volebného kvóra (či uzatváracej klauzuly ).
Iba pripomeniem, že volebné kvórum je politickým nedemokratickým nástrojom, na základe ktorého sa musia z ďalšieho procesu výberu do NR SR vylúčiť všetky tie politické strany či koalície, ktoré povinnú hranicu vo voľbách neprekročili. Toto vylúčenie je už administratívna záležitosť a na hlasy občanov – voličov sa neprihliada. Teraz si dovolím pripomenúť slová šéfa štátnej volebnej komisie a ústavného právnika Eduarda Bárányho. Citujem z denníka Pravda zo dňa 29.2.2020: „Je to matematika. Hlasy voličov strán, ktoré sa do parlamentu nedostanú, sa rozhodne neprerozdeľujú medzi iné strany, na takéto hlasy sa jednoducho neprihliada.“
Priznám sa, že mne z takéhoto postoja, hoci je v súlade s platným zákonom, behá mraz po chrbte, pretože v športovej terminológií voliči jednoducho majú smolu, že sa ich strany nedostali do záverečného finále. Hlasy voličov strán, ktoré sa do finále nedostali, jednoducho nikoho nezaujímajú, nemajú žiadnu váhu a štátna volebná komisia ich nereflektuje, čim sa stávajú iba „komunálnym odpadom“, podobne ako zvyšné hlasovacie lístky.
Pripomeňme si určité fakty. Priemerná účasť občanov vo voľbách dosiahla číslo 65,80 % z celkového počtu oprávnených voličov. V Národnej rade SR budú mať právo brať účasť poslanci z týchto politických strán a hnutí: OĽaNO, Smer- SD, Sme rodina, ĽS – NS, Sloboda a solidarita a Za ľudí. Uvedeným politickým subjektom bolo spolu odovzdaných 71,51 % hlasov voličov, ktorí sa zúčastnili volebného aktu. Dôležitým ukazovateľom toho, že platný volebný systém je nespravodlivý, súvisí s faktom, že ostatným politickým subjektom vo voľbách bolo voličmi odovzdaných spolu 28,49 % platných hlasov, čo je dokonca viacej, ako získalo víťazné hnutie. Na tieto platné hlasy sa, ako už bolo zdôraznené, neprihliada.
Pripomeňme si, čo ešte povedal šéf štátnej volebnej komisie a ústavný právnik Eduard Bárány. Citujem: „Plný počet 150 mandátov sa rozdeľuje iba medzi strany či koalície, ktoré získajú zákonom stanovené percento potrebných hlasov.“ Je jasné, že keď dôjde na spracovanie výsledkov volieb do NR SR, tak štátna volebná komisia neprerozdeľuje hlasy voličov strán, ktoré sa do parlamentu nedostanú. Záujem je iba o samotné mandáty, ktoré je potrebné prideliť tým politickým subjektom, ktoré sa zásluhou základného nástroja na vykonanie zmeny – volebného kvóra – dostali do parlamentu.
Čo je teda jasné ? Ak sa použije volebné kvórum, tak podľa neho v parlamente môžu zasadnúť iba kandidáti či poslanci týchto politických strán: 0ĽANO, SMER – SD, SME RODINA, ĽS – NS, SaS a ZA ĽUDÍ. Podľa zákona o voľbách do NR SR patrí 150 mandátov pre tých kandidátov, ktorí získajú poslanecký mandát v zmysle stanovených kritérií – poradia na kandidátke či preferenčných hlasov.
Čo by sa stalo, ak by platil zákon o voľbách do NR SR bez volebného kvóra a podľa takéhoto zákona by sa uskutočnili voľby ?
Situácia by bola úplne iná !!!
Uvedeným šiestim politickým subjektom by podľa zásluhy na základe prepočítania patrilo celkom iba 107 mandátov v NR SR. Z toho vyplýva, že 43 mandátov bolo použitím volebného kvóra scudzených od tých politických strán, ktoré sa do NR SR podľa platného zákona nemohli dostať a to v prospech strán, ktoré boli štátnou komisiou určené do finále – zasadnúť v laviciach parlamentu. Dovolím si uviesť prehľad o počte mandátov pre politické strany v prípade použitia volebného kvóra a bez volebného kvóra.
