MÁ VÔBEC LGBTI KOMUNITA POCHOPENIE A TOLERANCIU AJ K HETEROSEXUÁLOM?

Niekedy mi to totiž pripadá akoby sa homosexuáli stavali do pozície nadľudí v spoločnosti a popritom sa tvária, že im je najviac ukrivďované.  Žiadajú nadpráva a to neraz vytvára v spoločnosti eskaláciu napätia. Homosexualita sprevádzala ľudstvo odjakživa, keďže sa jedná o zdravotnú duševnú poruchu. Aj človek je živá bytosť pochádzajúca z prírody. Preto má tak ako iné živé bytosti dve základné potreby: zabezpečiť si potravu a rozširovať svoje potomstvo. Príroda hovorí jednoduchou rečou, že u homosexuálnych jedincov je tá druhá potreba duševnou poruchou zmenená a takýto živý tvor už nedokáže ďalej rozširovať svoj rod. Je určený k vyhynutiu, pretože prirodzeným spôsobom nedokáže splodiť potomka. Vyhľadáva si predsa partnera rovnakého pohlavia.

Mentálna úroveň ľudstva a medicína umožňujú umelé oplodnenia žien, takže ak by aj mala homosexuálne orientovaná žena úplný odpor k mužovi, dokáže umelo otehotnieť  a stať sa matkou. No u dvoch mužov je absolútne vylúčené otcovstvo aj keby sa snažili cez manželskú poradňu. Jednoducho je to proti prírode a človek to nezmení.

Napriek tomu vyvíja LGBTI komunita úsilie, aby si mohli adoptovať deti do homosexuálnych vzťahov. Takéto ich úsilie vnímam ako otec rodiny za zvrhlosť. Úloha matky a otca je pre deti nenahraditeľná a žiadny homosexuálny pár ich nenahradí.

Muž a žena od prvého okamihu splodenia dieťaťa čakajú na jeho narodenie, vnímajú každý jeho nádych a prvé úsmevy či slová. Matka citlivejšia a vždy láskavá a otec rodiny symbolom ich ochrany a súdržnosti. Aj manželia – muž a žena, ktorí si adoptujú dieťa prejdú najprv mnohými pohovormi a prípravou, aby dieťaťu dokázali vytvoriť plnohodnotný a láskyplný rodinný kruh.

No LGBTI komunita absolútne nerešpektuje funkciu zdravej rodiny a domáha sa nadpráv, ktoré im neprináležia. Homosexualitu mnohí ľudia vnímajú ako bežný prejav sexuálnej orientácie a nikto sa z toho nevysmieva. Môžu chodiť do práce, na športoviská, do spoločnosti alebo sa zabávať v podnikoch určených pre homosexuálne páry. Je to ich vec. Ako dvaja dospelí ľudia dobrovoľne trávia intímne chvíle za dverami ich bytu nemá čo koho trápiť, je to ich súkromie.  No pokiaľ prenesú homosexuálny extrémizmus na verejnosť a do ulíc v podobe zvrhlých pride protestov, okamžite prichádza reakcia od zvyšku zdravšej populácie. Polonahí opásaní len remencami v intímnych pózach a pohyboch vzbudzujú verejné pohoršenie najmä voči deťom a mládeži. Veď ako by to vyzeralo, keby kontrareakciou aj heterosexuálne páry  – muži a ženy vyšli do ulíc a mali tam verejne spolu obcovať??? Kam by dospela táto spoločnosť a verejný poriadok, keby sme sa mali uchýliť k takýmto perverznostiam?

No zdravé manželské páry sa k tomuto nikdy neznížia, lebo v prvom rade myslíme na svoje deti a pokiaľ sa to dá (čo nie je ľahké v tejto dobe) snažíme sa ich čo najviac uchrániť od podobných morálnych zvrhlostí. Homosexuálom  je to úplne jedno a to čo neraz na verejnosti dokazujú by si zaslúžilo akurát tak “25 palíc na tie ich holé zadky”.

Väčšina ľudí v spoločnosti sa do homosexuálov nestarie a tak by si mohli rovnaký princíp osvojiť aj oni. Dokážu homosexuáli pochopiť, že pre zdravého chlapa je pohľad na extrémistického homosexuála (oblečenie či správanie) dôvodom na smiech a neraz až „dvíhanie žalúdka“. Keď sa príde nejaký zarastený KONČITO predvádzať na spoločenský ples v ženských šatách,  tak to u normálnych chlapov vzbudí odpor nanajvýš smiech. Chlapi sme zvyknutý na trochu iný dekolt a nie na vykúkajúcu chlpatú hruď spod ženských šiat. Na maškarnom plese by možno v takej maske vyhral, ale na spoločenskom podujatí je predsa predpísaný iný bonton. A preto sa pýtam, kde sú hodnoty slušného kódexu Európskej kultúry??? Veď aj muži musia mať neraz viazanku či motýlika, lebo si to kultúrne či spoločenské podujatie vyhradzuje.

V tomto by mohla byť LGBTI komunita ohľaduplnejšia a tolerantnejšia k zdravým heterosexuálne orientovaným chlapom a nespôsobovať nám dvíhanie žalúdka svojím vystupovaním, oblečením a niekedy aj názormi.

Homosexuálnym párom uznám, že chcú mať zabezpečené dedičské práva, keďže počas spoločného života nadobudli majetok. Rodina sa od nich dištancuje a nedajbože v prípade úmrtia jedného z homosexuálov  sú pozostalí schopní nechať toho druhého na ulici bez majetku. Toto by bolo nespravodlivé, ale môžu predsa spísať u notára záveť a nikto ich o majetok oberať nebude. Ak neexistuje zákon, ktorý by umožnil informovať inú osobu o zdravotnom stave chorého či zraneného, treba taký zákon schváliť. Aby potvrdením lekára prípadne advokátskej kancelárie mohla byť blízka osoba informovaná od lekára o zdravotnom stave chorého človeka. Môže predsa dôjsť k dopravnej nehode či inému nešťastiu a práve vtedy je pri lôžku zraneného najžiadanejšia milovaná osoba. S týmto drvivá väčšina spoločnosti problém určite nemá a dá sa to zákonom ošetriť.

No v žiadnom prípade nemožno hovoriť o sobášení dvoch homosexuálov. Sobáš a vzťah manželský tvorí muž a žena, spojení úprimnou láskou. Ako sobášiaci poslanec mesta tieto slová odriekavam mladomanželským párom. Homosexuálny pár by som nikdy nezosobášil, či už sa na hnevať niekto bude alebo nebude.

Na druhej strane, keďže nemám rád násilie a najmä páchané na slabších a bezbranných ľuďoch, viem určite že pokiaľ by niekto ubližoval (verbálne či fyzicky) slušne sa správajúcemu homosexuálovi len preto že má inú sexuálnu orientáciu, tak by som sa ho zastal. Či už chlapa alebo ženy. Neprosím aby nám vnucovali nejaký Istanbulský dohovor. Slovenské Zákony a poriadok musíme rešpektovať všetci a zákonmi musíme teda chrániť tradičné rodiny, tvorené otcom, matkou a deťmi.

Peter Košík

Bývalý vyšší dôstojník letectva OS SR

Kandidát strany VLASŤ na poslanca NR SR