Odmietnime nacizmus, je presným opakom nacionalizmu, neverme definícii liberálov

Tézu o nacizme ako opaku nacionalizmu treba opakovať do nemoty. Práve pred voľbami. Nech čo najviac voličov precitne z liberálnej definície nacizmu. Zahmlievacej definície protištátnikov. Už v minulosti som si dovolil za nacizmus označiť všetky trendy proti štátnosti malých štátov v záujme vytvorenia superštátu.

Je úplne jedno, či rímski cisári násilím presadzovali rímsku veľkoríšu, Napoleon násilím presadzoval francúzsku veľkoríšu, Stalin brutalitou presadzoval sovietsku veľkoríšu, Hitler terorom presadzoval nemeckú veľkoríšu, prípadne Beneš tiež terorom presadzoval svoju českú miniríšu. Alebo od Prodiho, cez Barrosa, Junckera a teraz von der Leyenovú „nežnou“ cestou vyhrážok a vydierania (plus tisícky samovrážd z nárastu nezamestnanosti v južnej časti EÚ) presadzujú veľkoríšu akéhosi európskeho národa pod nemeckým vedením, čím plnia Hitlerov sen. Je jedno, či to niekto nazve Štvrtou ríšou, je to obsahovo a hĺbkovou podstatou to isté.

Nezabúdajme, že práve nacizmus v rôznych formách vnucoval protektoráty a obmedzoval štátnosť malých národov. Že práve nacizmus hlásal nenávisť: k triednemu nepriateľovi, veriacim, nevercom, neNemcom, aj k Slovákom (hejže Beneš), k štátnosti, teraz k Číne, k Rusku (počujú v paláci?), iní k USA. Vlastenci a tradicionalisti, teda nacionalisti, hlásame lásku, úctu, rešpekt. Opak nenávisti.

Na tento fakt som neprišiel momentálnym osvietením rozumu. Už v roku 1980 ako vtedy 19-ročný letecký kadet, som sa v jedinej sekunde po hlboko pohŕdavom a urážlivom komentári istého pražského spolužiaka na adresu Slovákov a slovenčiny, stal nenapraviteľným absolútnym slovenským vlastencom. A odvtedy som každému trúfalcovi, ktorý ma za moje vlastenecké postoje označil za nacionalistu, odpovedal jednoduchou vetou: „Ak ma nacista nazve nacionalistom, tak je to pre mňa česť“. Preslávil som sa ňou aj od novembra 1989 do získania slovenskej samostatnosti na konci roka 1992.

Na otázku „čo robiť“ nebudem hovoriť „neviem“, v mojom povolaní na taký postoj nie som cvičený. Budem oznamovať moju odpoveď a dúfať, že sa dostane čo najväčšiemu počtu mojich krajanov. Tak tých, ktorí majú tak, ako ja národnosť drvivo-väčšinového štátotvorného národa Slovákov. Ako aj tých, ktorí sa bez ohľadu na etnickú príslušnosť cítia politickými Slovákmi a záleží im na osude našej jedinej vlasti. Naše prežitie závisí od udržania štátnosti, suverenity. Politik, ktorý to nechce pochopiť, nemá čo robiť v politike nášho štátu.

Preto si všímam iba etatické strany, pre ktoré je štátnosť tou najposvätnejšou hodnotou. Preto som prijal ponuku vedenia strany Slovenská liga s mne blízkym číslom 16 na spoluprácu ako expert. Lebo chcú chrániť aj moje dieťa, ktorému som pred 27 rokmi pomohol na svet ako spolu-otec štátnosti.