- OĽANO 53 37
- SMER – SD 38 28
- SME RODINA 17 12
- ĽS – NS 17 12
- S a S 13 9
- ZA ĽUDÍ 12 9
Spolu: 150 107
Je potrebné uviesť ešte jeden údaj z parlamentných volieb a z ich výsledkov. Koľko hlasov voličov vzhľadom na volebné kvórum prepadlo a na ne sa neprihliada ?
Ak som rátal správne, tak vo voľbách do NR SR 2020 prepadlo celkom 820 441 hlasov, čo znamená, že hlasovanie uvedeného množstva občanov – voličov, bolo v zmysle zákona o voľbách do NR SR anulované !!!
Je zarážajúce, že takéto obrovské množstvo hlasov nesmie mať pre naplnenie výsledkov volieb do NR SR žiadny vplyv, význam, hlasy musia byť skartované, pretože zákon určuje, že sa na nich neprihliada. Porovnajme si to s počtom hlasov, ktoré boli odovzdané v prospech hnutia OĽANO. V tomto prípade na 721166 hlasov sa musí prihliadať, pretože tie určili víťaza volieb a dávajú mu morálne právo uchádzať sa o zostavenie vlády SR.
A ak ide o matematiku, tak „druhý koniec“ výsledkov volieb do NR SR získal skoro o 100, – tisíc hlasov viacej ako samotný víťaz OĽANO. Znamená to, že aj u politických strán a hnutí, ktoré boli vylúčené z práva získať mandát do NR SR, je dostatočný potenciál k tomu, aby bolo možné z ich strany zostaviť vládu. Ukazuje sa teda, že ak by neexistovalo volebné kvórum, tak vôbec nie je potrebné brať voľby ako športové podujatie, kde musí byť jasný víťaz, ale kde výsledky volieb dávajú príležitosť zostaviť vládu podľa iných postupov či kritérií.
Ukazuje sa teda, že voľby do NR SR z hľadiska použitia takého politického nástroja ako je volebné kvórum, sú v skutočnosti „dvojkomorové“ či „dvojfázové“. Najprv dáme príležitosť občanom či dovolíme im, aby bolo demonštrované, že voľby sú slobodné a demokratické a každého hlas je dôležitý a potom sme dovolili, aby v druhom kroku mala štátna volebná komisia právomoc vyradiť „slabých“, čo nesplnili kritéria a ich mandáty prideliť tým politickým súperom, ktorí sa kvalifikovali do finále – parlamentu. Z tabuľky je pekne vidieť, že politická strana 0ĽANO získalo od svojich „slabých súperov“ 16, slovom šestnásť mandátov, čím posilnila svoje pozície v NR SR. V prípade druhej politickej strany SMER – SD to predstavuje o 10 mandátov viac a tak ďalej.
Z uvedeného vyplýva, že je problémom hovoriť o slobodných a demokratických či spravodlivých voľbách, ak zákon o voľbách do NR SR je postavený tak, že sa nesmú rešpektovať dosiahnuté výsledky volieb tak, ako si to odvolili samotní občania – voliči, ale že je potrebné, aby štátny orgán zasiahol a upravil podmienky pre účasť politických strán a hnutí v NR SR podľa volebného kvóra. Neprihliadať v takomto prípade na názor, postoj či rozhodnutie 820 411 občanov – voličov, to je veľmi zlá vizitka štátnej moci a samotných politikov, pretože v tomto prípade sa prihliada na záujmy niekoho úplne iného, čo sa boji rozhodovania občanov a politická rovnoprávnosť je mu ukradnutá.
V Slovenskej republike musí politická strana získať najmenej 5% a koalícia zložená z dvoch strán najmenej 7% z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Táto volebná klauzula ( kvórum ) rozdeľuje občanov – voličov na dve kategórie, pričom dôležitá je iba tá skupina voličov, ktorých politické subjekty sa dostali do NR SR. Ostatní občania – voliči strácajú nárok na ich zastúpenie v parlamente príslušným politickým subjektom. Je potrebné si uvedomiť, že pritom nejde o žiadny zanedbateľný aspekt volebného systému.
