Pošlime nemúdrych manipulátorov na smetisko dejín: Obnovenie vyšetrovania katastrofy An-24 sa môže ukázať prvou lastovičkou návratu politickej normálnosti.

Od najväčšej leteckej katastrofy v histórii moderného samostatného Slovenska uplynulo práve včera 14 rokov. Obetované životy 42 spoluobčanov pre extrémnu nemúdrosť, zbabelosť a evidentne aj skorumpovanosť politikov nepriniesli to, čo mohli. Keby sa vyšetrovanie urobilo zodpovedne. Alebo keby sa po zistení závažných nezmyslov v záveroch obnovilo vyšetrovanie. Tak ako neraz v iných štátoch. V letecky vyspelom svete. Aj včera som si prečítal komentáre bezohľadných nekompetentných manipulátorov. Takých, ktorí sa uchádzajú o zvolenie alebo znovuzvolenie. Aby mohli pokračovať v zakrývaní skutočností okolo nešťastia.

Vzhľadom na absolútne nepochopiteľné a nepotrebné utajenie celej vyšetrovacej správy na seba udalosť od začiatku púta pozornosť početných konšpiračných teórií. Pritom jej bezprostredná príčina je veľmi evidentná. V odbornej letecko-bezpečnostnej teórii sa dôvod, pre ktorý bolo zničené lietadlo slovenských vzdušných síl, nazýva CFIT, z anglického „Controlled Flight Into Terrain“. Zjednodušene povedané, posádka v presvedčení, že letí po bezpečnej trajektórii letu narazila do terénnej prekážky počas riadeného letu.

Len na základe štatistickej indície takého typu katastrofy je možné predpokladať, že okolo 17 osôb katastrofu prežilo. Zomreli až na následky zlyhania systému leteckej pátracej a záchrannej služby. V kombinácii s veľmi nepriaznivým vonkajším prostredím nízkych teplôt. Čiže v dôsledku evidentného inštitucionálneho pochybenia. Ani zďaleka nie jediného, ktoré sa dá pripísať nesporným inštitucionálnym zlyhaniam.

Náznak politizácie vyšetrovania bol už v tom, keď nekompetentný politik vymenoval nekompetentného predsedu komisie. Neletca. Nečudo, keď sa po 8 mesiacoch prezentovali príčiny katastrofy, v ktorých zo spolupôsobiacich príčin najviac dominovalo nenastavenie indexu nebezpečnej výšky rádiovýškomera posádkou. Takú absurditu by nemohol prijať žiadny odborník v dopravnom letectve. Ak by sa taký vyskytol vo vyšetrovacej komisii, tak by tento nezmysel musel odmietnuť aj za cenu rezignácie. Rádiovýškomer má úplne iný účel. Pre tento typ letu dopravného lietadla v noci podľa prístrojov nemá rádiovýškomer absolútne žiadny význam. Môže iba upozorniť posádku pred dosadnutím o tom, že sa má rozhodnúť či vidí svetlá a teda pristáva. Nastavenie indexu môže mať význam len pre určité typy bojových úloh nízko na terénom. Výlučne v denných podmienkach a pri dobrej viditeľnosti. Jednoducho zrátané – rádiovýškomer a nastavenie indexu malo absolútne a nepochybne NULOVÝ vplyv na výsledok leteckého nešťastia. Už to bolo samo osebe, hneď po zverejnení vyšetrovacej správy, dôvodom na jej razantné spochybnenie. Bola to doslova urážka obetí, ale aj nesporný dôkaz nekompetentnosti vyšetrovacej komisie. Jednoznačný dôvod na obnovu vyšetrovania pod novou komisiou. Spolu s ignorovaním závažného nedostatku: prepočtov bezpečných výšok pri nízkych teplotách.

Vyšetrovacia komisia konala a postupovala podľa tradičných šablón a očakávaní, zaužívaných v letecky najmenej vyspelej časti sveta. A v inštitúciách s veľmi nízkou úrovňou latentnej bezpečnosti, hmatateľne vyjadrenej v pár desiatkach tisíc letových hodín na leteckú katastrofu, do ktorej naša vlasť žiaľ patrí. Zisťovala teda kto je na vine. Prokurátorským spôsobom a pod prokurátorským dozorom hľadala vinníka, na ktorého budú môcť poukázať prstom. Ako v stredoveku. Aby boli masy uspokojené a mohli kričať „hosana“ vládcovi a „ukrižuj“ na vinníka. Moderný letecký vyspelý svet je už úplne inde. Najmä tá časť, ktorá sa vyznačuje najvyššími úrovňami latentnej letovej bezpečnosti, vyjadrenej vo vysokých desiatkach miliónov odlietaných hodín na leteckú katastrofu. V úplne inej lige. Ďaleko od stredoveku.

