Čo je zdrojom dnešného sociálneho marazmu? Naivita, nevedomosť, nezáujem, či úplné mediálne zmagorenie?

Sedel som so skupinou ľavicovo zmýšľajúcich ľudí a jeden starší pán (+50) sa pýtal, prečo robotníci a teda aj on majú také malé platy. Pýtal sa aj prečo v Košiciach sú nižšie platy ako v Bratislave. Pýtal sa aj prečo vláda s tým nič nerobí. Načo tam sedia, veď nech robia niečo pre ľudí!

Nevedel som či sa mám smiať, či plakať. Toto si myslím vyjadruje presne stav našej spoločnosti. Množstvo ľudí nevie čo má robiť. Nevie čo to všetko okolo nich znamená, čo sa to vlastne deje. Nevenujú tomu dostatok času a zaujímajú sa o spoločnosť iba povrchne, hoci ten starší pán bol sám v nejakej strane.

Nevydržal som a povedal som mu zhruba toto: Politické strany tu nie sú preto, aby napĺňali jeho záujmy, ale aby napĺňali záujmy svojich zakladateľov a finančných podporovateľov. Politické strany sú vlastne také spoločnosti s.r.o., ktorých cieľom je spokojnosť „majiteľov“ či už formou zisku – finančného alebo nefinančného, prípadne presadzovanie ich vlastných myšlienok, vízií a ideí do spoločnosti. Tieto strany spolu skladajú vládu a vedia sa dohodnúť na vláde vtedy, keď spoločne plnia úlohy tých komu sa zodpovedajú – teda opäť svojim zakladateľom a finančným podporovateľom a tí ani nemusia pochádzať z našej krajiny. Pritom pozerajú na to, aby nejakým spôsobom ich stranícky reprezentanti dosiahli svoje opätovné zvolenie, aby mohli dlhodobo vládnuť. Záujmy a ciele ktoré plnia sú v priamom protikladnom záujme s veľkými časťami obyvateľstva. Čím viac majú reprezentanti týchto strán moc ovplyvňovať verejnú mienku napríklad cez masmédiá vo svoj prospech, čím viac nepustia medzi seba alternatívu, čím je menšia a monopolnejšia súťaž, tak tým si môžu viac dovoliť ísť proti záujmom väčšej skupiny obyvateľstva. Ak sa im podarí cez masmédiá zmagoriť aj viac ako polovicu populácie, tak budú proste robiť všetko proti vlastným ľuďom a tí začnú šípiť problémy až keď už nemajú auto, či predzáhradku, alebo celý ich dom už nie je ani ich, lebo sa tam nasťahoval niekto iný. Začnú sa čudovať až vtedy ak im z hora na nich začnú padať bomby.

Na toto sa ma spýtal, či teda vláda nič s tým robiť nebude, alebo čo? Tu som už nevydržal a spýtal som sa ho, ktorého politika pozná, že tento jeho program presadzuje. Prečo si myslí, že hociktorý politik presadzuje tento jeho záujem a čo on sám spravil preto, aby niekto o tom čo on hovorí, aby aj reálne presadzoval. Nechápavo krútil hlavou a hovoril niečo v zmysle, že veď vláda je na to, aby slúžila ľudom. Tu mi už skutočne došiel všetok smiech a len rešpekt k jeho veku a k jeho celoživotnej práci mi umožnilo stále ešte „racionálne“ argumentovať v zmysle, či tu žil po 1989 roku a či ešte stále verí, že Ježiško nosí darčeky pod stromček.

Tu som pochopil, čo je zdrojom problému a to je nevedomosť. Hoci ľudia trávia obrovský čas zarábaním a rodinou, tak ich nezaujíma spoločenský život, nezaujíma ich okolie, nezaujíma ich postavenie ich samotných v spoločnosti, nezaujíma ich morálka. Pasívne prijímajú čo im prichádza. Ráno vstať, práca, večer oddych, spánok a ráno kolotoč odznovu. Kde je rozvoj ich ako človeka? Kde je rozvoj spoločnosti? Ako na tom participujú? Tým že si pozrú večer televízne noviny a zjedia na večeru balík informácií, ktorý im niekto starostlivo pripravil, aby si mysleli presne to čo si majú myslieť? No a morálka? Ak si mám vybrať, že podrazím kolegu, ohovorím člena okolia a zarobím aspoň malý groš, alebo sa zbavím nechceného kibica, tak morálku neriešia. Pokrivia pravdu, ohovoria, oklamú, v ich ponímaní nemusia byť morálni oni, veď ospravedlňujú to tým, že ak by to bolo zlé, tak by to systém nedovoľoval.

Dlhšie som rozmýšľal čo s tým ako to riešiť a napadá ma iba jedno. Tak ako naši dedovia, pradedovia a starší bojovali spoločne proti rozširujúcemu sa alkoholu v spoločnosti v krúžkoch obrody si musíme nájsť čas na to, aby sme vo svojom okolí niečo zmenili. Pozitívne zmeny sa dejú. Tí čo vedia musia začať šíriť pravdu okolo seba a nielen tým, že sa spoľahnú na iných, že za nich niečo spravia, ale že strávia čas vlastným pochopením čo sa deje okolo, svojim príkladom začnú meniť okolie. Načo si kupovať ďalšie auto, keď našim deťom nebude patriť ani zem po ktorej budú kráčať, či vzduch, ktorý budú chcieť dýchať alebo voda, ktorú by chceli piť lebo zrazu aj za tieto „vymoženosti“ bude treba platiť svojim životom?

Je nutné sa postaviť hollywoodskym hrdinom schopným vás zachrániť v každej situácii vlastným príkladom seba – človeka zaujímajúceho sa o život okolo seba o spoločnosť, angažovať sa vo veciach, o ktorých ste presvedčený, že sú správne. Určite sa možno na prvýkrát netrafíte aj ja som bol ako ekonóm obdivovať Mikloša pred viac ako 30 rokmi a až časom človek pochopí. Stále je lepšie pochopiť neskôr ako nikdy.

Stačí otvoriť oči, vnímať a kriticky si odpovedať na otázky dnešnej spoločnosti bez romantickej predstavy, že niečo za nás niekto vyrieši. Nevyrieši. A ak, tak vo svoj prospech a nie vo Váš. Hľadajme spojencov, hľadajme ľudí a spojencov, čo budú riešiť naše problémy a nie problémy iných.