Z uvedeného vyplýva, že platný volebný systém pre voľby do NR SR nie je jednoznačne demokratický a spravodlivý, pretože porušuje princíp politickej rovnoprávnosti všetkých občanov SR a to aj napriek tomu, že Ústava SR priznáva politické práva všetkým občanom ako fyzickým osobám. Platný volebný systém je nastavený tak, aby bolo možné určité množstvo mandátov v NR SR „sprivatizovať“ v prospech politických strán a hnutí, ktoré získali 5% a viacej zo všetkých odovzdaných platných hlasov. Tento politický krok, v rozpore s Ústavou SR, si skupina politických strán niekedy dávnejšie presadila v NR SR, pretože v prvom rade nebrala ohľad na politickú rovnoprávnosť občanov – voličov, ale brala ohľad na to, aby v NR SR bolo možné ľahšie presadzovať koaličné návrhy zákonov, respektíve už v zákulisí dohadovať rôzne korupčné dohody. Platný volebný zákon pre voľby do NR SR pokladám jednoznačne za výsledok zneužitia moci z úrovne vládnej a zákonodarnej moci.
Som šokovaný z toho, že o tomto probléme sa v médiách a medzi politikmi vôbec nehovorí. Chápem, že o ňom nechcú úmyselne hovoriť tí naši zástupcovia, ktorých politické subjekty sa do parlamentu dostali. Lenže je zarážajúce, že to netrápi časť občanov – voličov, ktorých hlasy boli „sprivatizované“ a predstaviteľov politických strán, ktorých právo na mandáty v NR SR boli rovnako „sprivatizované“ či scudzené !
Som presvedčený, že jednou z priorít novej vládnej a zákonodarnej moci má byť príprava nového volebného systému pre voľby do NR SR. Skúsenosť s doterajším volebným systémom má nabádať k tomu, aby príprava nového volebného systému sa stala celospoločenskou záležitosťou a návrh zákona sa stal predmetom verejného diskusného priestoru s následným potvrdením súhlasu občanov SR. Zrušenie volebného kvóra má byť samozrejmou súčasťou nového volebného systému. Ja som svoj náčrt nového volebného systému pre voľby do NR SR uverejnil aj v rámci svojho blogu, tam je to konkrétnejšie rozpísané.
Skúsme si reálne predstaviť. Je pondelok ráno, druhý deň po voľbách do NR SR. Na internete si pozriete zoznam poslancov NR SR na nové funkčné obdobie. A teraz si predstavte, že ak by bol platný volebný systém do NR SR bez volebného kvóra, tak v zozname poslancov NR SR by figurovalo ( svietilo ) 43 ( slovom, štyridsať tri )mien iných poslancov, ktorí budú zastupovať svoje politické strany a občanov, ktorí ich volili. Je potrebné zdôrazniť, že parlamentná demokracia má platiť pre všetky politické strany a hnutia, ktoré sa volieb zúčastnili a ktoré na základe platných hlasov majú nárok na určitý počet mandátov, hoci aj iba jeden. Volebné kvórum je nespravodlivé v tom, že vopred vyraďuje určitú skupinu politických subjektov zo súťaže politických síl demokratickej spoločnosti, pretože im odoberá mandáty pre účasť v NR SR. Samotnú účasť v NR SR je potrebné pokladať za to práve miesto pre súťaž ( stretávanie sa názorov a aktivít ) politických síl.
Takže volebné kvórum zase ukazuje na porušenie Ústavy SR a to čl. 31, ktorý jasne zdôrazňuje, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorej základom je parlamentná pôda. Tie politické strany a hnutia, ktoré skončili pod čiarou volebného kvóra, už nepatria do oblasti slobodnej súťaže politických síl a už nie sú politickou silou len preto, že boli vyradené na základe nedemokratického a nespravodlivého volebného kvóra ? A ako sa majú zúčastňovať slobodnej súťaže politických síl v NR SR, ak tam nie sú ich zástupcovia ?
A k čomu slúžilo a slúži volebné kvórum ? Aby si koaličné strany robili v parlamente demokraciu podľa svojich predstáv a aby si presadzovali záujmy tiež výlučne podľa svojich predstáv či záujmov rôznych ekonomických či finančných skupín. Žiaľ, na platnom volebnom zákone pre voľby do NR SR sa začala formovať aj nová politická moc, pretože táto moc vzniká na základe rešpektovania volebného kvóra. Predstaviteľ víťaznej politickej skupiny sa už dávno pasoval do úlohy vodcu boja proti korupcií. Lenže jeho boj proti korupcií ja pokladám za falošný nástroj, pretože bol založený len na výkrikoch a faktoch a bez návrhov na určité legislatívne zmeny.