Poskočme o pár desiatok rokov v čase a prenesme sa do leteckého novoveku. Nezisťujeme „KTO“ je na vine, ale „ČO“ je na vine. ČO zavinilo, že posádka sklesala pod minimálnu bezpečnú výšku? Veď všetci chceli žiť. ČO zavinilo, že posádka nevedela, že má povinnosť robiť teplotnú opravu? ČO zavinilo, že posádka zrušila let podľa prístrojov a pri dobrej viditeľnosti si dovolila klesať vizuálne do neznámeho terénu. Ignorovaním faktu, že minimálna sektorová výška bola o 1600 stôp (488 metrov) vyššie ako bod zrážky s terénom? ČO zavinilo, že im to civilný riadiaci lietania dovolil? ČO zavinilo, že na civilnom radarovom centre nefungovala automatická výstraha, že posádka klesá pod minimálnu sektorovú nadmorskú výšku? ČO zavinilo, že si nevšimli veľmi vysokú vertikálnu rýchlosť klesania, alebo ak si ju všimli, že im nebola podozrivá? ČO zavinilo, že nevolali okamžite posádku a nenariadili jej okamžite zastaviť klesanie? ČO zavinilo, že záchranársky vrtuľník tam nebol rýchlejšie. A keď priletel, tak nemohol pomáhať? ČO spôsobilo, že lietadlo nebolo vybavené ľahko dostupným technickým prostriedkom – protizrážkovým systémom GPWS, ktorý mohol byť tou rozhodujúcou záchrannou sieťou. Aby sa ušetrilo pár stoviek tisíc dolárov na vybavení? Koľko sa stratilo predčasným odchodom 42 ľudí v plnom rozkvete síl? A tak ďalej a tak ďalej… To sa zatiaľ nestalo.

Otázkami „ČO“ boli vymenované niektoré „záchranné siete“ pred tým, aby sa pochybenie posádky nepremenilo na katastrofu. Pochopiteľne, za každou z nich bol „niekto, kto pochybil“. Posádka mala byť len záchrannou sieťou. V minulosti väčšinou (a môžem povedať, že pričasto) aj bola. V nezdravej organizačnej kultúre je aj posádka lietadla jednoznačne len záchrannou sieťou – tou poslednou. Posádka evidentne verila, že má vizuálny kontakt. Takmer s istotou sa dá predpokladať, že na pomerne veľkom úseku klesania videli mesto Košice, aj dráhové svetlá letiska Košice. Takmer s istotou sa nikto z posádky nevenoval minimálnej sektorovej nadmorskej výške. Pri vizuálnom lete, ako aj v tunelovom videní, ju mohol ľahko odignorovať. Prečo potom toľko ľudí v tme vrazí do zárubne, napriek tomu, že o nej vie?. Všetko to má vyvolať otázky „PREČO“? „ČO“ bolo na vine, že posledná záchranná sieť (čiže posádka lietadla, letovod a obidvaja piloti) tentoraz zlyhala = nezafungovala? Nie „KTO“ bol na vine?

Ešte považujem za potrebné znovu zdôrazniť, že do vyšetrovania leteckých nehôd politika ani ideológia vonkoncom nepatria. Žiadny odborník si nesmie dovoliť interpretovať fakty politickým alebo ideologickým spôsobom. Ale ani zamlčiavať faktory, ktoré mohli prispieť k objasneniu príčin. A najmä k prevencii pred opakovaním podobného reťazca pochybení.

Takže voľme múdro. Aby sme sa dočkali záverov čo najbližších k veľmi nepríjemnej pravde. Po zapojení výrobcu lietadla aj motorov. Po vymenovaní vyváženého zloženia. Zatiaľ pozostalí čakajú a dúfajú. Aby bola očistená pošpinená obeta ich najbližších. Pošpinili ju nekompetentní a nemúdri politici-manipulátori. Očistiť ju môžu len odvážni a zodpovední politici-vlastenci. Dočkáme sa? Je to v našich rukách.

Absolútne absurdne až obludne pôsobí, ak obnoveniu vyšetrovania bráni človek, ktorý stratil celú rodinu pri nešťastí, ktorého hĺbkovou príčinou bol evidentne rovnaký ľudský faktor: absolútne nezdravá organizačná kultúra, prejavujúca sa nebezpečnými rozhodnutiami v záujme šetrenia z dôvodu ziskov. Zo strany najvyššieho manažmentu.

Je tu ešte jedno poučenie. Nevoľme nekompetentných a nekvalifikovaných do politiky. Hlavným znakom politickej nekompetentnosti je absencia vlastenectva. Jedným zo znakov je odmietanie faktov, akceptovanie nízkej kvality a nechuť učiť sa od iných. A neschopnosť vidieť skutočnosť, že Slovensko je Afrikou aj bez toho, aby sme tu mali masy migrantov. Sme totiž leteckou Afrikou Európy. Po všetkých stránkach. Aj najnižšou úrovňou rozlietanosti v rámci EÚ. Na úrovni zlomku priemeru.