Volal mi syn: „Otec, už sa to začalo!“
„Čo sa začalo?“
„Zaútočili na Chrám Matky Božej v Paríži…!“
Bolo 21,43 v pondelok 15. apríla 2019. Pozerám, čítam, neverím! „Známa parížska katedrála Notre Dame horí. Túto ikonu Paríža z neznámych dôvodov zachvátil požiar…“
Z neznámych dôvodov. Z neznámych dôvodov? Naozaj z neznámych dôvodov?
Však si prečítajte noviny. Pozrite TV. Ťuknite na internetvé adresy.
Kúdoly dymu, vychádzajúce zo strechy 850-ročného Chrámu Matky Božej v centre Paríža, ktorého výstavba trvala od roku 1163 do roku 1345, centra francúzskeho, európskeho i svetového katolicizmu nemôžu byť ničím iným ako Božím prstom. Možná príčina požiaru zatiaľ nie je známa a oficiálne ani nikdy známa nebude.
Jedno je však isté: „hrozná“ udalosť, ako ju pomenovala parížska starostka Anne Hidalgová, zapadá do konceptu dnešného sveta: preč od Boha. Tristoročná veža katedrály, sa úplne zrútila. Ľudia, ktorí to sledovali, začali plakať. Takto sa začal Veľký týždeň v Paríži, pýche Európy, pupku spupného sveta. Akýsi mudrlant spoza mora pyšne hlása začiatok boja proti katolicizmu. Pred niekoľkými dňami kvôli rekonštrukčným prácam prenášali 16 vzácnych sôch svätých (12 apoštolov a štyroch evanjelistov) tak, že im odstránili hlavy.
Zrúti sa zhorením Notre Dame aj štátnosť Francúzov? Veď nekoledujú si o to už desaťročia, či dokonca stáročia? Lebo zrazu si uvedomujeme, že Notre Dame nebola len symbolom napádanej katolíckej viery, ale aj samotnej štátnosti Francúzov.
Primátorka Anne Hidalgová napísala, že „dnes večer všetci Parížania a Francúzi oplakávajú tento symbol našej histórie.“ Kristus však cestou na Golgotu vyzval plačúce ženy, aby neplakali nad ním, ale nad sebou.
Toho roku sa v tejto katedrále na Veľký piatok nebudú môcť konať obrady, pri ktorých býva vystavená Kristova tŕňová koruna…
Európa je na pokraji smrti. My Slováci, Slovania na čele s Ruskom, sme povinní ju začať liečiť. Tak to napísal Ľudovít Štúr v 60. rokoch 19. storočia.
Marián Tkáč
-
-
-
- apríla 2019, 23,16 hod.
-
-
.jpg)
