Úskalia kresťanskej politiky

Nedávno svetlo sveta uzreli dve strany, ktoré sa ostentatívne hlásia ku kresťanstvu – Kresťanská demokracia – Život a prosperita  a tiež Kresťanská únia. Oboje možno chápať ako dôsledok nespokojnosti s tým, kam kresťanskú politiku na Slovensku v posledných rokoch zaviedli Alojz Hlina a Igor Matovič. Oboje možno chápať ako pohyb s cieľom zachovania zásadovosti v kresťanskej politike. Rozdiel je ale v tom, že kým Kresťanskú úniu reprezentujú politici, ktorí sa silne vyhraňujú proti kotlebovcom z ĽSNS či Harabinovi, a teda možno očakávať, že v prípade úspechu v parlamentných voľbách by spolupracovali primárne s liberálno-pravicovými stranami, KDŽP je stranou, ktorá Štefana Harabina v prezidentských voľbách priamo podporila, a naopak možno očakávať, že by na vládnej úrovni mohla spolupracovať skôr so Smerom či SNS.

Jednoducho, vidíme tu asi rozdelenie podobné ako kedysi pri KDH a SKDH – teda boli tu dve krídla, z ktorých jedno nemalo silnú národnú náplň a druhé v tom videlo vážny nedostatok (mimochodom, za KDŽP teraz v eurovoľbách kandiduje aj bývalý predstaviteľ SKDH, resp. KSÚ Viliam Oberhauser).

Obe strany, ak chcú reprezentovať zásadovú a autentickú kresťanskú politiku, mali by si uvedomiť jednu vec. Tzv. kresťanská politika v podaní KDH bola v rokoch po Nežnej revolúcii len akýmsi doplnkom pravicových vlád. Len nejaký prívesok. KDH nebolo vnímané ako samostatná sila s jedinečnými myšlienkami, ale len ako pomocník, ktorý mal zakaždým pridať potrebné hlasy na pravicovú koalíciu. Toto bola obrovská chyba – že kresťanská politika sa nesnažila predstavovať samú seba ako nejakú vážnu alternatívu voči tzv. ľavici či pravici, ale akceptovala pohľad, že je len súčasťou tzv. pravice, ktorá má len na niektoré otázky odlišný pohľad. A tak KDH každé voľby získavalo približne osem percent, ktoré im síce zaistili niekedy účasť vo vláde, ale nikdy im nezískali u ľudí skutočnú prestíž.

Zaregistroval som, že KDŽP by si pri prípadnom vyjednávaní o vláde dalo tvrdé podmienky pokiaľ ide o zlepšenie ochrany nenarodeného života. A to je správne, to je cesta k tomu, aby ich strana nebola vnímaná len ako automatický prívesok k nejakej koalícii. Je jasné, že KDŽP sa nebude primárne utiekať k liberálom z SaS, ale malo by sa vedieť dostatočne vyhraniť aj voči stranám ako Smer či SNS. Aby boli vnímaní ako ozaj jedinečná konzervatívna zásadová strana a nie len strana do počtu, trochu národná, trochu konzervatívna, akých tu už bolo veľa. Kresťanskej únii by som poradil čosi podobné – nech sa vedia vyhraniť voči liberálnym a liberálno-kresťanským stranám typu SaS, OĽaNO a KDH a nech nepredávajú lacno svoju kožu. I keď, je otázne, či má vôbec KÚ takéto ambície. Zatiaľ to vyzerá len ako výťah do europarlamentu pre pár ľudí, ale možno čas dokáže opak.

Kresťanská politika na Slovensku musí byť samostatnou silou a nesmie podľahnúť rétorike, že je len nejakou súčasťou pravice či ľavice. Kresťanstvo a Katolícka cirkev majú na sociálnu otázku svojský pohľad, ktorý sa odlišuje tak od pravicového liberalizmu, ako aj od socializmu. Taký pohľad preto treba propagovať, inak nebudú mať kresťania nikdy v parlamente adekvátnu politickú silu.