Ako pomohli reformy zdravotníctva bežnému občanovi

Človek zdravotníctvo a jeho služby využíva od narodenia až po hrob. Ideálne je keď v mladom veku je to čo najmenej, ale časom sa vo svojom prirodzenom živote dostáva do veku kedy si príroda z jeho života začína odlupovať  čoraz viac z jeho životnej vitality. Jednoducho jeho telo starne napadnú ho choroby a začne sa „kaziť.“ Chceme, alebo nechceme táto etapa ľudského života niekoho skôr, niekoho neskôr , ale postihne prevažnú časť  všetkých bežných ľudí . Zrazu začne premýšľať o podstate života, jeho prioritách až nakoniec príde na to, že zdravie sa nedá vymeniť za nijaké hmotne statky ktoré doposiaľ tvorilo hlavnú snahu jeho pozemského bytia.  Uvažuje čo ďalej, neviditeľná signálna sústava jeho tela velí. „Rob zo sebou niečo“ a rozhodte sa navštíviť lekára. Niekedy dávno keď bolo v štáte všetko plánovane a malo jasne kontúry a dodržiavali sa zákony bolo všetko jasne. Zašli ste si k svojmu obvodnému, alebo závodnému všeobecnému lekárovi, ten si vás prezrel, zhodnotil váš zdravotný stav a keď bolo treba poslal vás k špecialistovi, tam vám spravili odborné vyšetrenia a odporučili liečbu, v prípade vážnejšieho zdravotného problému vás poslali do nemocnice a začali vás liečiť a vy ste sa stali pacientom ktorého treba čím skôr postaviť na nohy aby ste sa mohli vrátiť zdravý svojim blízkym, na pracovisko tešiť sa zo života a vytvárať nové hodnoty.

Všetko to bolo také jednoduché až prišla tzv. Nežnej revolúcii, všetci sme jasali, keď nám z tribún revolucionári za burácania davov farebne maľovali našu budúcnosť. Teraz mám už bude sveta žiť utešovali sme sa. Po čase keď sa začalo všetko čo nás obklopovalo meniť a začali sme vnímať skutočnosť zistili sne, že aj naše aj zdravotníctvo začalo pomalí meniť. Po rôznych reformných experimentov  zabehnutého systému zdravotníctva nadobudnutá pochybná  sloboda mu už nepredpisuje, že občan ma tam a tam svojho obvodného lekára, ale mu dáva na výber, môže si ísť kam chce dokonca si môže vybrať aj poisťovňu podľa jeho chuti. Ale tou tzv. slobodou začína prvý problém bežného človeka budúceho pacienta po novom „špeciálneho tovaru“ nájsť všeobecného lekára.  Keď už svojho všeobecného lekára na odporúčanie známych máte a zájdeme zo svojim zdravotným problémom za nim  tak ten vás spravidla pošle na odborné vyšetrenie, dá vám výmenný lístok zo slovami: „Nájdite si špecialistu,“ ten úprimnejší vám aj poradí kde nájdeme toho čo potrebujeme a vy chodíte, pýtate sa známych, ale málokedy sa vám to na prvý raz podarí, nastáva ďalší problém a vy hľadáte obvoláte jedného špecialistu, ten ma plno, voláte druhého, ten tiež, až nakoniec  sa vám podarí, ale ten vás objedná až o tri mesiace, chvíľu uvažujete až nakoniec privolíte.

Konečne prišiel na vás rád, nervózny čakáte niekoľko hodín u odborníka, ten vás vyšetrí pošle na krv a pod. , napíše odbornú správu v tom lepšom prípade dá lieky a napíše kedy prísť na kontrolu. Čo vtedy keď rozhodne inak. „Vážený pacient na vašu chorobu je potrebná operácia,“ uvažuje, vy tŕpnete čo povie, „najlepšie by  tam a tam, ale musíte si to sám vybaviť, lebo ja ako lekár nemôžem to nikomu nariadiť.“ Voláte po nemocniciach kde takéto operácie robia, v jednej niet termín v druhej nemajú personál, obraciate sa na známych sľubujete, nech pomôžu, že sa odvďačíte. Konečne vaša snaha je úspešná nemocnica kde prevádzajú potrené operácie vás objedná  o pol roka. Čakáte termín sa blíži spravíte si predoperačné vyšetrenie ktoré platí mesiac pred zákrokom a zrazu príde vyrozumenie, že operácia sa pre nedostatok personálu presúva o mesiac neskoršie, zúfalo kývnete a trpezlivo čakáte ďalej. Z malou dušičkou ste konečne  v nemocnici, na druhy deň prebehne operačný zákrok. Operácia sa podarila konštatuje vyšetrujúci lekár keď sa preberiete z narkózy ale vzhľadom na nedostatok lôžok vy zajtra idete domov. Ubolený voláte domov, prosíte príbuzných zháňate odvoz. Konečné ste doma z hŕbou liekov, ani zdravý ani chorý, polihujete mysľou vám prebiehajú tie najtemnejšie scenáre: „Budem ja ešte žiť či už je to môj koniec a hľadať si ten svoj hrob.“

Vo svojej bezmocnosti obyčajného človeka nadávate na život prečo práve ja, bezmocne nadávate na celý systém súčasného zdravotníctva, rozmýšľate kde sa stala chyba, veď vždy vás všetci presvedčovali, že v našom zdravotníctve je všetko v najlepšom poriadku každá reforma priniesla pre vás pacientov niečo nové.  Rekapitulujete ako to všetko bolo, zo začiatku sa rušili zdravotné strediska na dedinách v závodoch, vraj súkromní lekári sú lepší. Neskôr prišiel rad na nemocnice štát je zlý vlastní prehlásil jeden múdry minister a tak sa nemocnice privatizovali. Tie v záujme zisku rušili sa oddelenia, vraj už niet toľko chorých, neskôr pôrodnice, vraj sa nerodí toľko deti. Neskôr nejaká múdra reformná hlava prišla na to, že chorý  človek už nie je pacient ale klient, že zdravie je určitý druh tovaru ako každý iný a za ktorý sa platí, to že na to nemáte, nikoho nezaujíma.