Voľme tých, ktorí zastupujú nás, ženy a mužov, ktorí sú tak ako ja drvivo-väčšinovo heterosexuálni, dokonca u nás opovážlivo aj belosi, nehanbia sa za to, nenenávidia iných. Ktorí majú rodiny, ktorí považujú manželstvo za privilegovaný zväzok muža a ženy. Ktorí považujú materstvo za najčestnejšie životné poslanie každej ženy a otcovstvo za najčestnejšie poslanie každého muža. Ktorí rozumejú téze „pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“ a nečakajú na všemocný štát. Ktorí sa starajú o seba, vážia si a zveľaďujú svoje majetky, prispievajú do prosperity spoločnosti, myslia na svoju budúcnosť. Ktorí nechcú byť vazalmi, ani sluhami. Ktorí chápu, že práve preto musia mať tradičné hodnoty privilegované postavenie.

Odmietnime všetky formy nacizmu. Aj v parlamentných voľbách odmietnime všetkých nositeľov nacizmu. Inak nás čaká TEROR mikro-menšinových postojov proti drvivej väčšine normálnosti a tradicionalizmu. Ako kresťanského doktora, ktorý odmietol transgendera osloviť ako ženu. Ako katolíckych vlastníkov hotela, ktorým výhrada svedomia nedovolila zápis manželov, dvoch mužov. Ako štátnych úradníkov, ktorí prišli o robotu, lebo z výhrady svedomia odmietli sobášiť páry rovnakého pohlavia.

Tak, ako rodičov, ktorí odmietli, aby ich deti škola indoktrinovala LGBTI ideológiou. Všetko v mene liberalizmu. Spamätajme sa. Týmto nehlásam nenávisť k LGBTI, ani k extrémistickým liberálom a teda ani k nacistom. Akurát odmietam nadpráva mikro-menšín a vyzývam na prevenciu pred terorom.

Prvým predpokladom odstránenia nacizmu je pomenovanie jeho skutočných nositeľov na základe základných znakov nacizmov: úkladov proti štátu, podpory vzniku superštátov, uplatňovanie teroru mikro-menšín proti normálnej väčšine, presadzovanie politickej korektnosti, obmedzovanie slobody prejavu a vyjadrovania, manipulovanie volieb v prospech vyvolených, hlásanie nenávisti.

Už počujem kuvikov ako kričia: „rešpektujte voľby“. Liberálno-“demokratické” chápanie volieb nie je oslavou skutočnej demokracie ako vlády drvivej väčšiny. Nad sebou a pre svoje záujmy. Taký charakter volieb v rukách totalitných mediálnych cenzorov je v skutočnosti LOTÉRIOU. V ktorej masa rozhodí kocky a prehráva drvivá väčšina v prospech menšiny. Ide len o to, aká to bude menšina vládnuť. Či taká, pre ktorú je štát a štátnosť posvätná, alebo taká, ktorá atribúty štátnosti odovzdá do cudzích rúk.

Pochopiteľne, ale ako analytik viem, že aj kaprál Hitler bol zvolený, dokonca tiež v „slobodných“ voľbách a tiež manipuláciou s podporou dobovej nemeckej oligarchie. Rovnako ako iní dnešní reprezentanti. Akurát kaprál aspoň hlásal, že mu ide o štát a nie o seba a iných v pozadí. Ako to robia tí jeho dnešní nástupníci. Iba výsledok je rovnaký. zničenie alebo prinajlepšom vážne poškodenie štátu a štátnosti.

Nacistov sa hlavne netreba báť. Nacisti sú silní len vtedy, keď majú moc, keď ovládajú médiá, len v svorke. Inak sú to zakomplexovaní gaučoví zbabelci. Nacionalisti, čiže vlastenci, nacistov vždy porazili. Niekedy to trvalo aj celé generácie. Práve preto je nacionalizmus úhlavným nepriateľom proti-štátnostného nacizmu.

Nacionalizmus je protikladom, presným opakom nacizmu. Akurát nacizmus mutuje a podlo sa vracia v nových formách, pod novými názvami. Ale pôsobí rovnakými metódami teroru, dnes zamaskovaný do šiat „progresívno-spolu-zaľuďovského“ liberálneho teroru, ktorý má vo voľbách aj iné, nevinne sa tváriace klony. Nie preto, že si to myslím, ale preto, lebo to tak je. Píšem to ako hrdý nacionalista, čiže antinacista.