Demokracia – opak oligotyranie

Ak potrebuje demokracia nejaký prívlastok, tak vždy mám podozrenie, že chce niečo zakrývať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že som dlhé roky spolupracoval s hnutím, ktoré tiež dávalo pred demokraciu prívlastok. Demokracia môže byť len jediná – bez prívlastku. Buď je, alebo nie je. Vláda ľudí a pre ľudí. Presnejšie – vláda väčšinového záujmu, väčšinového zamerania, väčšinových hodnôt. Aj taká vláda je zastupiteľská, čiže vládnu väčšinou vybraní politici v mene väčšiny. A väčšina má v demokracii právo výberu, ale aj právo necenzurovanej informovanosti. Tak, ako bola kedysi pre moju generáciu podozrivá „socialistická“ demokracia, tak je podozrivá aj sociálna, aj národná a už tobôž údajná „liberálna“ demokracia. Ak to väčšinové predstavujú kresťanské hodnoty, ani kresťanské hodnoty presadzujúca vláda ľudí a pre ľudí nepotrebuje prívlastkom zdôrazňovať, že je kresťanská.

Prečo liberálna demokracia nemôže byť v žiadnom prípade demokraciou? Nie preto, že si to niekto myslí. Aj môj vlastný názor na to je mi úplne ukradnutý. Liberalizmus nie je demokraciou preto, lebo svojou najhlbšou podstatou presadzuje menšinové hodnoty a záujmy mikro-menšín. Vláda menšiny presadzujúca záujmy menšiny má presný názov. A je jedno, aké menšinové záujmy presadzuje a predstavuje. Podstatný je fakt, že sú menšinové.

Volá sa „oligarchia“ z gréckeho „oligo“ (málo). A selektívny účelový prístup sa nedá ospravedlniť, ani zdôvodniť. Pretože oligarchia je presným opakom demokracie, doslova protikladom demokracie. Rovnako je protikladom a opakom demokracie aj agresívny extrémistický liberalizmus. Na politruckých poučkách a definíciách vôbec nezáleží. Rozhodujúca je hĺbková podstata ich zámerov. Keďže skutočným výsledkom je tyrania, tak názov môžeme spresniť – totiž v skutočnosti je to oligotyrania. Diktatúra menšiny.

Ak si vplyvné a finančne zazobané kruhy vyvolených v niektorých veľmociach a superveľmociach myslia niečo iné, to ešte neznamená, že sa ich manipulácii máme klaňať. Ani to neznamená patent na jedinú pravdu. Štandardný liberalizmus totiž nepotrebuje označenie „liberálna demokracia“ a už vôbec nemá právo tvrdiť, že jedinou skutočnou demokraciou je tá s prívlastkom „liberálna“. Môže mať iné názvy, reprezentujúci prioritné, často menšinové hodnoty, reprezentujúce menšinu. Ale mnohé aspekty slobody sú prioritne v záujme väčšiny, drvivej väčšiny, kvalifikovanej väčšiny, teda nad 50%-tnej väčšiny z celku. Dnes po ilegálno-migračnom marazme západného progresívneho liberalizmu treba ísť ešte ďalej – kvalifikovanej väčšiny štátotvorných národov. Tá sa dá vo veľkej časti štátov definovaná ústavnou väčšinou všetkých oprávnených voličov v štáte.

Ak teda nejaká odroda liberalizmu presadzuje slobodu slova a vyjadrovania, pokojne môže mať v názve slobodu, ako to poznáme aj u nás. Len nech budú dôslední a nespájajú sa s extrémistickým progresivizmom, ktorý je svojou protištátnou podstatou zhodný s inými ultraľavicovými extrémistickými formami vládnutia. Medzi nimi boľševizmom, fašizmom, aj nacizmom. Nie, nepomýlil som sa – všetko sú to ultraľavicové politické zvrátenosti. Spájajú ich spoločné charakteristiky: likvidujú štáty, obmedzujú im suverenitu, majú na rováši vyvraždenie alebo tragické osudy desiatok, ba stoviek miliónov ľudí z normálnej väčšiny. Dokonca sú anti-belošskí rasisti. Lebo po stáročia spôsobovali popri likvidácii indiánov, alebo černochov, práve masové vyhladzovanie svojej belošskej rasy. V oligarchických vojnách.

Takáto je podstata všetkých ultraľavicových extrémistických ideologických zvráteností. Totiž všetky sa oháňali prinášaním progresu a nového svetového poriadku. A progres aj prinášali – pre hŕstku privilegovaných. V boľševizme pre členov ústredných výborov vládnucej (jedinej správnej) skupiny. V nemeckom nacizme pre členov vrchnosti (jedinej správnej) NSDAP. Obmedzovali štátnosť, vyhladzovali národy. V nemalom počte štátov už extrémistická „progresívna“ verchuška presadila hodnoty politickej korektnosti, mediálnej cenzúry, vyhadzovania zo zamestnania, diktátu. Čiže teroru proti nositeľke demokracie – normálnej heterosexuálnej väčšine. Niekde v celoštátnom rozsahu, niekde v selektívnych oblastiach. Nevnucujem, dávam na zamyslenie. Nástup tohto kolosálneho zla treba v zárodku zastaviť.