Z môjho pohľadu základným zákonom, ktorý má vplyv na to, ako sa v štáte či v spoločnosti rozvetvuje ( bujnie ) korupcia, je vždy zákon o voľbách do NR SR. V súčasnosti platný zákon vytvára dostatočné podmienky k tomu, aby bolo možné v štáte sformovať rôzne záujmové skupiny, ktoré budú korupčné správanie sa umožňovať, rozvíjať či podporovať. Koaličnými zmluvami, ktoré nemajú žiadnu právnu silu, sa podarí vybudovať silné „oplotenie“ štátneho priestoru, v ktorom môže korupcia bujnieť a nie sú dovolené „priesaky“ zvonku.
Ak sa v Bratislave na námestí SNP zíde 20 000,- tisíc občanov, aby protestovali, napríklad, proti korupcií či za slušné Slovensko, tak sa to bude pokladať priam za masové vystúpenie ľudu proti praktikám vládnej moci. Ak sa rozhodne 820 411 občanov – voličov ísť voliť a odovzdať svoj hlas v prospech konkrétnych politických subjektov a tieto hlasy sa jednoduchým administratívnym úkonom vyhlásia, že nie sú potrebné pre prácu v NR SR a preto sa môžu mandáty scudziť v prospech iných „silnejších“ a „lepších“ politických subjektov, tak takáto prax sa vôbec nepokladá za niečo, čo je v rozpore s demokratickým právnym poriadkom. Ozaj, dá sa vnútorne zmieriť s tým, že 820 411 hlasov odovzdaných v prospech tvorby novej štátnej moci nemá žiadnu váhu a tvorí vlastne iba dekoráciu pre ten správny a úžasný obraz o demokracií v SR ?
Takže si zrekapitulujme, čo dokáže volebné kvórum, ak je presadené do zákona tými „správnymi politikmi“:
- na 820 411 platných hlasov odovzdaných politickým subjektom sa neprihliada,
- 43 mandátov pre účasť v NR SR mali mať strany, ktoré sa do NR SR nedostali, pretože tie boli scudzené v prospech iných politických subjektov.
Za tejto situácie stále platí, že vládna moc rozvinula politiku boja proti extrémizmu, pretože tento extrémizmus z radov občanov vraj ohrozuje demokratický právny štát. Výsledky volieb do NR SR z pohľadu využitia volebného kvóra však jasne ukazujú, že demokraciu v štáte a spoločnosti vie permanentne ohrozovať aj zákon o voľbách, ak sú v ňom zakomponované určité politické nástroje, ktoré umožňujú bezprostredne po voľbách meniť či upravovať dosiahnuté volebné výsledky.
Iba tak si predstavme situáciu, že určité skupiny „extrémistov“ by bránili určitým skupinám občanom zúčastniť sa volebného aktu a že takáto skupina by bola aktívna v mnohých obciach a mestách SR, pričom preukázateľným výsledkom by bolo, že sa niekoľko tisíc občanov nemohlo volieb zúčastniť. Viem si predstaviť, že v takomto prípade by sa v médiách a spoločnosti vôbec spustila vlna pobúrenia vrátane podávania trestných oznámení a odchytávania „extrémistických“ skupín. Pobúrenie by malo jasný postoj: Nemôžeme dopustiť, aby niekto niekomu bránil vo výkone volebného práva !
Niekto prišiel na to, že existuje efektívny spôsob, ako nakladať s platnými hlasmi voličov a zabezpečiť, aby sa na ne neprihliadalo. Stačí do zákona o voľbách vsunúť politickú poistku – volebné kvórum a vec je vybavená ! V tomto prípade žiadne pobúrenie sa konať nebude a volebné kvórum ako politický nástroj si splní svoju úlohu.
Čo robiť ?
Myslím si, že uvedené výsledky volieb hrajú do karát tým politickým stranám a hnutiam, ktoré zásluhou volebného kvóra sa nemohli dostať do NR SR. Predsedovia politických strán by sa mali zísť na spoločnom stretnutí a dohodnúť sa čo najskôr pripraviť pre Ústavný súd SR dokument, v ktorom žiadať tento nezávislý ústavný orgán, aby rozhodol, že volebné kvórum je v rozpore s Ústavou SR a z tohto dôvodu vláda SR musí pripraviť nový zákon o voľbách do NR SR.
Dušan Hirjak